4Ndt/23/2018

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Farkaša a sudcov JUDr. Dany Wänkeovej a JUDr. Patrika Príbelského, PhD., v trestnej veci proti odsúdenému H. L. v konaní o osvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 12. septembra 2018 v Bratislave, o návrhu odsúdeného Milana Baláža na odňatie a prikázanie veci podľa § 23 ods. 1 Tr. por., takto

r o z h o d o l :

Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. trestná vec odsúdeného H. L., vedená na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 3Tos/47/2018 a 3Nto/6/2018 sa tomuto súdu n e o d n í m a.

O d ô v o d n e n i e

Na Krajskom súde v Žiline (ďalej tiež „krajský súd") je pod sp. zn. 3Tos/47/2018 a sp. zn. 3Nto/6/2018 vedené konanie o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Martin z 24. apríla 2018, sp. zn. 2Pp/25/2013, ako aj konanie o návrhu odsúdeného H. L. (ďalej tiež „odsúdený") na odňatie veci Krajskému súdu Žilina a jej prikázanie inému súdu podľa § 23 ods. 1 Tr. por.Odsúdený písomným podaním zo dňa 2. mája 2018 podal návrh na odňatie veci Krajskému súdu v Žiline dôvodiac, že sudca krajského súdu Miroslav Mazúch má byť voči odsúdenému zaujatý a ovplyvňovať „celý krajský súd", pretože mal mať podľa tvrdení odsúdeného, tiež milenecký pomer s JUDr. Veronikou Pavlákovou, ktorá bola zákonnou sudkyňou v konaní o osvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe na Okresnom súde Martin vedenom pod sp. zn. 2PP/25/2013. Podľa sprostredkovaných tvrdení sa odsúdený údajne dopočul od nemenovaného príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže v Žiline, že sudca Miroslav Mazúch mal povedať, že zariadi jeho nezákonné odsúdenie, a preto navrhol, aby bola jeho trestná vec vedená na Krajskom súde Žilina prikázaná Krajskému súdu v Bratislave. Krajský súd v Žiline predložil návrh odsúdeného Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, ako najbližšie spoločne nadriadenému súdu (§ 23 ods. 1 Tr. por.), spolu s vyjadreniami sudcov Krajského súdu v Žiline, z ktorých vyplýva, že sa subjektívne necítia byť zaujatí pre svoj pomer k príslušnej trestnej veci a ani voči osobe odsúdeného. Sudca Mgr. Miroslav Mazúch poukázal na svoje vylúčenie z rozhodovania v zmysle § 31 ods. 3 Tr. por., nakoľko sa zúčastnil už rozhodovania v tej istej trestnej veci na súde nižšieho stupňa ako samosudca Okresného súdu Martin. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej „najvyšší súd alebo nadriadený súd" ) ako súd príslušný podľa § 23 ods. 1 Tr. por. preskúmal návrh odsúdeného na odňatie a prikázanie veci, ako aj predložený spisový materiál a dospel k záveru, že niet dôležitého dôvodu na odňatie trestnej veci vedenej na Krajskom súde v Žiline pod sp.zn. 3Tos/47/2018 a 3Nto/6/2018.Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd, ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený. Podľa § 31 ods. 3 Tr. por. z rozhodovania na súde vyššieho stupňa je okrem vylúčenia podľa odseku 2 vylúčený sudca, prísediaci, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník a súdny tajomník, ktorý sa zúčastnil na rozhodovaní na súde nižšieho stupňa, a naopak. Úvodom najvyšší súd vo všeobecnej rovine pripomína, že odňatie veci príslušnému súdu a jej prikázanie inému (inak miestne nepríslušnému) súdu je opatrením výnimočným, pretože predstavuje prielom do Ústavou Slovenskej republiky garantovaného práva, že nikto nemôže byť odňatý jeho zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Hoci zákon vo vyššie citovanom ustanovení bližšie nevymedzuje dôležité dôvody odôvodňujúce delegáciu veci, pri ich posúdení, aj so zreteľom na vyššie uvedený ústavný princíp zákonného sudcu, je nutné vychádzať z toho, či u miestne príslušného súdu možno zabezpečiť dodržanie základných zásad trestného konania a vylúčiť akékoľvek opodstatnené pochybnosti o nestrannosti súdu. Jedným z prípustných dôležitých dôvodov v zmysle § 23 ods. 1 Tr. por. odôvodňujúcich odňatie veci je i prípad vylúčenia všetkých sudcov príslušného súdu z rozhodovania (R 101/2000). Preto nadriadený súd s ohľadom na odsúdeným vznesenú generálnu námietku zaujatosti musel v posudzovanej veci vyriešiť ako základnú otázku, či z vykonávania úkonov trestného konania v trestnej veci odsúdeného H. L., sú alebo nie sú z rozhodovania vylúčení všetci sudcovia krajského súdu.Podľa § 31 ods. 1 Tr. por. z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený (okrem iných) sudca, u ktorého možno mať pochybnosti o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci, alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencovi alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.Treba zároveň zdôrazniť, že i keď zákon nespája vylúčenie sudcov z prejednania a rozhodovania veci iba so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale dôvodom takéhoto rozhodnutia je čo i len pochybnosť o ich nezaujatosti, nemožno prehliadať, že rozhodnutie o vylúčení sudcu predstavuje výnimku z už zmieneného ústavného princípu, že nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi. Inak povedané, sudcu možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci, len výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov, ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom, objektívne, nezaujato a spravodlivo, resp. vzbudzujú dôvodné pochybnosti, že jeho rozhodnutie tieto požiadavky spĺňať nebude.Pri posudzovaní (ne)zaujatosti sudcu sa pritom uplatňuje jednak subjektívny prístup, ktorý vychádza z osobného presvedčenia konkrétneho sudcu, ktorého osobná nezaujatosť (nestrannosť) sa predpokladá až dovtedy, kým sa nepreukáže opak, a jednak prístup objektívny, ktorý vyplýva z požiadavky, aby spravodlivosť bola nielen vykonávaná, ale musí sa i zdať, že je vykonávaná, a ktorého cieľom je preveriť, či existujú nejaké overiteľné skutočnosti spôsobilé vzbudiť pochybnosti o nezaujatosti sudcu. Vychádzajúc z vyššie uvedených všeobecných východísk je pre rozhodnutie v predloženej veci rozhodujúce, že z vyjadrení sudcov krajského súdu vyplýva, že sa subjektívne necítia byť vo veci obžalovaného zaujatí, obžalovaného nepoznajú a ani nemajú žiadny pomer k jeho trestnej veci. Pričom zároveň niet ani žiadneho objektívneho dôkazu o opaku. V prípade sudcu Mgr. Miroslava Mazúcha nie je dôvodom pre jeho vylúčenie z rozhodovania, jeho pomer k veci alebo odsúdenému (§ 31 ods. 1 Tr. por.), ale skutočnosť, že sa už zúčastnil rozhodovania v tej istej veci na súde nižšieho stupňa (§ 31 ods. 3 Tr. por.). Pozornosti najbližšie nadriadeného súdu taktiež neušlo, že odsúdený vznáša námietky zaujatosti proti zákonným sudcom Okresného súdu Martin v jeho trestnej veci opakovane, pričom ním doposiaľ uvádzané dôvody (údajné príbuzenské pomery a údajné milenecké pomery) neboli nikdy preukázané a naopak boli kategoricky, rezolútne odmietnuté ako nepravdivé priamo dotknutými osobami, tak zo strany sudcu Mgr. Miroslava Mazúcha (uznesenie č. l. 104), ktorý v súčasnosti vykonáva funkciu sudcu na Krajskom súde v Žiline, ako aj zo strany sudkyne JUDr. Veroniky Pavlákovej (uznesenie č. l. 235). K hodnovernosti dôvodov uvádzaným odsúdeným v jeho návrhu na odňatie a prikázanie veci, taktiež v neposlednom rade neprospieva skutočnosť, že sa jedná o sprostredkované informácie bližšie nekonkretizovaných tretích osôb a okolností, ktoré ako také nie sú ničím objektivizované. Vzhľadom na doterajší priebeh konania a osobitne na odôvodenie bez objektívneho základu, rezolútne popretie priamo dotknutými osobami, procesné návrhy obvineného (námietky zaujatosti sudcov a návrhy na odňatie veci) skôr evokujú dojem vedomého obštrukčného konania zo strany odsúdeného. Vyššie uvedené dôvody viedli nadriadený súd k záveru, že námietky odsúdeného sú čisto subjektívneho charakteru, bez objektívneho podkladu, a preto nie je ani daný dôležitý dôvod pre odňatie a prikázanie veci inému súdu rovnakého druhu a stupňa.

P o u č e n i e :

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.