4 Ndt 9/2015

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Piovartsyho a sudcov JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci

obžalovaného P.   B. pre pokračovací zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183

ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. a iné, na neverejnom zasadnutí 20. mája 2015   o návrhu

obžalovaného na odňatie a prikázanie veci inému súdu takto

r o z h o d o l :

Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. trestná vec obžalovaného P. B., sp. zn. 2 To 5/2015

sa Krajskému súdu v Žiline n e o d n í m a.

O d ô v o d n e n i e :

Obžalovaný P. B. bol rozsudkom Okresného súdu Martin z 25. novembra 2014, sp. zn. 3 T 69/2006 neprávoplatne odsúdený za trestný čin obmedzovania osobnej slobody podľa

§ 231 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005, trestný čin ublíženia na zdraví podľa

§ 221 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005, trestný čin násilia proti skupine

obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa § 197a ods. 1, ods. 2 Tr. zák. účinného

do 31. decembra 2005, pokračovací zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183

ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák., pokračovací prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1,

ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/

Tr. zák., v ktorom rozsudok Okresného súdu Martin zo dňa 29. septembra 2009, sp. zn.

3 T 69/2006 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 27. januára 2010, sp. zn.

2 To l38/2009 zostal nedotknutý.

Za to mu bol uložený podľa § 183 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l/, § 37

písm. h/, § 38 ods. 2, § 41 ods. 2 Tr. zák. účinného od 21. decembra 2012 úhrnný

nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody

zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.  

Po podaní odvolania voči citovanému rozsudku okresného súdu, obžalovaný navyše

písomným podaním z 08. marca 2015, doručeným Krajskému súdu v Žiline 10. marca 2015

namietol z hľadiska zaujatosti senát krajského súdu, ktorému bola vec náhodným výberom

pridelená na prejednanie a rozhodnutie a v zmysle § 31 ods. 3 Tr. por. požiadal o jeho

vylúčenie z prejednania a rozhodnutia veci.

Argumentoval v podstate tým, že JUDr. Dana Wänkeová sa v minulosti zúčastnila

na rozhodovaní súdu nižšieho stupňa.

Senát Krajského súdu v Žiline ako orgán, ktorého sa námietka zaujatosti vznesená

obžalovaným týkala, uznesením z 11. marca 2015, sp. zn. 2 To 5/2015 o nej podľa § 32 ods. 3

Tr. por. rozhodol tak, že predsedníčka senátu JUDr. Eva Kyselová a sudkyne JUDr. Dana

Wänkeová a JUDr. Mária Urbanová nie sú vylúčené z vykonávania úkonov v trestnej veci

obžalovaného P. B., vedenej na tamojšom súde pod sp. zn. 2 To 5/2015.

Voči tomuto uzneseniu krajského súdu podal obžalovaný 13. marca 2015 sťažnosť, v ktorej písomnom odôvodnení o. i. požiadal, aby na jej podklade iný senát Krajského súdu

v Žiline rozhodol o vylúčení uvedených sudkýň z prejednania a rozhodovania jeho veci,

respektíve, aby vec bola na jej odňatie a prikázanie inému krajskému súdu predložená

na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky.

Následne po žiadosti krajského súdu z 08. apríla 2015 a sťažnostiach obžalovaného

podaných sčasti samostatne, sčasti prostredníctvom obhajcu z 08. apríla, 10. apríla a 14. apríla

2015 bola vec spolu s písomným vyjadrením sudcov Krajského súdu v Žiline predložená

07. mája 2015 Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie o odňatí a prikázaní

veci.

Na podklade skôr uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal

či sú splnené zákonné podmienky na odňatie a prikázanie veci, a zistil, že tomu tak nie je. Prieskumná povinnosť najvyššieho súdu bola obmedzená ustanovením § 23 ods. 1

Tr. por., pretože v tomto štádiu trestného stíhania najvyšší súd nebol oprávnený vec

preskúmať zo širších hľadísk ako tomu je napríklad v konaní o odvolaní oprávnenej osoby

(§ 317 ods. 1 Tr. por.).

Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu

odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa.

Takýto postup je však výnimkou z pravidla, čo zákon podmieňuje tým, že pre tzv.

„delegáciu“ musia byť dané dôležité dôvody.

Platná právna úprava nedefinuje pojem „dôležité dôvody“.

Význam, resp. dôležitosť dôvodu pre aplikáciu citovaného výnimočného opatrenia

na zmenu miestnej príslušnosti súdu musí byť porovnateľný s významom ústavného princípu

vyplývajúceho z článku 48 Ústavy Slovenskej republiky, že „nikoho nemožno odňať jeho

zákonnému sudcovi“. „Delegácia“ sa preto nesmie stať prostriedkom na porušenie práva

obvineného na zákonného sudcu, ale ani prostriedkom na to, aby procesné strany určovali,

kto bude zákonným sudcom v konkrétnom prípade bez splnenia zákonných podmienok § 23

ods. 1 Tr. zák.

Medzi dôležité dôvody tzv. delegácie však treba zahrnúť aj prípady vylúčenia

všetkých sudcov príslušného súdu.

Takýto stav v posudzovanej veci nenastal.

Z písomného vyjadrenia sudcov krajského súdu vyplýva, že títo sa necítia žiadnym

spôsobom zaujatí a neboli u nich splnené zákonné podmienky pre ich vylúčenie uvedené

v § 31 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Tr. por.

Na podklade týchto skutočností možno preto konštatovať, že najvyšší súd doposiaľ

nezistil žiaden dôležitý dôvod (akým je vylúčenie všetkých sudcov daného súdu alebo ako

sú okolnosti, ktoré zabezpečujú zistenie skutkového stavu veci, o ktorom nie sú dôvodné

pochybnosti, ako predpokladu spravodlivého konania a rozhodnutia alebo pochybnosti, či u miestne príslušného súdu možno zaistiť dodržanie základných zásad trestného konania,

uvedených v § 2 Tr. por.), ktorý by odôvodňoval odňatie veci príslušnému súdu, ktorým

je Krajský súd v Žiline a jej prikázanie inému súdu toho istého druhu a stupňa.

Samotný obžalovaný svoj návrh okrem už skôr uvedenej skutočnosti týkajúcej

sa sudkyne JUDr. Dany Wänkeovej bližšie neodôvodnil a najvyšší súd žiadne dôležité dôvody

pre postup podľa § 23 ods. 1 Tr. por. nezistil.

Najvyšší súd na záver poznamenáva, že po tomto rozhodnutí je potrebné, aby iný senát

krajského súdu ako súdu odvolacieho v zmysle § 32 ods. 5 písm. d/ Tr. por.   rozhodol

o sťažnosti obžalovaného voči uzneseniu tohto súdu z 11. marca 2015, sp. zn. 2 To 5/2015.

Na podklade týchto úvah Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak,

ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 20. mája 2015

  JUDr. Martin P i o v a r t s y, v. r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Zuzana Vojtelová