4 Ndt 5/2017

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Piovartsyho a sudcov JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Štefana Harabina v trestnej veci obžalovaného L. S. pre prečin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 1 Tr. zák. a iné, na neverejnom zasadnutí 17. marca 2017 o návrhu odsúdeného na odňatie a prikázanie veci inému súdu takto

r o z h o d o l :

Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. trestná vec obžalovaného L. S. sp. zn. 30T 126/2015 sa Okresnému súdu Trnava n e o d n í m a.

O d ô v o d n e n i e :

Na podklade obžaloby Okresného prokurátora Trnava sa voči obžalovanému L. S. vedie na tamojšom okresnom súde konanie pre prečin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 1 Tr. zák. a iné, na skutkovom základe uvedenom v podanej obžalobe.

Písomným podaním zo 17. februára 2017 doručeným okresnému súdu 23. februára 2017 obžalovaný navrhol odňatie veci Okresnému súdu Trnava a jej prikázanie Okresnému súdu Bratislava I. V podanom návrhu namietol v podstate zákonnosť postupu a rozhodnutia Okresného a Krajského súdu Trnava pri rozhodovaní o jeho väzbe. Obžalovaný zároveň namietol aj procesný postup súdu o odtajnení utajovaných príkazov vydaných okresným súdom, ako aj pri nakladaní so žalobou, ktorú podal na doterajší postup súdu v posudzovanej veci.

Na podklade skôr uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal či sú splnené zákonné podmienky na odňatie a prikázanie veci, a zistil, že tomu tak nie je.

Prieskumná povinnosť najvyššieho súdu bola obmedzená ustanovením § 23 ods. 1 Tr. por., pretože v tomto štádiu trestného stíhania najvyšší súd nebol oprávnený vec preskúmať zo širších hľadísk ako tomu je napríklad v konaní o odvolaní oprávnenej osoby (§ 317 ods. 1 Tr. por.).

Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa.

Takýto postup je však výnimkou z pravidla, čo zákon podmieňuje tým, že pre tzv. „delegáciu“ musia byť dané dôležité dôvody.

Platná právna úprava nedefinuje pojem „dôležité dôvody“.

Význam, resp. dôležitosť dôvodu pre aplikáciu citovaného výnimočného opatrenia na zmenu miestnej príslušnosti súdu musí byť porovnateľný s významom ústavného princípu vyplývajúceho z článku 48 Ústavy Slovenskej republiky, že „nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi“. „Delegácia“ sa preto nesmie stať prostriedkom na porušenie práva obvineného na zákonného sudcu, ale ani prostriedkom na to, aby procesné strany určovali, kto bude zákonným sudcom v konkrétnom prípade bez splnenia zákonných podmienok § 23 ods. 1 Tr. zák.

Medzi dôležité dôvody tzv. delegácie je potrebné zahrnúť prípady vylúčenia všetkých sudcov príslušného súdu, uskutočnenie spoločného konania, ak boli podané obžaloby na toho istého obžalovaného na rôznych súdoch, poškodeným alebo blízkou osobou vo vzťahu k obžalovanému je sudca alebo iný zamestnanec súdu, na ktorom bola podaná obžaloba, väčšina svedkov, ktorých treba v súdnom konaní vypočuť má bydlisko v obvode iného vzdialeného súdu, čím v prípade delegácie dôjde k urýchleniu konania a zhospodárneniu konania. Ak nebýva alebo sa nezdržiava osoba, ktorá podala návrh na odňatie a prikázanie veci v obvode príslušného súdu, môže byť daný dôvod k delegácii len v tom prípade, že mu nejaká významná okolnosť (napríklad staroba, ťažká choroba, invalidita, starostlivosť o niekoľko malých detí a pod.) bráni, aby sa dostavil k príslušnému súdu, čo bude v praxi celkom ojedinelý prípad. Dôležitými dôvodmi sa rozumejú predovšetkým také dôvody, ktoré zabezpečujú nestranné a zákonné prejednanie veci, náležité zistenie skutkového stavu veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti a uplatnenie všetkých do úvahy prichádzajúcich zásad trestného konania.

Takýto stav v posudzovanej veci nenastal.

Z obsahu návrhu obžalovaného je zrejmé, že ním namieta správnosť postupu a rozhodnutia súdu o väzbe, ktoré sú podľa jeho názoru nezákonné, a procesný postup súdu pri odtajnení utajovaných skutočností a nakladanie súdu s ním podanou žalobou. Namieta teda otázky, ktoré je možné riešiť realizáciou ochrany práva obžalovaného na obhajobu podaním riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov oprávnenými osobami ako to už naznačil najvyšší súd pri rozhodovaní o predchádzajúcom návrhu obžalovaného rovnakého druhu vo svojom rozhodnutí z 15. decembra 2016, sp. zn. 2 Ndt 25/2016. Procesný postup súdu taktiež nie je dôvodom na rozhodnutie súdu, ktorého sa obžalovaný podaným návrhom domáha pretože taktiež je predmetom konania o opravných prostriedkoch a nie je dôvodom ani pre vylúčenie orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu, pretože o takejto námietke sa nekoná.

Na podklade týchto úvah Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 17. marca 2017

  JUDr. Martin P i o v a r t s y, v. r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Sylvia Machalová