UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Pavla Farkaša a sudcov JUDr. Dany Wänkeovej a JUDr. Patrika Príbelského, PhD., v trestnej veci proti obvinenej JUDr. O. C., pre zločin poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. a), ods. 5 písm. a) Tr. zák., na neverejnom zasadnutí dňa 16. januára 2018 v Bratislave, o návrhu a na odňatie a prikázanie veci poškodeného Ing. B. G. podľa § 23 ods. 1 Tr. por., takto
r o z h o d o l :
Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. trestná vec obžalovanej JUDr. O. C., vedená na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 7To/15/2018 sa tomuto súdu n e o d n í m a.
O d ô v o d n e n i e
Na Krajskom súde v Košiciach (ďalej tiež „krajský súd") sa pod sp. zn. 7To/15/2018 vedie konanie o odvolaní obžalovanej JUDr. O. C. (ďalej tiež „obžalovaná") a poškodeného proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 27. septembra 2017, sp. zn. 10T/63/2016, ktorým bola obžalovaná uznaná za vinnú zo zločinu poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. a), ods. 5 písm. a) Tr. zák. na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti rozsudku. Obžalovanej bol rozsudkom okresného súdu, zatiaľ neprávoplatne, uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov, výkon uloženého trestu odňatia slobody súd podmienečne odložil, nad správaním obžalovanej uložil probačný dohľad a určil obžalovanej skúšobnú dobu v trvaní 4 (štyroch) rokov. Obžalovanej taktiež súd uložil povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe škodu poškodenému v sume 630 000,- Eur.
Podaním z 31. mája 2018 (č. l. 670) spolu s doplňujúcim podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 31. decembra 2018, navrhla obchodná spoločnosť T., s. r. o., IČO: XX XXX XXX, (ďalej tiež „poškodený") ako subjekt, na ktorý bol zmluvne postúpený nárok na náhradu škody spôsobenej trestným činom, aby bola trestná vec obžalovanej podľa § 23 Tr. por. odňatá Krajskému súdu v Košiciach a prikázaná Špecializovanému trestnému súdu. Poškodený svoj návrh odôvodnil tým, že má podozrenie, že v súvislosti s trestnou vecou obžalovanej bol na osobe konateľa poškodeného - Ing. B. G., jeho rodine, na obchodnej spoločnosti L., s. r. o. a G., s. r. o., spáchaná „obzvlášť závažná trestná činnosť organizovanou zločineckou skupinou". Pričom poškodená spoločnosť má obavu z marenia spravodlivosti. Bližšie nešpecifikovaným spôsobom a osobami mali byť taktiež zneužité „citlivé osobné pomery" poškodeného a neoprávnene získavané, zhromažďované a rozširované „citlivé osobné údaje a iné informácie o poškodenom a jeho rodine". Zároveň poškodený poukázal na svoje trestné oznámenia a rôzne vyjadrenia, v ktorých orgánom činným v trestnom konaní oznámil svoje podozrenia.
Krajský súd v Košiciach predložil predmetný spis Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie v zmysle § 23 ods. 1 Tr. por., spolu s vyjadreniami sudcov Krajského súdu v Košiciach, z ktorých vyplýva, s výnimkou sudcov nižšie uvedených, že sa subjektívne necítia byť zaujatí, nemajú žiadny relevantný vzťah v zmysle § 31 ods. 1 Tr. por. k danej trestnej veci či stranám konania. Sudca JUDr. Marek Dudík uviedol, že obžalovanú osobne pozná je s ňou v priateľskom vzťahu, preto sa cíti byť subjektívne zaujatý. Sudca JUDr. Evžen Kelij uviedol, že obžalovanú pozná ako poškodenú v inej veci, poškodeného nepozná a nemá relevantný pomer k trestnej veci obžalovanej. Sudkyňa JUDr. Margaréta Jurková Žoldáková bola vylúčená uznesením Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 8Nto/2/2018 z 5. marca 2018. Sudkyňa JUDr. Viktória Midová uviedla, že obžalovanú pozná ako spolužiačku z vysokej školy, s ktorou neudržiava žiadne kontakty, je bez relevantného pomeru k veci alebo stranám konania a necíti sa byť zaujatá.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej „najvyšší súd alebo nadriadený súd") ako súd príslušný podľa § 23 ods. 1 Tr. por. preskúmal návrh poškodeného na odňatie a prikázanie veci, ako aj predložený spisový materiál a dospel k záveru, že niet dôležitého dôvodu na odňatie trestnej veci vedenej na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 7To/15/2018.
Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu odňatá a prikázaná inému sudu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd, ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený.
Zákonné zásady určujúce príslušnosť súdu v tej-ktorej trestnej veci v takmer úplnej väčšine prípadov zabezpečujú riadne naplnenie účelu trestného konania. V konkrétnych jednotlivých prípadoch však môže byť na prejednanie a rozhodnutie určitej trestnej veci vhodnejší iný súd než miestne príslušný. Z dôležitých dôvodov môže byť trestná vec príslušnému súdu odňatá a prikázaná (delegovaná) inému súdu toho istého druhu a stupňa. Pojem „dôležité dôvody" zákon bližšie nedefinuje. Judikatúrou súdov boli ako dôležité dôvody pre delegáciu veci akceptované predovšetkým také okolnosti, ktoré zabezpečujú zistenie skutkového stavu veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, ďalej lepšie výchovné pôsobenie trestného konania na páchateľa i na občanov a čo najrýchlejšie prejednanie veci. Nie je možné prehliadať ani požiadavku, aby konanie nespôsobovalo nadmerné náklady (komplexná stránka hospodárnosti), ak ju je možné dosiahnuť pri dodržaní ostatných zásad trestného konania. Pri úvahe, či v posudzovanej veci sú dané dôležité dôvody pre delegáciu veci v zmysle § 23 ods. 1 Tr. por., nie je možné vychádzať len z jedného hľadiska, ale naopak je nutné zhodnotiť okolnosti prípadu zo všetkých uvedených hľadísk vo vzájomnej súvislosti (R 12/1972). Odňatie a prikázanie veci podľa § 23 ods. 1 Tr. por. je výnimkou z ústavného princípu, že nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Medzi dôležité dôvody na odňatie a prikázanie veci v zmysle § 23 ods. 1 Tr. por. patrí aj vylúčenie všetkých sudcov príslušného súdu z rozhodovania (R 101/2000-I a II). Návrh poškodeného nadriadený súd posudzoval z hľadiska vyššie uvedených aspektov a dôvodov uznaných judikatúrou za „dôležité dôvody" v zmysle § 23 ods. 1 Tr. por.
V danom prípade poškodený odôvodnil svoj návrh na odňatie trestnej veci obžalovanej, najmä tým, že v súvislosti s jej trestnou vecou má podozrenie zo spáchania iných trestných činov, pričom podľa dostupných informácií, opodstatnenosť podozrení poškodeného nebola zatiaľ konštatovaná zo strany orgánov činných v trestnom konaní. V prvom rade je na mieste zdôrazniť, že v príslušnom trestnom konaní sa rozhoduje len o skutku uvedenom v obžalobnom návrhu (§ 278 ods. 1 Tr. por.), čo v danom prípade znamená, že krajský súd, ako odvolací súd, rozhoduje o skutku, pre ktorý bola podaná obžaloba a nerozhoduje a nemôže rozhodovať aj o subjektívnych podozreniach poškodeného. Ako už vo vyššie uvedenom odstavci nadriadený súd uviedol, delegáciou príslušnej trestnej veci sa sleduje cieľ vytvorenia lepších a komplexne vhodnejších podmienok pre prejednanie príslušnej trestnej veci a nejedná sa o právny inštitút spájania rôznych trestných vecí, naviac v úplne odlišných štádiách trestného konania. Argumentáciu poškodeného a ním uvádzaný „dôležitý dôvod" nemožno akceptovať, pretože svojou podstatou jeho dôvod presahuje rámec trestnej veci obžalovanej, (o ktorej odňatí a prikázaní sa rozhoduje) a ani nadriadenému súdu nie je zrejmé, ako by delegovanie trestnej veci inému súdu, z ním uvádzaných dôvodov, malo prispieť k zabezpečeniu lepších, vhodnejších podmienok (v duchu dôvodov uvedených v predchádzajúcom odstavci) pre prejednanie príslušnej trestnej veci vedenej na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 7To/15/2018. V neposlednom rade odňatie trestnej veci obžalovanej, ktorá je už vo fáze odvolacieho konania, by nepochybne spomalilo priebeh tohto trestného konania a zvýšilo možné riziko nutnosti opakovania už vykonaného dokazovania. Záverom nadriadený súd dodáva, že trestnú vec obžalovanej nemožno prikázať Špecializovanému trestnému súdu, tak ako navrhoval poškodený, nakoľko jej trestná vec nespadá do pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu (§ 14 Tr. por.) a tento súd taktiež nie je voči Krajskému súdu v Košiciach, konajúcemu ako odvolaciemu súdu, súdom rovnakého druhu a stupňa (§ 16 ods. 5 Tr. por.).
Hoci poškodený nevzniesol tzv. generálnu námietku zaujatosti voči všetkým sudcom krajského súdu, z vyjadrení relevantných sudcov a rozhodnutia krajského súdu (č. l. 702) vyplýva, že taktiež nie je pre ich pomer k veci, k stranám konania, vrátane poškodeného, ohrozené nestranné a nezávislé prejednanie odvolania obžalovanej a poškodeného. Napriek tvrdenej subjektívnej zaujatosti jedného zo sudcov krajského súdu, je na danom krajskom súde dostatok sudcov bez objektívnej i subjektívnej zaujatosti, čo umožňuje krajskému súdu vo veci nezaujato rozhodnúť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné dôvody na tzv. delegovanie veci inému súdu toho istého druhu a stupňa v zmysle ustanovenia § 23 ods. 1 Tr. por., nakoľko nie je daný žiadny dôležitý dôvod predpokladaný týmto zákonným ustanovením.
P o u č e n i e :
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.