4 Ndt 4/2017
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Piovartsyho a sudcov JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Štefana Harabina v trestnej veci obžalovaného M. A. pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zák. a iné, na neverejnom zasadnutí 22. marca 2017, o návrhu obžalovaného na odňatie a prikázanie veci inému súdu takto
r o z h o d o l :
Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. trestná vec obžalovaného M. A. sp. zn. 3 To 108/2016 sa Krajskému súdu v Bratislave n e o d n í m a.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo 06. júla 2016, sp. zn. 7T/36/2012 bol obžalovaný M. A. uznaný za vinného v bode 1/ zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zák., v bode 2/ z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c) Tr. zák. a v bode 3/ z prečinu krádeže podľa § 212 písm. a) Tr. zák. spáchaných na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti uvedeného rozsudku.
Za to mu bol podľa § 188 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 37 písm. m), písm. h) Tr. zák. s použitím § 42 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. bol obžalovaný na výkon trestu zaradený do ústavu so stredným stupňom stráženia.
Zároveň bol zrušený výrok o treste z trestných rozkazov Okresného súdu Bratislava V z 12. decembra 2011, sp. zn. 2T/181/2011 a Okresného súdu Bratislava III z 30. júla 2012, sp. zn. 1T/68/2012, ako aj všetky na ne nadväzujúce rozhodnutia, ktoré zrušením stratili svoj podklad.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bol obžalovaný zaviazaný nahradiť poškodenej PhDr. R. P., nar. X., bytom B., Z. X. (zomrelej) zastúpenej JUDr. M. P. – synom poškodenej, škodu vo výške 205,- €.
Na podklade odvolania obžalovaného voči skôr uvedenému rozsudku prvostupňového súdu Krajský súd v Bratislave vo veci určil termín vereného zasadnutia na 17. januára 2017, na ktorom bolo odvolaciemu súdu predložené jeho písomné podanie, ktorým navrhol, aby bola posudzovaná vec Krajskému súdu v Bratislave odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa.
Z obsahu písomného podania obžalovaného z tohto dňa doručeného odvolaciemu súdu 17. januára 2017 vyplýva, že v jeho úvodnej časti obžalovaný hodnotí na podklade akých dôkazov bol prvostupňovým súdom uznaný vinným a odsúdený, namietol, že tento sa jeho vecou nezaoberal zákonným spôsobom a podľa jeho názoru mu nebol zabezpečený riadny kontradiktórny proces a nebol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti (§ 2 ods. 10 Tr. por.) pretože nevykonal dôkaz ktorý navrhol. Obvinený vyslovil obavu, že odvolací súd sa prikloní na stranu prvostupňového súdu, pretože sídlia v jednej budove, sudcovia sa medzi sebou poznajú a nepôjdu proti sebe. Namietol, že mu bol uložený trest za skutok, ktorý nespáchal, konanie na súde prvého stupňa bolo nespravodlivé. Vyslovil vážnu obavu, že konanie na odvolacom súde bude rovnaké ako na súde prvého stupňa.
Na podklade skôr uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal či sú splnené zákonné podmienky na odňatie a prikázanie veci, a zistil, že tomu tak nie je.
Prieskumná povinnosť najvyššieho súdu bola obmedzená ustanovením § 23 ods. 1 Tr. por., pretože v tomto štádiu trestného stíhania najvyšší súd nebol oprávnený vec preskúmať zo širších hľadísk ako tomu je napríklad v konaní o odvolaní oprávnenej osoby (§ 317 ods. 1 Tr. por.).
Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa.
Takýto postup je však výnimkou z pravidla, čo zákon podmieňuje tým, že pre tzv. „delegáciu“ musia byť dané dôležité dôvody.
Platná právna úprava nedefinuje pojem „dôležité dôvody“.
Význam, resp. dôležitosť dôvodu pre aplikáciu citovaného výnimočného opatrenia na zmenu miestnej príslušnosti súdu musí byť porovnateľný s významom ústavného princípu vyplývajúceho z článku 48 Ústavy Slovenskej republiky, že „nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi“. „Delegácia“ sa preto nesmie stať prostriedkom na porušenie práva obvineného na zákonného sudcu, ale ani prostriedkom na to, aby procesné strany určovali, kto bude zákonným sudcom v konkrétnom prípade bez splnenia zákonných podmienok § 23 ods. 1 Tr. zák.
Medzi dôležité dôvody tzv. delegácie je potrebné zahrnúť prípady vylúčenia všetkých sudcov príslušného súdu, uskutočnenie spoločného konania, ak boli podané obžaloby na toho istého obžalovaného na rôznych súdoch, poškodeným alebo blízkou osobou vo vzťahu k obžalovanému je sudca alebo iný zamestnanec súdu, na ktorom bola podaná obžaloba, väčšina svedkov, ktorých treba v súdnom konaní vypočuť má bydlisko v obvode iného vzdialeného súdu, čím v prípade delegácie dôjde k urýchleniu konania a zhospodárneniu konania. Ak nebýva alebo sa nezdržiava osoba, ktorá podala návrh na odňatie a prikázanie veci v obvode príslušného súdu, môže byť daný dôvod k delegácii len v tom prípade, že mu nejaká významná okolnosť (napríklad staroba, ťažká choroba, invalidita, starostlivosť o niekoľko malých detí a pod.) bráni, aby sa dostavil k príslušnému súdu, čo bude v praxi celkom ojedinelý prípad. Dôležitými dôvodmi sa rozumejú predovšetkým také dôvody, ktoré zabezpečujú nestranné a zákonné prejednanie veci, náležité zistenie skutkového stavu veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti a uplatnenie všetkých do úvahy prichádzajúcich zásad trestného konania.
Takýto stav v posudzovanej veci nenastal.
Z písomných vyjadrení sudcov trestnoprávneho kolégia Krajského súdu v Bratislave vyplýva, že títo sa necítia byť zo žiadneho dôvodu zaujatí a najvyšší súd žiaden z dôvodov na postup podľa § 23 ods. 1 Tr. por. nezistil.
Na podklade týchto úvah Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 22. marca 2017
JUDr. Martin P i o v a r t s y, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Sylvia Machalová