4 Ndt 7/2017

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Pavla Farkaša a sudcov JUDr. Martina Piovartsyho a JUDr. Štefana Harabina, na neverejnom zasadnutí

konanom dňa 25. apríla 2017 v Bratislave, v trestnej veci proti obvinenému

P. K., vedenej na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku pod sp. zn.

PK – 1 T 6/2017 a na Okresnom súde Trebišov pod sp. zn. 7 T 162/2015, pre trestný čin

skrátenia dane a poistného podľa § 148 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného

do 31. júla 2004, v spore o príslušnosť medzi Špecializovaným trestným súdom v Pezinku

a Okresným súdom Trebišov podľa § 22 Tr. por., takto

r o z h o d o l :

Vecne príslušným na vykonanie konania v trestnej veci obvineného P. K., vedenej na

Špecializovanom trestnom súde v Pezinku pod sp. zn. PK – 1 T 6/2017 a na Okresnom súde Trebišov pod sp. zn. 7 T 162/2015, je Okresný súd Trebišov.

O d ô v o d n e n i e

Prokurátor Okresnej prokuratúry Trebišov podal 30. októbra 2015 na Okresný súd

Trebišov obžalobu, č. k. 2 Pv 717/13/8811 – 40, na obvineného P. K. pre skutok právne

kvalifikovaný ako trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 148 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. č.

140/1961 Zb. účinného do 31. decembra 2005 na skutkovom základe, že :

ako konateľ spoločnosti A., s. r. o. S., IČO: X., v období od 01.01.2002 do 31.12.2003

na celom území Slovenskej republiky nakupoval vykurovacie oleje, základové oleje, petrolej -

stredné oleje, odformovacie oleje, s príslušnými sadzbami dane za tieto tovary, najmä od P.,

a. s., D., IČO: X., ľahké vykurovacie oleje od S. s. r. o. P., IČO: X., P., s. r. o. K., IČO: X., Z.

L. - N., K. C., IČO: X.,   A. s. r. o. K., IČO: X., R., s. r. o. Č. B., IČO: X., základové oleje, ľahké vykurovacie oleje, motorovú naftu od F. S., s. r. o. S., IČO: X., motorovú naftu od S. T., s. r. o. S., IČO: X., D., s. r. o. S., IČO: X., E. S., s. r. o. K., IČO: X. a od iných spoločností

a tieto predeklaroval a odpredal ich ako motorovú naftu, najmä Z. F. - D., K.,

IČO: X., E. S., s. r. o. K., IČO: X., S. T., s. r. o. S., IČO: X., F. S. P., s. r. o. S.,

IČO: X, T., s. r. o K., IČO: X., Z., s. r. o. P., IČO: X., S. M. - S. K., IČO: X. a iným

veľkoodberateľom a maloodberateľom. Vzniknuté nezrovnalosti v účtovnej evidencii

vykrýval fiktívnymi daňovými a účtovnými dokladmi za predaj vykurovacích, základových,

stredných a odformovacích olejov pre S., s. r. o. S. Ľ., IČO: X., R., s. r. o. Č. B., IČO: X. a

iných odberateľov, pričom za uvedené obdobie podľa znaleckého posudku Žilinskej

univerzity v Žiline, Ústavu súdneho inžinierstva č. 08/2012 spol. A., s. r. o. S. neodviedla

DPH v celkovej sume 894.452,73 Eur (26.946.283,- Sk), spotrebnú daň v celkovej sume

2.098.978,52 Eur (63.233.827,- Sk) a daň z príjmu právnickej osoby v sume 460.404,04 Eur

(13.870.132,- Sk), čím spôsobil celkový daňový dlh obchodnej spoločnosti A., s. r. o. S. v

sume 3.456.835,29 Eur (104.050.242,- Sk).

Okresný súd Trebišov uznesením z 24. mája 2016, sp. zn. 7 T 162/2015, v spojení

s   uznesením Krajského súdu v Košiciach z 21. decembra 2016, sp. zn. 6 To 99/2016,

podľa § 244 ods. 1 Tr. por. z dôvodu svojej nepríslušnosti postúpil vec Špecializovanému

trestnému súdu v Pezinku. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že konštatácia orgánov činných v trestnom konaní o tom, že obvinený nespáchal trestný čin založenia, zosnovania

a podporovania zločineckej a teroristickej skupiny podľa § 185a ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961

Zb. a dopustil sa len trestného činu skrátenia dane a poistného podľa § 148 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. č. 140/1961 Zb., je predčasná (keďže zo spisového materiálu podľa neho vyplýva

opak) a prislúcha do rozhodovacej činnosti a kompetencie nezávislého a nestranného súdu.

Tento názor podporil aj krajský súd odvolajúc sa okrem iného na rozhodnutie najvyššieho

súdu sp. zn. 3 Tost 43/2011, podľa ktorého nie je v rozpore so zákonom taký postup súdu,

keď pri predbežnom prejednaní obžaloby dospeje k záveru, že skutok v obžalobe je potrebné

inak právne kvalifikovať a súčasne pri zmenenej právnej kvalifikácii dospeje k záveru, že nie

je vecne príslušný na prejednanie danej veci a vec postúpi príslušnému súdu.  

Špecializovaný trestný súd v Pezinku uznesením z 21. marca 2017, sp. zn.

PK – 1 T 6/2017, podľa § 243 ods. 1, ods. 3 s použitím § 244 ods. 1 písm. a/ Tr. por.

per analogiam vyslovil svoju nepríslušnosť na prejednanie postúpenej veci a predložil ju

najvyššiemu súdu na rozhodnutie sporu o príslušnosť. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že okresný a krajský súd opomenuli zákonnú charakteristiku zločineckej skupiny

podľa § 89 ods. 27 Tr. zák. v znení platnom do 31. júla 2004. Až od 1. augusta 2004 totiž

došlo k zmene kvalifikovania zločineckej skupiny (zákonom č. 403/2004 Z. z.) v tom, že už

nebolo potrebné preukázať vysoký stupeň deľby práce medzi členmi skupiny a vnútorné

organizačné usporiadanie a postačujúcim sa stalo preukázanie štruktúrovanosti skupiny

a koordinovanosti konania jej členov. Trestná činnosť, ktorá je obvinenému kladená

v obžalobe za vinu, bola síce páchaná viacerými osobami, ale každá z týchto osôb vykonávala

len tú časť, ktorú jej umožňovalo pracovné zaradenie, resp. rozsah vykonávanej

podnikateľskej činnosti. Takúto deľbu úloh v žiadnom prípade nemožno stotožňovať s deľbou

práce v rámci vnútorného organizačného usporiadania a nie je ju taktiež možné hodnotiť

ako vysoký stupeň deľby práce. Pri činnosti obvineného taktiež neboli preukázané žiadne

vzťahy nadriadenosti a podriadenosti a dokazovaním vykonaným v prípravnom konaní

neboli produkované ani žiadne dôkazy, ktoré by naznačovali existenciu nejakého spojenia

medzi obvinenými v tom smere, že by ich v minulosti spájali nejaké iné skutočnosti

odôvodňujúce podozrenie zo spoločnej trestnej činnosti. Úvahy okresného súdu o tom,

že keď prípravné konanie trvalo takú dlhú dobu, mal prokurátor zachovať pôvodnú právnu

kvalifikáciu a súd mal potom rozhodnúť o tom, či ide o zločineckú skupinu alebo nie,

zasahujú do práv prokurátora v prípravnom konaní a opomínajú povinnosť prokurátora

reagovať na zistenú dôkaznú situáciu. Napokon uzavrel, že nie je príslušný konať ani v rámci

spoločného konania podľa § 18 ods. 4 Tr. por.  

Podľa § 22 ods. 1 Tr. por. spory o príslušnosť medzi súdmi rozhoduje súd im

najbližšie spoločne nadriadený.

Podľa § 22 ods. 2 Tr. por. najbližšie spoločne nadriadený súd okresného súdu

alebo krajského súdu na jednej strane a Špecializovaného trestného súdu na druhej strane

je najvyšší súd.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd najbližšie spoločne nadriadený

Špecializovanému trestnému súdu v Pezinku a Okresnému súdu Trebišov v tomto spore

o vecnú príslušnosť dospel k záveru, že príslušným na vykonanie konania v predmetnej

trestnej veci je Okresný súd Trebišov.

Podľa § 14 Tr. por. (účinného ku dňu podania obžaloby) pôsobnosť Špecializovaného

trestného súdu sa vzťahuje na a) trestný čin úkladnej vraždy, b) trestný čin machinácií

pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe podľa § 266 ods. 3 Trestného zákona, c) trestný

čin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270

ods. 4 Trestného zákona, d) trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326

ods. 3 a 4 Trestného zákona v súbehu s trestnými činmi podľa písmen b), c), e), f), g), h), k)

alebo l), e) trestné činy prijímania úplatku podľa § 328 až 330 Trestného zákona, f) trestné

činy podplácania podľa § 332 až 334 Trestného zákona, g) trestný čin nepriamej korupcie

podľa § 336 Trestného zákona, h) trestný čin volebnej korupcie podľa § 336a

Trestného zákona, i) trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny

a trestný čin založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny, j) obzvlášť závažné

zločiny spáchané zločineckou skupinou alebo teroristickou skupinou, k) trestné činy

proti majetku podľa štvrtej hlavy osobitnej časti Trestného zákona alebo trestné činy

hospodárske podľa piatej hlavy osobitnej časti Trestného zákona, ak takým trestným činom

bola spôsobená škoda alebo získaný prospech dosahujúci najmenej dvadsaťpäťtisícnásobok

malej škody podľa Trestného zákona, alebo ak taký čin bol spáchaný v rozsahu dosahujúcom

výšku najmenej dvadsaťpäťtisíc násobku malej škody podľa Trestného zákona, l) trestný čin

poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev, m) trestné činy súvisiace

s trestnými činmi uvedenými v písmenách a) až k) alebo l), ak sú splnené podmienky

na spoločné konanie.

Podľa § 15 Tr. por. konanie v prvom stupni vykonáva okresný súd, ak tento zákon neustanovuje inak.

Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že uznesením Prezídia policajného zboru,

Úrad boja proti organizovanej kriminalite, Odbor boja proti organizovanej kriminalite Stred,

Oddelenie vyšetrovania, z 28. júna 2004, ČVS: PPZ-11/BOK-S-I-2004, bolo vznesené

obvinenie okrem iných aj obvinenému P. K., a to pre skutky 1/, 4/ a 5.29/ právne

kvalifikované ako trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny

a teroristickej skupiny podľa § 185a ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v jednočinnom súbehu

s trestným činom skrátenia dane a poistného podľa § 148 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. č. 140/1961

Zb. Z dôvodu urýchlenia konania bola vec uznesením Prezídia Policajného zboru, úrad boja

proti organizovanej kriminalite, odbor Stred, oddelenie vyšetrovania zo 7. mája 2009, ČVS:

PPZ-11/BOK-S-I-2004, podľa § 21 ods. 1 Tr. por. per analogiam vylúčená na samostatné konanie. Uznesením Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky z 20. februára 2013,   č. k. VII/1 Gv 99/09 – 19, prokurátor trestné

stíhanie voči obvinenému podľa § 215 ods. 1 písm. c/ Tr. por. pre skutky 1/, 4/ zastavil. Toto

uznesenie bolo zrušené uznesením generálneho prokurátora z 30. mája 2013,

č. k. XV/2 Pz 46/13 – 4, pre jeho nezákonnosť spočívajúcu v tom, že zastavením trestného

stíhania v tomto rozsahu došlo súčasne i k zastaveniu trestného stíhania pre skutok 5.29/,

hoci zo zadovážených dôkazov vyplývalo, že tohto skutku sa obvinený P. K. dopustil.

Obžaloba prokurátora bola podaná na obvineného už len pre trestný čin právne

kvalifikovaný ako skrátenie dane a poistného podľa § 148 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. č. 140/1961

Zb. účinného do 31. decembra 2005 na skutkovom základe tak, ako je v nej uvedený,

teda pre skutok 5.29/. Z tejto právnej kvalifikácie a vymedzenia skutku bolo potrebné

pri založení vecnej príslušnosti súdu vychádzať. Jeho identifikácia tak, ako bola uvedená

v obžalobe, neumožňuje záver o tom, že ním zároveň došlo k naplneniu skutkovej podstaty

trestného činu podľa § 185a ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb., preto je názor špecializovaného

trestného súdu vyjadrený v predloženom uznesení zákonný a správny. Špecializovaný trestný

súd podrobne rozviedol dôvody, pre ktoré obvinený svojím konaním nemohol naplniť

zákonné znaky trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny podľa § 185a ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. a prečo vec nepatrí

do jeho pôsobnosti. Nadriadený súd sa s touto argumentáciou plne stotožňuje, na uvedené

dôvody poukazuje a nebude ich opakovať (I. ÚS 336/2016, III. ÚS 447/2016,

I. ÚS 290/2016). Navyše dodáva, že už samotné vypustenie skutkov 1/ a 4/ z obžaloby

spôsobilo absenciu základných znakov trestného činu podľa § 185a ods. 1 Tr. zák.

č. 140/1961 Zb. v skutkovej vete 5.29/ a tento nedostatok nemožno odstrániť ani zmenou

právnej kvalifikácie žalovaného skutku tak, ako na to poukázal krajský súd citáciou

rozhodnutia sp. zn. 3 Tost 43/2011.  

V tejto súvislosti najvyšší súd súčasne pripomína, že medzi základné zásady trestného

konania patrí aj tzv. obžalovacia zásada (§ 2 ods. 15 Tr. por.) súvisiaca s jedným z nosných

princípov trestného práva nemo iudex sine actore (bez žalobcu niet sudcu). Obžalovacia

zásada je založená na akuzačnom princípe, teda že súdne konanie môže začať a trestné

stíhanie obvineného pred súdom je možné len na základe obžaloby, ktorú podáva výlučne

prokurátor. Je iba v jeho právomoci rozhodnúť, na ktorého páchateľa a pre ktorý skutok

vrátane jeho právnej kvalifikácie podá obžalobu, a do tejto právomoci súd nemá právo zasahovať, pretože v tomto štádiu konania je prokurátor pánom sporu (dominus litis).

Rovnako treba pripomenúť, že rekodifikáciou trestného práva s účinnosťou od 1. januára

2006 sa dôsledne začala uplatňovať zásada kontradiktórnosti, ktorá je neodmysliteľnou

súčasťou práva na spravodlivý súdny proces a spočíva v aktivite jednotlivých strán trestného

konania, prejavujúcou sa ako vzájomný „súboj“ obhajoby a obžaloby. Táto zásada

nedovoľuje súdu usmerňovať prokurátora nielen v prípravnom konaní, ale ani v konaní

pred súdom, pretože toto usmerňovanie by mohlo byť chápané ako pomoc jednej

z procesných strán a takýto postup súdu by sa dostal do rozporu so zásadou spravodlivého

procesu, so zásadou rovnosti strán a rovnosti zbraní, i s princípom nestrannosti súdu.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti najvyšší súd rozhodol tak, ako je uvedené

vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 25. apríla 2017

JUDr. Pavol F a r k a š, v. r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Sylvia Machalová