N a j v y š š í s ú d

4 Ndt 9/2012

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Bdžocha a členov senátu JUDr. Martina Piovartsyho a JUDr. Viliama

Dohňanského na neverejnom zasadnutí 19. júna 2012 v Bratislave, v trestnej veci

obžalovaného V. B., pre pokračovací prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa §

348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. a iné, o návrhu obžalovaného na odňatie a prikázanie veci,

takto

r o z h o d o l:

Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. trestnú vec obžalovaného V. B.,

sp. zn. 2 To 25/2012, n e o d n í m a Krajskému súdu v Trenčíne.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom rozsudkom z 25. októbra 2011, sp. zn.

1 T 185/2009, uznal obžalovaného V. B. za vinného v bodoch 1/ – 2/ a 5/ – 6/

z dvojnásobného pokračovacieho prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348

ods. 1 písm. d/ Tr. zák. a v bodoch 3/ a 4/ z dvojnásobného prečinu marenia výkonu úradného

rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je to uvedené

v skutkoch pod bodmi 1/ – 6/ tohto rozsudku.

Podľa § 44 Tr. zák. súd u obžalovaného V. B. upustil od uloženia súhrnného trestu za

pokračovací prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr.

zák. pod bodmi 1/ – 2/ tohto rozsudku s poukazom na rozsudok Okresného súdu Nové Mesto

nad Váhom z 13. septembra 2010, sp. zn. 2 T 113/2009, v spojení s rozsudkom Krajského

súdu v Trenčíne zo 16. marca 2011, sp. zn. 23 To 130/2010, ktorým mu bol uložený spoločný nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 8 (osem) mesiacov

so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia

a spoločný trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere

3 (tri) roky, pretože považoval tieto tresty za dostatočné na ochranu spoločnosti a nápravu

páchateľa.

Za skutky pod bodmi 3/ – 6/ rozsudku bol obžalovanému V. B. podľa § 348 ods. 1 Tr.

zák. s použitím § 36 písm. l/, § 37 písm. h/, písm. m/, § 38 ods. 2,

ods. 4, ods. 8, § 41 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. uložený nepodmienečný úhrnný a spoločný trest

odňatia slobody vo výmere 20 (dvadsať) mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu

odňatia slobody so stredným stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2, § 41 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. mu bol uložený úhrnný a spoločný trest

zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 6 (šesť) rokov.

Súčasne podľa § 41 ods. 3 Tr. zák. bol zrušený výrok o vine z prečinu marenia výkonu

úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák., ako aj výrok o treste uložený

trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava IV z 22. januára 2011, sp. zn. 0T 7/2011,

právoplatný 22. januára 2011, ktorým mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody

so stredným stupňom stráženia a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 5 (päť) rokov.  

Obžalovaný V. B. proti tomuto rozsudku podal 23. decembra 2011 odvolanie a 2. mája

2012 podal aj návrh na odňatie a prikázanie tejto veci inému krajskému súdu, resp. na jej

prikázanie Krajskému súdu v Bratislave.

V návrhu uviedol, že Okresný súd Nové Mesto nad Váhom je zaujatý voči jeho osobe,

pretože má dôvodné obavy z „kolegiality“ okresného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.

Domnieva sa, že tento súd bude pri rozhodovaní postupovať rovnako nespravodlivo

ako prvostupňový súd.

Namietal aj neprimeranosť a nesprávnosť uloženého trestu, ako aj to, že mu nebolo

umožnené konanie o dohode o vine a treste, čím došlo k viacnásobnému porušeniu zákona.

Po výkone trestu sa zamestnal a vedie usporiadaný život, pričom má obavy, že by krajský súd

na tieto nové skutočnosti neprihliadal. Na záver poukázal na iné rozhodnutie toho istého okresného súdu v jeho inej trestnej veci – 1 T 185/2009, o ktorom mal dôvodné pochybnosti,

a preto proti nemu podal odvolanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí preskúmal obsah

predloženého procesného spisu a zistil, že návrh obžalovaného V. B.

na tzv. „delegáciu“ nie je dôvodný, pretože nebola splnená podmienka uvedená v § 23 ods. 1

Tr. por.

Sudcovia Krajského súdu v Trenčíne vo svojich písomných vyjadreniach

(č. l. 124 – 130) uviedli, že sa necítia byť zaujatí vo veci obžalovaného V. B.. Predseda senátu

JUDr. Jozef Mészáros, ktorému bola vec pridelená elektronickou podateľňou, a členovia

senátu JUDr. Dušan Ecker a JUDr. Peter Tóth, navyše poznamenali,

že obžalovaného nepoznajú a k jeho prejednávanej veci nemajú žiadny vzťah. Jediným

zaujatým sa cíti byť sudca JUDr. Ondrej Samaš, ktorého syn je prokurátorom činným v tejto

veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky k návrhu obžalovaného uvádza, že tento

neobsahuje žiadne konkrétne skutočnosti majúce vzťah k sudcom Okresného súdu Nové

Mesto nad Váhom alebo k sudcom Krajského súdu v Trenčíne, z ktorých by bolo možné

vyvodiť záver o ich zaujatosti v posudzovanej trestnej veci. V návrhu je iba vo všeobecnosti

konštatovaná obava obžalovaného, že v jeho veci bude druhostupňovým – odvolacím súdom

rozhodnuté nespravodlivo, pretože podľa jeho názoru prvostupňový – okresný súd

pri prerokovaní a rozhodovaní jeho veci postupoval v rozpore so zákonom.  

Obavy obžalovaného V. B. z kolegiality, neobjektívnosti a nestrannosti pri

prerokovaní a rozhodovaní jeho trestnej veci zákonnými sudcami na odvolacom súde

sú preto neopodstatnené a ničím nepodložené. Námietky zaujatosti na sudcov okresného súdu

boli podané až po vyhlásení rozsudku, a preto na ne už nie je možné prihliadať (§ 31 ods. 4

Tr. por.). Ďalšie skutočnosti uvádzané v návrhu budú predmetom odvolacieho konania

na Krajskom súde v Trenčíne.  

Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu

odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje

súd, ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený.

Podľa § 23 ods. 3 Tr. por. návrh strany na odňatie a prikázanie veci nebráni vykonaniu

nariadeného úkonu trestného konania, ak podľa súdu návrh neobsahuje dôležitý dôvod podľa

odseku 1. O návrhu strany, ktorý je založený na tých istých dôvodoch, pre ktorý už bolo

rozhodnuté, sa nekoná.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd, ktorý je obom súdom najbližšie spoločne

nadriadený, v zmysle § 23 ods. 1 Tr. por. nezistil žiadne dôležité dôvody, ktoré

by odôvodňovali odňatie trestnej veci obžalovaného V. B. Krajskému súdu v Trenčíne a jej

prikázanie Krajskému súdu v Bratislave alebo inému krajskému súdu.

Navyše nie sú známe žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by zákonnému senátu

Krajského súdu v Trenčíne bránili v objektívnom a nestrannom prerokovaní a rozhodnutí tejto

trestnej veci, pričom doposiaľ nebol vylúčený ani jeden sudca odvolacieho súdu

z prejednávania a rozhodovania veci.

Na podklade týchto úvah Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak,

ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok nie je

prípustný.

V Bratislave 19. júna 2012

JUDr. Emil B d ž o ch, v. r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Gabriela Véghová