UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Pavla Farkaša a sudcov JUDr. Dany Wänkeovej a JUDr. Patrika Príbelského, PhD. v trestnej veci obžalovaného W. D., pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. a iné, v konaní o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 12. decembra 2017, sp. zn. 5T/48/2016 pred Krajským súdom v Trnave pod sp. zn. 5To/29/2018, na neverejnom zasadnutí konanom 17. októbra 2018 v Bratislave, o návrhu predsedu Krajského súdu v Trnave na odňatie a prikázanie veci, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. trestnú vec obžalovaného W. D. vedenú na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 5To/29/2018, tomuto súdu odníma a prikazuje Krajskému súdu v Nitre.
O d ô v o d n e n i e
Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava podal 21. októbra 2016 na Okresnom súde Trnava obžalobu na obvineného W. D. vedenú na tomto súde pod sp. zn. 5T/48/2016 pre skutok právne posúdený ako prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. a prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Tr. zák. s poukazom na § 140 písm. b) Tr. zák., na tom skutkovom základe, žedňa 29.10.2015 v čase približne o 00.30 hod. v C. - V. na B. ulici preliezol oplotenie a vošiel na pozemok rodinného domu č. XXX, kde pristúpil k zaparkovanému osobnému motorovému vozidlu zn. BMW Z4, EČ: C. XXX H., VIN: G na ktoré ku stieračom na čelnom skle položil 5 litrový plastový kanister benzínu, z ktorého hrdla trčal kúsok handry, ktorú zapálil a následne z miesta ušiel, v dôsledku čoho vozidlo z podstatnej časti zhorelo a ohňom bola poškodená i okolitá stena múru, drevený altánok a okrasná vegetácia, čím spôsobil vlastníkovi vozidla a poškodených vecí, V. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. - V., B. ulica XXX, škodu vo výške 11.818,25 Eur, pričom skutku sa dopustil z osobnej pomsty voči V. M., nakoľko poškodený bol bývalý priateľ jeho matky, s ktorým sa rozišla a dlhoval jej peniaze.Okresný súd Trnava vo veci rozhodol 12. decembra 2017 rozsudkom sp. zn. 5T/48/2016, ktorým obžalovaného W. D. uznal za vinného z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. a prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 140 písm. b) Tr. zák. a obžalovanému uložil podľa § 245 ods. 2 Tr. zák. s prihliadnutím na § 37 písm. h), m) Tr. zák. a § 38 ods. 4 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 1, § 42 ods. 1 Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov so zaradením na výkon trestu podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. uložil obžalovanému aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 1 (jeden) rok. Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušil výroky o treste odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a o treste zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 1 (jeden) rok, ktoré boli obžalovanému uložené skorším trestným rozkazom Okresného súdu Trnava zo dňa 7. marca 2016 sp. zn. 0T/60/2016, právoplatným dňa 7. marca 2016, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému V. M. škodu vo výške 11.818,25 Eur a poškodenej P. - B. W., a.s. so sídlom A., škodu vo výške 2.196,47 Eur, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný W. D. odvolanie. Okresný súd predložil spis na rozhodnutie o odvolaní Krajskému súdu v Trnave, ktorý uznesením z 26. apríla 2018, sp. zn. 5To/29/2018 podľa § 244 ods. 1 písm. a) Tr. por. per analogiam, vyslovil svoju nepríslušnosť na konanie a vec postúpil Krajskému súdu v Nitre ako súdu vecne a miestne príslušnému na rozhodnutie vo veci. Vychádzal pritom z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v predmetnej veci uznesením zo 17. októbra 2017, sp. zn. 6Ndt/26/2017 odňal vec Krajskému súdu v Trnave a prikázal Krajskému súdu v Nitre, a to v súvislosti s rozhodovaním o sťažnosti proti uloženej poriadkovej pokute. Krajský súd v Nitre neuznal svoju príslušnosť na konanie v danej trestnej veci a spis predložil podľa § 22 ods. 1 Tr. por. Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie sporu o príslušnosť. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 9. augusta 2018, sp. zn. 5Ndt/24/2018 rozhodol, že vecne príslušným na vykonanie konania v trestnej veci vedenej na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 5To/29/2018 je Krajský súd v Trnave. Dňa 12. októbra 2018 predložil predseda Krajského súdu v Trnave Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky spis na rozhodnutie podľa § 23 ods. 1 Tr. por. spolu so spisovým materiálom, z ktorého vyplýva nasledovné: Obžalovaný W. D. je synom Ing. P. D., riaditeľky správy súdu na Krajskom súde v Trnave. Prítomní sudcovia tohto krajského súdu vo svojich vyjadreniach oznámili svoju zaujatosť tak, že 31 sudcov jednoznačne uviedlo, že sa cítia zaujatí pre svoj vzťah s matkou obžalovaného. Dvaja sudcovia výslovne uviedli, že sa necítia zaujatí a dvaja, že možno mať pochybnosť o ich nezaujatosti z objektívnych dôvodov. Na Krajskom súde v Trnave je v súčasnosti zaradených celkovo 42 sudcov, z tohto počtu je jedna sudkyňa na stáži na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky, jedna sudkyňa dočasne pridelená na Najvyššom súde Slovenskej republiky, dve sudkyne sú členkami hodnotiacej komisie. Ďalší traja sudcovia sa nevyjadrili z dôvodu dlhodobej pracovnej neschopnosti. Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal predložený návrh na delegáciu, spolu s obsahom trestného spisu a dospel k záveru, že v danej veci sú splnené zákonné podmienky na odňatie veci Krajskému súdu v Trnave a jej prikázanie inému krajskému súdu na prejednanie a rozhodnutie odvolania, ktoré v danej veci podal obžalovaný W. D.. Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd, ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený.Najvyšší súd vo všeobecnej rovine pripomína, že odňatie veci príslušnému súdu a jej prikázanie inému súdu je opatrením výnimočným, pretože predstavuje prielom do Ústavou Slovenskej republiky garantovaného práva, že nikto nemôže byť odňatý jeho zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Hoci zákon vo vyššie citovanom ustanovení bližšie nevymedzuje dôležité dôvody odôvodňujúce delegáciu veci, pri ich posúdení, aj so zreteľom na vyššie uvedený ústavný princíp zákonného sudcu, je nutné vychádzať z toho, či u vecne a miestne príslušného súdu možno zabezpečiť dodržanie základných zásad trestného konania a vylúčiť akékoľvek opodstatnené pochybnosti o nestrannosti súdu. Jedným z prípustných dôležitých dôvodov v zmysle § 23 ods. 1 Tr. por. odôvodňujúcich odňatie veci je i prípad vylúčenia všetkých sudcov príslušného súdu z rozhodovania (R 101/2000). Preto bolo v posudzovanej veci potrebné vyriešiť ako základnú otázku, či z vykonávania úkonov trestného konania v trestnej veci obžalovaného W. D., sú alebo nie sú z rozhodovania vylúčení všetci sudcovia krajského súdu.Podľa § 31 ods. 1 Tr. por. z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený (okrem iných) sudca, u ktorého možno mať pochybnosti o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci, alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencovi alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.Je potrebné zdôrazniť, že aj keď zákon nespája vylúčenie sudcov z prejednania a rozhodovania veci iba so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale dôvodom takéhoto rozhodnutia je čo i len pochybnosť o ich nezaujatosti, nemožno prehliadať, že rozhodnutie o vylúčení sudcu predstavuje výnimku z už zmieneného ústavného princípu, že nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi. Inak povedané, sudcu možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci, len výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov, ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom, objektívne, nezaujato a spravodlivo, resp. vzbudzujú dôvodné pochybnosti, že jeho rozhodnutie tieto požiadavky spĺňať nebude. Zároveň judikatúra dovolacieho súdu (pozri napr. R 9/2011 I a II) vyžaduje, aby existencia vzťahu odôvodňujúceho vylúčenie orgánu činného v trestnom konaní, bola aj preukázaná. Pri posudzovaní (ne)zaujatosti sudcu sa pritom uplatňuje jednak subjektívny prístup, ktorý vychádza z osobného presvedčenia konkrétneho sudcu, ktorého osobná nezaujatosť (nestrannosť) sa predpokladá až dovtedy, kým sa nepreukáže opak, a jednak prístup objektívny, ktorý vyplýva z požiadavky, aby spravodlivosť bola nielen vykonávaná, ale musí sa i zdať, že je vykonávaná, a ktorého cieľom je preveriť, či existujú nejaké overiteľné skutočnosti spôsobilé vzbudiť pochybnosti o nezaujatosti sudcu. Vychádzajúc z vyššie uvedených všeobecných východísk je pre rozhodnutie v predloženej veci rozhodujúce, že z vyjadrení sudcov 31 sudcov jednoznačne uviedlo, že sa cítia zaujatí pre svoj vzťah s matkou obžalovaného. Dvaja sudcovia výslovne uviedli, že sa necítia zaujatí a dvaja, že možno mať pochybnosť o ich nezaujatosti z objektívnych dôvodov. V dôsledku týchto skutočností, nie je možné na tomto súde odvolanie obžalovaného prejednať a rozhodnúť v zákonnom senáte bez toho, aby nevzniklo voči tretím osobám podozrenie z neobjektívneho, nestranného a nezaujatého rozhodnutia v danej veci. Naviac skutočnosť, že na Krajskom súde v Trnave pracuje matka obžalovaného, ktorej vzťah k poškodenému mal byť aj dôvodom konania obžalovaného, je nepochybne skutočnosťou, vzbudzujúcou objektívnu pochybnosť o nezaujatosti a nestrannosti sudcov Krajského súdu v Trnave a sú naplnené dôvody uvedené v § 23 ods. 1 Tr. por. Ide o vhodnú delegáciu, teda že vec je možné Krajskému súdu v Trnave odňať a prideliť ju inému krajskému súdu, u ktorého bude garantovaná nespochybniteľná objektívnosť a nestrannosť rozhodnutia o odvolaní obžalovaného. Na základe vyššie uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol o odňatí veci vecne a miestne príslušnému Krajskému súdu v Trnave a jej prikázaní Krajskému súdu v Nitre.
P o u č e n i e :
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.