4 Ndt 9/2014
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Piovartsyho a sudcov JUDr. Emila Bdžoch a JUDr. Viliama Dohňanského na neverejnom zasadnutí 14. októbra 2014 v trestnej veci L. B. v konaní o uznávaní a výkone rozhodnutí o peňažnej sankcii v Európskej únii, vedenej na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. Ntc 16/2014 prerokoval podľa § 22 ods. 1 Tr. por. spor o príslušnosť medzi Krajským súdom v Žiline a Krajským súdom v Bratislave a takto
r o z h o d o l :
Miestne príslušným súdom na vykonanie konania v trestnej veci L. B. je Krajský súd v Žiline.
O d ô v o d n e n i e
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky podalo 14. mája 2014, sp. zn. 36786/2014/83/K15/JŠ na Krajský súd v Bratislave návrh na uznanie rozhodnutia o peňažnej sankcii uloženej slovenskému občanovi L. B., nar. X., bytom L., okres N., Slovenská republika.
Krajský súd v Bratislave podľa § 9 ods. 2 zák. č. 183/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí o peňažnej sankcii v Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov uvedený návrh ministerstva spravodlivosti 2. júna 2014, sp. zn. 4Ntc 7/2014, postúpilo Krajskému súdu v Žiline ako súdu vecne a miestne príslušnému s odôvodnením, že menovaný má trvalý pobyt v L.L., okres N., t. j. v obvode Krajského súdu v Žiline.
Krajský súd v Žiline svoju miestnu príslušnosť na prejednanie a rozhodnutie veci neuznal a vec na rozhodnutie sporu o príslušnosť predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky ako súdu najbližšie spoločne nadriadenému.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd najbližšie spoločne nadriadený sporiacim sa súdom podľa § 22 ods. 1 Tr. por. prerokoval vzniknutý spor o príslušnosť a zistil, že miestne príslušným súdom na vykonanie konania o uznávaní a výkone rozhodnutí o peňažnej sankcii v Európskej únii je Krajský súd v Žiline.
Z obsahu predloženého procesného spisu vyplýva, že ministerstvo spravodlivosti svoj návrh podalo najskôr na Krajský súd v Žiline. Tento však svoju miestnu príslušnosť s poukazom na § 9 ods. 2 citovaného zákona neuznal a s odvolaním sa na prechodný pobyt L. B. v B. vec vrátil Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky.
Následne Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky postupovalo spôsobom uvedeným v prvom odseku odôvodnenia tohto rozhodnutia a Krajský súd v Bratislave spôsobom uvedeným v odseku druhom.
Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona na konanie o uznaní a výkone rozhodnutia o peňažnej sankcii, ktoré vydal súd štátu pôvodu, je príslušný krajský súd, v ktorého obvode má povinný bydlisko alebo sídlo. Ak povinný nemá na území Slovenskej republika bydliska alebo sídlo, je na konanie príslušný Krajský súd v Bratislave.
Na podklade § 9 ods. 2 zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí o peňažnej sankcii v Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov možno preto vysloviť, že ministerstvo spravodlivosti postupovalo v súlade so zákonom, keď svoj návrh podalo na Krajský súd v Žiline.
Z lustrácie v Registri obyvateľov Slovenskej republiky vyplýva, že L. B., nar. X., má trvalý pobyt v L., okres N., t. j. v obvode Krajského súdu v Žiline a v B., má pobyt len prechodný.
Aj keď zodpovedá skutočnosti, že v zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je pojem „bydlisko“ širší ako „trvalý pobyt“ a je ním potrebné rozumieť aj miesto, kde je obvinený prihlásený na prechodný pobyt, pokiaľ v tomto mieste aj skutočne býva, je potrebné uviesť, že z logického výkladu zákona pre účely tohto druhu konania vyplýva, že primárne príslušný je ten krajský súd, v obvode ktorého má povinný trvalý a nie prechodný pobyt. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15. septembra 1993, sp. zn. 2Ntv 349/1993, navyše vyplýva, že v súvislosti s výkladom posudzovanej otázky v predmetnom judikáte išlo o posudzovanie existencie väzobného dôvodu podľa § 67 ods. 1 písm. a/ Tr. por. (tzv. útekovej väzby) a nie otázky miestnej príslušnosti súdu.
Napokon aj zo znenia § 9 ods. 2 citovaného zákona poslednej vety je zrejmé, že Krajský súd v Bratislave je na konanie príslušný len v vtedy, ak povinný nemá na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo.
Na podklade týchto úvah najvyšší súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 14. októbra 2014
JUDr. Martin P i o v a r t s y, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová