N a j v y š š í s ú d  

4 Ndt 27/2016

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Piovartsyho a sudcov JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci

obžalovaného P. Ž. pre prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 1 Tr. zák., na neverejnom zasadnutí 14. decembra 2016 o návrhu odsúdeného na odňatie a prikázanie veci inému súdu takto

r o z h o d o l :

Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. trestná vec obžalovaného P. Ž. sp. zn. 3 To 88/2016 sa Krajskému súdu v Trenčíne   n e o d n í m a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín z 20. septembra 2016, sp. zn. 3T/68/2016 bol obžalovaný P. Ž. uznaný za vinného z prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi

podľa § 171 ods. 1 Tr. zák. a z prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

od presne nezistenej doby až do dňa 25.02.2016, kedy v čase o 07.10 hodine bol zadržaný hliadkou Obvodného oddelenia Policajného zboru Dubnica nad Váhom ako podozrivý v inej trestnej veci, pri skladovej hale „DS 37“ v areáli ZŤS 294 v Dubnici nad Váhom mal u seba zatavenú plastovú injekčnú striekačku so zrezaný modrým piestom s obsahom bieleho kryštalického materiálu, ktorá bola u neho nájdená pri osobnej prehliadke, pričom na základe znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru Bratislava ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2016/3I81 bolo zistené, že ide o množstvo bieleho kryštalického materiálu s hmotnosťou 120 mg obsahujúci účinnú látku metamfetamín v množstve väčšom ako 20 mg, čo zodpovedá minimálne 2 obvykle jednorazovým dávkam drogy, pričom metamfetamín je zaradený v zmysle zákona Národnej Rady Slovenskej republiky číslo 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších prepisov do II. skupiny psychotropných látok.

Za to mu bol podľa § 171 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2, Tr. zák. s použitím § 36 písm. l) Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 14 (štrnásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody

zaradil do ústavu pre výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Na podklade odvolania obžalovaného P. Ž. bola vec predložená na prejednanie a rozhodnutie odvolaciemu súdu, ktorým je Krajský súd v Trenčíne.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu 16. novembra 2016 obžalovaný podal návrh na odňatie veci Krajskému súdu v Trenčíne a jej prikázanie Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Svoj návrh odôvodnil tým, že namieta všetkých sudcov tohto súdu z dôvodu, že nebolo vyhovené jeho žiadosti o ustanovenie iného obhajcu, ktorého si nemá možnosť sám zvoliť.

Na podklade skôr uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal či sú splnené zákonné podmienky na odňatie a prikázanie veci, a zistil, že tomu tak nie je.

Prieskumná povinnosť najvyššieho súdu bola obmedzená ustanovením § 23 ods. 1 Tr. por., pretože v tomto štádiu trestného stíhania najvyšší súd nebol oprávnený vec preskúmať zo širších hľadísk ako tomu je napríklad v konaní o odvolaní oprávnenej osoby (§ 317 ods. 1 Tr. por.).

Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa.

Takýto postup je však výnimkou z pravidla, čo zákon podmieňuje tým, že pre tzv. „delegáciu“ musia byť dané dôležité dôvody.

Platná právna úprava nedefinuje pojem „dôležité dôvody“.

Význam, resp. dôležitosť dôvodu pre aplikáciu citovaného výnimočného opatrenia na zmenu miestnej príslušnosti súdu musí byť porovnateľný s významom ústavného princípu vyplývajúceho z článku 48 Ústavy Slovenskej republiky, že „nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi“. „Delegácia“ sa preto nesmie stať prostriedkom na porušenie práva obvineného na zákonného sudcu, ale ani prostriedkom na to, aby procesné strany určovali, kto bude zákonným sudcom v konkrétnom prípade bez splnenia zákonných podmienok § 23 ods. 1 Tr. zák.

Medzi dôležité dôvody tzv. delegácie je potrebné zahrnúť prípady vylúčenia všetkých sudcov príslušného súdu, uskutočnenie spoločného konania, ak boli podané obžaloby na toho istého obžalovaného na rôznych súdoch, poškodeným alebo blízkou osobou vo vzťahu k obžalovanému je sudca alebo iný zamestnanec súdu, na ktorom bola podaná obžaloba,

väčšina svedkov, ktorých treba v súdnom konaní vypočuť má bydlisko v obvode iného vzdialeného súdu, čím v prípade delegácie dôjde k urýchleniu konania a zhospodárneniu konania. Ak nebýva alebo sa nezdržiava osoba, ktorá podala návrh na odňatie a prikázanie veci v obvode príslušného súdu, môže byť daný dôvod k delegácii len v tom prípade, že mu nejaká významná okolnosť (napríklad staroba, ťažká choroba, invalidita, starostlivosť o niekoľko malých detí a pod.) bráni, aby sa dostavil k príslušnému súdu, čo bude v praxi celkom ojedinelý prípad.

Takýto stav v posudzovanej veci nenastal.

Z písomných vyjadrení sudcov Krajského súdu v Trenčíne vyplýva, že títo sa až na jednu výnimku necítia byť zo žiadneho dôvodu zaujatí a najvyšší súd žiaden z dôvodov na postup podľa § 23 ods. 1 Tr. por. nezistil.

Na podklade týchto úvah Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 14. decembra 2016

  JUDr. Martin P i o v a r t s y, v. r.   predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Sylvia Machalová