4 Ndt 2/2009
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Bdžocha a sudcov JUDr. Martina Piovartsyho a JUDr. Ing. Antona Jakubíka v trestnej veci proti obžalovanému R. S. a spol., pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi formou spolupáchateľstva podľa § 20, § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. e/ Tr. zák., na neverejnom zasadnutí 4. marca 2009, o návrhu obžalovanej R. S. na odňatie a prikázanie veci podľa § 31 ods. 1, ods. 2, ods. 3, veta prvá a § 23 ods. 1 Tr. por. rozhodol
t a k t o :
Trestná vec obžalovaného R. S. a spol. sp. zn. 6 To 42/2008 sa Krajskému súdu v Trnave n e o d n í m a.
O d ô v o d n e n i e :
Proti obžalovaným R. S., R. S. a J. S. sa na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 6 To 42/2008, vedie trestné stíhanie (odvolacie konanie) pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi formou spolupáchateľstva podľa § 20, § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. e/ Tr. zák.
Obžalovaná R. S. 21. januára 2009 podala na Krajský súd v Trnave písomný návrh na odňatie a prikázanie veci. Odôvodnila ho tým, že Okresný aj Krajský súd v Trnave svojím postupom pri prejednávaní jej veci od začiatku trestného stíhania nedodržiavajú základné zásady trestného konania, porušujú práva obvinených a nerešpektujú ich základné práva a slobody (stíhanie len zo zákonných dôvodov, nezákonné vykonávanie odposluchov, náležité zistenie skutkového stavu veci, zásadu bezprostrednosti a ústnosti, voľného hodnotenia dôkazov, prezumpciu neviny, prejednanie veci v primeranej lehote, nezávislým a nestranným súdom). Namietla aj neprítomnosť okresného prokurátora pri vyhlásení rozsudku a zmenu v zložení vo veci konajúceho senátu.
Predsedníčka senátu 6 To Krajského súdu v Trnave Mgr. Anna Mizerová, ktorému vec bola pridelená na rozhodnutie o odvolaní obžalovaných, predložila vyjadrenie všetkých sudcov Krajského súdu v Trnave, ktorí sa necítia byť zaujatí, resp., že obžalovaného nepoznajú.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal spis vzťahujúci sa na prerokúvanú trestnú vec a zistil, že nie je daný dôvod na odňatie trestnej veci obžalovaného R. S. Krajskému súdu v Trnave a jej prikázanie inému krajskému súdu.
Podľa § 31 ods. 1 Tr. por., z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca alebo prísediaci sudca (ďalej len „prísediaci“), prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.
Podľa § 31 ods. 2 Tr. por. sudca, prísediaci, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník a súdny tajomník je vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania, ak bol v prejednávanej veci činný ako prokurátor, policajt, spoločenský zástupca, obhajca, splnomocnenec zúčastnenej osoby alebo poškodeného, zástupca poškodeného alebo spoločný zástupca poškodených.
Podľa § 31 ods. 3, veta prvá Tr. por. z rozhodovania na súde vyššieho stupňa je okrem vylúčenia podľa odseku 2 vylúčený sudca, prísediaci, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník a súdny tajomník, ktorý sa zúčastnil na rozhodovaní na súde nižšieho stupňa, a naopak.
Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na obsah podania obžalovanej R. S. preskúmal na vec sa vzťahujúci spisový materiál a dospel k záveru, že nie sú splnené dôvody pre uplatnenie § 31 ods. 1, ods. 2, ods. 3, veta prvá Tr. por. voči sudcom Krajského súdu v Trnave.
Preskúmaním nebolo zistené, aby niektorý zo sudcov Krajského súdu v Trnave mal pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo dotýka, k ich obhajcom, zákonným zástupcom a splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní. Rovnako predsedníčka senátu a sudcovia senátu 6 To Krajského súdu v Trnave neboli v prejednávanej veci činní ako prokurátor, policajt, spoločenský zástupca, obhajca, splnomocnenec zúčastnenej osoby alebo poškodeného, zástupca poškodeného alebo spoločný zástupca poškodených. Nakoniec žiadny z nich sa nezúčastnil rozhodovania na súde nižšieho stupňa.
Medzi dôležité dôvody na odňatie a prikázanie veci v zmysle § 23 ods. 1 Tr. por. patrí aj vylúčenie všetkých sudcov príslušného súdu z rozhodovania. Na také rozhodnutie ale nepostačuje, ak sú dané dôvody uvedené v § 31 Tr. por. na vylúčenie z vykonávania úkonov trestného konania len niektorých sudcov príslušného súdu z konania.
Vzhľadom na to, že v prejednávanej veci nedošlo k vylúčeniu všetkých sudcov Krajského súdu v Trnave, resp. nedošlo k vylúčeniu žiadneho z nich, neprichádzalo do úvahy ani odňatie veci z uvedeného dôvodu a jej prikázanie inému krajskému súdu.
Podľa ustálenej súdnej praxe odňatie a prikázanie veci podľa § 23 ods. 1 Tr. por. je výnimkou z ústavného princípu, že nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky).
Dôležité dôvody v zmysle § 23 ods. 1 Tr. por. môžu byť dôvody, ktoré zabezpečujú nestranné a zákonné prerokovanie veci, náležité zistenie skutkového stavu potrebného na rozhodnutie, ako aj uplatnenie všetkých do úvahy prichádzajúcich základných zásad trestného konania. Pri dodržaní týchto zásad môže ísť aj o dôvody procesnej ekonómie v konkrétnej veci.
Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil ani žiadny iný dôležitý dôvod, pre ktorý by mala byť trestná vec obžalovaného R. S. a spol. v zmysle podaného návrhu odňatá Krajskému súdu v Trnave, pričom svoju prieskumnú povinnosť zameral na skutočnosti rozhodujúce pre rozhodnutie o otázke odňatia a prikázania veci.
Z obsahu predloženého procesného spisu vyplýva, že dokazovanie odposluchmi vo veci vykonané nebolo, a preto námietky obžalovanej v tomto smere nie sú dôvodné. Z obsahu rozhodnutí krajského súdu ako súdu odvolacieho o väzbách obžalovaných nevyplývajú žiadne skutočnosti svedčiace o zaujatosti sudcov Krajského súdu v Trnave. Pokiaľ obžalovaná namietla skutočnosť, že krajský súd pri rozhodovaní o odvolaniach obžalovaných voči predchádzajúcemu odsudzujúcemu rozsudku prehliadol zmenu v zložení prvostupňového senátu, na ktorú nedala súhlas je potrebné uviesť, že tento v posudzovanom prípade nebol potrebný.
Podľa § 277 ods. 5 Tr por. ak sa zmenilo zloženie senátu, musí sa hlavné pojednávanie vykonať znova; to neplatí, ak obžalovaný súhlasí so zmenou v zložení senátu.
Podľa § 298 Tr. por. na verejnosť, začiatok a odročenie verejného zasadnutia sa použijú primerane ustanovenia o hlavnom pojednávaní.
Z obsahu procesného spisu vyplýva, že Okresný súd v Trnave vykonal 19. decembra 2006 verejné zasadnutie, predmetom ktorého bolo predbežné prejednanie podanej obžaloby. Predsedom senátu bol JUDr. Ľubomír Bundzel a jeho členmi boli Marta Kozáčiková a Vilma Kráľová. Na verejnom zasadnutí okresný súd žiadne dokazovanie nevykonal a jeho výsledkom bolo určenie termínu hlavného pojednávania na 23. januára 2007.
Na tomto hlavnom pojednávaní ako aj ďalších ostatných vec prejednával a rozhodol senát okresného súdu v nezmenenom zložení (predsedom senátu bol JUDr. Ľubomír Bundzel a členmi senátu boli Marta Kozáčiková a Benjamín Franta).
Z ustanovenia § 277 ods. 5 vyplýva, že sa týka výlučne hlavného pojednávania, v priebehu ktorého k zmene v zložení senátu prejednávajúceho a rozhodujúceho trestnú vec obžalovanej a spol. nedošlo a rovnako tak k nej nedošlo ani na verejnom zasadnutí, pretože toto bolo vykonané len raz.
Zmyslom citovaného ustanovenia § 277 ods. 5 Tr. por. o nezmenenom zložení senátu je to, aby všetci jeho členovia boli prítomní pri vykonaní jednotlivých dôkazov a mohli tak rozhodnúť na podklade dôkazov, ktoré boli vykonané bezprostredne pred nimi (zásada bezprostrednosti § 2 ods. 19 Tr. por.). Výnimka z tohto postupu je možná len v prípade, ak obžalovaný so zmenou v zložení senátu súhlasí.
Z týchto dôvodov preto nepochybil krajský súd, keď sa vo svojom rozhodnutí o odvolaní obžalovaných proti predchádzajúcemu rozsudku touto skutočnosťou nezaoberal, a preto ani z tohto dôvodu nemožno dospieť k záveru o zaujatosti krajského súdu.
Všetky ostatné dôvody, ktoré sú uvedené v námietke zaujatosti obžalovanej R. S. a ktoré sa týkajú v podstate postupu okresného súdu pri prejednaní a rozhodovaní trestnej veci obžalovaných bude možné v súlade s Trestným poriadkom prerokovať a rozhodnúť o nich na verejnom zasadnutí o odvolaniach obžalovaných.
Na podklade týchto úvah Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 4. marca 2009
JUDr. Emil B d ž o c h, v. r.
predseda senátu
Vypracoval: JUDr. Martin Piovartsy
Za správnosť vyhotovenia: Monika Ivančíková