4 Ndt 9/2015
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Piovartsyho a sudcov JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci
obžalovaného P. B. pre pokračovací zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183
ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. a iné, na neverejnom zasadnutí 20. mája 2015 o návrhu
obžalovaného na odňatie a prikázanie veci inému súdu takto
r o z h o d o l :
Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. trestná vec obžalovaného P. B., sp. zn. 2 To 5/2015
sa Krajskému súdu v Žiline n e o d n í m a.
O d ô v o d n e n i e :
Obžalovaný P. B. bol rozsudkom Okresného súdu Martin z 25. novembra 2014, sp. zn. 3 T 69/2006 neprávoplatne odsúdený za trestný čin obmedzovania osobnej slobody podľa
§ 231 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005, trestný čin ublíženia na zdraví podľa
§ 221 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005, trestný čin násilia proti skupine
obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa § 197a ods. 1, ods. 2 Tr. zák. účinného
do 31. decembra 2005, pokračovací zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183
ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák., pokračovací prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1,
ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/
Tr. zák., v ktorom rozsudok Okresného súdu Martin zo dňa 29. septembra 2009, sp. zn.
3 T 69/2006 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 27. januára 2010, sp. zn.
2 To l38/2009 zostal nedotknutý.
Za to mu bol uložený podľa § 183 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l/, § 37
písm. h/, § 38 ods. 2, § 41 ods. 2 Tr. zák. účinného od 21. decembra 2012 úhrnný
nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Po podaní odvolania voči citovanému rozsudku okresného súdu, obžalovaný navyše
písomným podaním z 08. marca 2015, doručeným Krajskému súdu v Žiline 10. marca 2015
namietol z hľadiska zaujatosti senát krajského súdu, ktorému bola vec náhodným výberom
pridelená na prejednanie a rozhodnutie a v zmysle § 31 ods. 3 Tr. por. požiadal o jeho
vylúčenie z prejednania a rozhodnutia veci.
Argumentoval v podstate tým, že JUDr. Dana Wänkeová sa v minulosti zúčastnila
na rozhodovaní súdu nižšieho stupňa.
Senát Krajského súdu v Žiline ako orgán, ktorého sa námietka zaujatosti vznesená
obžalovaným týkala, uznesením z 11. marca 2015, sp. zn. 2 To 5/2015 o nej podľa § 32 ods. 3
Tr. por. rozhodol tak, že predsedníčka senátu JUDr. Eva Kyselová a sudkyne JUDr. Dana
Wänkeová a JUDr. Mária Urbanová nie sú vylúčené z vykonávania úkonov v trestnej veci
obžalovaného P. B., vedenej na tamojšom súde pod sp. zn. 2 To 5/2015.
Voči tomuto uzneseniu krajského súdu podal obžalovaný 13. marca 2015 sťažnosť, v ktorej písomnom odôvodnení o. i. požiadal, aby na jej podklade iný senát Krajského súdu
v Žiline rozhodol o vylúčení uvedených sudkýň z prejednania a rozhodovania jeho veci,
respektíve, aby vec bola na jej odňatie a prikázanie inému krajskému súdu predložená
na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky.
Následne po žiadosti krajského súdu z 08. apríla 2015 a sťažnostiach obžalovaného
podaných sčasti samostatne, sčasti prostredníctvom obhajcu z 08. apríla, 10. apríla a 14. apríla
2015 bola vec spolu s písomným vyjadrením sudcov Krajského súdu v Žiline predložená
07. mája 2015 Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie o odňatí a prikázaní
veci.
Na podklade skôr uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal
či sú splnené zákonné podmienky na odňatie a prikázanie veci, a zistil, že tomu tak nie je. Prieskumná povinnosť najvyššieho súdu bola obmedzená ustanovením § 23 ods. 1
Tr. por., pretože v tomto štádiu trestného stíhania najvyšší súd nebol oprávnený vec
preskúmať zo širších hľadísk ako tomu je napríklad v konaní o odvolaní oprávnenej osoby
(§ 317 ods. 1 Tr. por.).
Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu
odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa.
Takýto postup je však výnimkou z pravidla, čo zákon podmieňuje tým, že pre tzv.
„delegáciu“ musia byť dané dôležité dôvody.
Platná právna úprava nedefinuje pojem „dôležité dôvody“.
Význam, resp. dôležitosť dôvodu pre aplikáciu citovaného výnimočného opatrenia
na zmenu miestnej príslušnosti súdu musí byť porovnateľný s významom ústavného princípu
vyplývajúceho z článku 48 Ústavy Slovenskej republiky, že „nikoho nemožno odňať jeho
zákonnému sudcovi“. „Delegácia“ sa preto nesmie stať prostriedkom na porušenie práva
obvineného na zákonného sudcu, ale ani prostriedkom na to, aby procesné strany určovali,
kto bude zákonným sudcom v konkrétnom prípade bez splnenia zákonných podmienok § 23
ods. 1 Tr. zák.
Medzi dôležité dôvody tzv. delegácie však treba zahrnúť aj prípady vylúčenia
všetkých sudcov príslušného súdu.
Takýto stav v posudzovanej veci nenastal.
Z písomného vyjadrenia sudcov krajského súdu vyplýva, že títo sa necítia žiadnym
spôsobom zaujatí a neboli u nich splnené zákonné podmienky pre ich vylúčenie uvedené
v § 31 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Tr. por.
Na podklade týchto skutočností možno preto konštatovať, že najvyšší súd doposiaľ
nezistil žiaden dôležitý dôvod (akým je vylúčenie všetkých sudcov daného súdu alebo ako
sú okolnosti, ktoré zabezpečujú zistenie skutkového stavu veci, o ktorom nie sú dôvodné
pochybnosti, ako predpokladu spravodlivého konania a rozhodnutia alebo pochybnosti, či u miestne príslušného súdu možno zaistiť dodržanie základných zásad trestného konania,
uvedených v § 2 Tr. por.), ktorý by odôvodňoval odňatie veci príslušnému súdu, ktorým
je Krajský súd v Žiline a jej prikázanie inému súdu toho istého druhu a stupňa.
Samotný obžalovaný svoj návrh okrem už skôr uvedenej skutočnosti týkajúcej
sa sudkyne JUDr. Dany Wänkeovej bližšie neodôvodnil a najvyšší súd žiadne dôležité dôvody
pre postup podľa § 23 ods. 1 Tr. por. nezistil.
Najvyšší súd na záver poznamenáva, že po tomto rozhodnutí je potrebné, aby iný senát
krajského súdu ako súdu odvolacieho v zmysle § 32 ods. 5 písm. d/ Tr. por. rozhodol
o sťažnosti obžalovaného voči uzneseniu tohto súdu z 11. marca 2015, sp. zn. 2 To 5/2015.
Na podklade týchto úvah Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak,
ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 20. mája 2015
JUDr. Martin P i o v a r t s y, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Zuzana Vojtelová