4 Ndt 3/2015
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Piovartsyho a sudcov JUDr. Richarda Bureša a JUDr. Pavla Farkaša v trestnej veci
odsúdeného T. D. pre pokračujúci zločin lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 188 ods. 1,
ods. 2 písm. c/, § 20 Tr. zák. na neverejnom zasadnutí 10. marca 2015 o návrhu
odsúdeného T. D. na odňatie a prikázanie veci inému súdu, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. trestná vec odsúdeného T. D., sp. zn. 23 Tos 189/2014
sa Krajskému súdu v Trenčíne n e o d n í m a.
O d ô v o d n e n i e :
T. D. bol rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV z 27. septembra 2013, sp. zn.
3 T 37/2006 právoplatne odsúdený za pokračujúci zločin lúpeže spolupáchateľstvom podľa
§ 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák., § 120 Tr. zák.
Za to mu bol podľa § 188 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 37 písm. h/, písm. k/, písm. m/,
§ 38 ods. 7, § 41 ods. 2 Tr. zák. s poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
PL. ÚS 106/2011, uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 11 (jedenásť) rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. ho súd na výkon uloženého trestu odňatia slobody
zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Uznesením Okresného súdu Trenčín z 19. novembra 2014, sp. zn. 3 Nt 63/2014,
bol odsúdený podľa § 411 ods. 1 Tr. por. a § 9 zák. č. 475/2005 Z.z. v znení neskorších
predpisov, preradený na ďalší výkon trestu odňatia slobody uložený mu skôr citovaným
rozsudkom, z ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia do ústavu na výkon trestu
s maximálnym stupňom stráženia.
Proti tomuto uzneseniu podal sťažnosť odsúdený T. D. a táto bola predložená ako súdu
vecne a miestne príslušnému na jej prejednanie a rozhodnutie Krajskému súdu v Trenčíne.
Pred týmto postupom súdu vyššieho stupňa odsúdený T. D. podal žiadosť o odňatie
a prikázanie veci, ktorú odôvodnil tým, že zamestnanci tamojšieho Ústavu na výkon trestu
odňatia slobody Ilava, sú alebo môžu byť v príbuzenskom vzťahu so sudcami Okresného
alebo Krajského súdu Trenčín a preto má pochybnosti o ich nestrannosti.
Na podklade predloženého návrhu Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal,
či sú splnené zákonné podmienky na odňatie a prikázanie veci a zistil, že tomu tak nie je.
Prieskumná povinnosť najvyššieho súdu bola obmedzená ustanovením § 23 ods. 1
Tr. por., pretože v tomto štádiu trestného stíhania najvyšší súd nebol oprávnený vec
preskúmať zo širších hľadísk, ako tomu je napríklad v konaní o odvolaní oprávnenej osoby
(§ 317 ods. 1 Tr. por.).
Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu
odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa.
Takýto postup je však výnimkou z pravidla, čo zákon podmieňuje tým, že pre tzv.
„delegáciu“ musia byť dané dôležité dôvody.
Platná právna úprava nedefinuje pojem „dôležité dôvody“.
Význam, resp. dôležitosť dôvodu pre aplikáciu citovaného výnimočného opatrenia
na zmenu miestnej príslušnosti súdu, musí byť porovnateľný s významom ústavného princípu
vyplývajúceho z článku 48 Ústavy Slovenskej republiky, že „nikoho nemožno odňať jeho
zákonnému sudcovi“. „Delegácia“ sa preto nesmie stať prostriedkom na porušenie práva
obvineného na zákonného sudcu, ale ani prostriedkom na to, aby procesné strany určovali,
kto bude zákonným sudcom v konkrétnom prípade, bez splnenia zákonných podmienok § 23
ods. 1 Tr. zák.
Medzi dôležité dôvody tzv. delegácie však treba zahrnúť aj prípady vylúčenia
všetkých sudcov príslušného súdu.
Takýto stav v posudzovanej veci nenastal.
Z písomného vyjadrenia sudcov krajského súdu (okrem dvoch, ktorí sa pre svoju
práceneschopnosť nevyjadrili) vyplýva, že u nich neboli splnené zákonné podmienky
pre ich vylúčenie uvedené v § 31 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Tr. por.
Na podklade týchto skutočností možno konštatovať, že najvyšší súd doposiaľ nezistil
žiaden dôležitý dôvod (akým je vylúčenie všetkých sudcov daného súdu alebo ako
sú okolnosti, ktoré zabezpečujú zistenie skutkového stavu veci, o ktorom nie sú dôvodné
pochybnosti, ako predpokladu spravodlivého konania a rozhodnutia alebo pochybnosti,
či u miestne príslušného súdu možno zaistiť dodržanie základných zásad trestného konania
uvedených v § 2 Tr. por. ), ktorý by odôvodňoval odňatie veci príslušnému súdu, ktorým
je Krajský súd Trenčín a jej prikázanie inému súdu toho istého druhu a stupňa.
Samotný odsúdený svoj návrh bližšie žiadnym spôsobom neodôvodnil a žiadne
iné dôležité dôvody pre postup podľa § 23 ods. 1 Tr. por. najvyšší súd nezistil.
Na podklade týchto úvah Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako
je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 10. marca 2015
JUDr. Martin P i o v a r t s y, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Zuzana Vojtelová