UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Pavla Farkaša a sudcov JUDr. Patrika Príbelského, PhD. a JUDr. Dany Wänkeovej v trestnej veci proti obžalovanému C. W. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák., na neverejnom zasadnutí konanom 25. júna 2018 v Bratislave, o návrhu obžalovaného C. W. na odňatie a prikázanie veci podľa § 23 ods. 1 Tr. por., takto
r o z h o d o l :
Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. trestná vec obžalovaného C. W., vedená na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. 3To/119/2017 sa tomuto súdu n e o d n í m a.
O d ô v o d n e n i e
Na Krajskom súde v Trenčíne (ďalej tiež „krajský súd") je pod sp. zn. 3To/119/2017 vedené konanie o odvolaní obžalovaného C. W. (ďalej tiež „obžalovaný") proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom z 13. júna 2017, sp. zn. 1T/70/2016, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák. na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti rozsudku. Za to mu bol podľa § 207 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. l) Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., uložený trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.Obžalovaný písomným podaním zo dňa 14. augusta 2017 podal odvolanie proti vyššie uvedenému rozsudku a zároveň podal aj návrh na odňatie a prikázanie jeho trestnej veci mimo územného obvodu Trenčianskeho kraja. Svoj návrh na „zmenu súdu" odôvodnil v podstate tým, že poukázal na ním uskutočnené platby výživného (celkovo 7 platieb, v období od 16. augusta 2016 do 12. apríla 2017), ďalej poukázal na jeho neuspokojivú finančnú situáciu a vyslovil prísľub úhrady dlžného výživného. Krajský súd v Trenčíne predložil predmetný spis Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie v zmysle § 23 ods. 1 Tr. por., spolu s vyjadreniami všetkých sudcov Krajského súdu v Trenčíne, z ktorých vyplýva, že ani jeden z nich sa subjektívne necíti byť zaujatý, nemá žiadny vzťah k obžalovanému, k danej trestnej veci, prípadne ostatným stranám konania. Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu odňatá a prikázaná inému sudu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd, ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený. Zákonné zásady určujúce príslušnosť súdu v tej-ktorej trestnej veci v takmer úplnej väčšine prípadov zabezpečujú riadne naplnenie účelu trestného konania. V konkrétnych jednotlivých prípadoch však môže byť na prejednanie a rozhodnutie určitej trestnej veci vhodnejší iný súd než miestne príslušný. Z dôležitých dôvodov môže byť trestná vec príslušnému súdu odňatá a prikázaná (delegovaná) inému súdu toho istého druhu a stupňa. Pojem „dôležité dôvody" zákon bližšie nedefinuje. Judikatúrou súdov boli ako dôležité dôvody pre delegáciu veci akceptované predovšetkým také okolnosti, ktoré zabezpečujú zistenie skutkového stavu veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, ďalej lepšie výchovné pôsobenie trestného konania na páchateľa i na občanov a čo najrýchlejšie prejednanie veci. Nie je možné prehliadať ani požiadavku, aby konanie nespôsobovalo nadmerné náklady (komplexná stránka hospodárnosti), ak ju je možné dosiahnuť pri dodržaní ostatných zásad trestného konania. Pri úvahe, či v posudzovanej veci sú dané dôležité dôvody pre delegáciu veci v zmysle § 23 ods. 1 Tr. por., nie je možné vychádzať len z jedného hľadiska, ale naopak je nutné zhodnotiť okolnosti prípadu zo všetkých uvedených hľadísk vo vzájomnej súvislosti (R 12/1972). Odňatie a prikázanie veci podľa § 25 Trestného poriadku (teraz § 23 ods. 1 Tr. por.) je výnimkou z ústavného princípu, že nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Medzi dôležité dôvody na odňatie a prikázanie veci v zmysle § 25 Tr. por. (teraz § 23 ods. 1 Tr. por.) patrí aj vylúčenie všetkých sudcov príslušného súdu z rozhodovania (R 101/2000-I a II). Najvyšší súd preskúmal podaný návrh, ako aj príslušný spisový materiál a dospel k záveru, že nie sú dané dôležité dôvody na odňatie trestnej veci z jurisdikcie Krajského súdu v Trenčíne a jej prikázanie inému súdu toho istého druhu a stupňa.V danom prípade obžalovaný odôvodnil svoj návrh okolnosťami hmotnoprávnej povahy, prípadne okolnosťami, ktoré môžu mať svoj význam pri posúdení osobnosti páchateľa a jeho pohnútky, ale neodôvodnil svoj návrh okolnosťami, ktoré by mohli zabezpečiť či už lepšie zistenie skutkového stavu, prípadne zlepšiť výchovné pôsobenie trestného konania, či zvýšiť rýchlosť konania. Obžalovaným uvedené dôvody svojou povahou predstavujú skôr odvolacie dôvody, čomu nasvedčuje aj skutočnosť, že obžalovaný svoj návrh na delegáciu veci vzniesol jeho včlenením do textu odvolania proti rozsudku okresného súdu. Obžalovaným uvedené dôvody, tak z hľadiska svojej povahy nepredstavujú dôležité dôvody v zmysle § 23 ods. 1 Tr. por., na podklade ktorých by mohla byť uplatnená výnimka z ústavnej zásady „nebyť odňatý zákonnému sudcovi" v zmysle čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. V neposlednom rade, hoci obžalovaný nevzniesol tzv. generálnu námietku zaujatosti voči všetkým sudcom krajského súdu, z vyjadrení sudcov krajského súdu vyplýva, že taktiež nie je pre ich pomer k veci, k stranám a k obžalovanému, ohrozené nestranné a nezávislé prejednanie odvolania obžalovaného. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné dôvody na tzv. delegovanie veci inému súdu toho istého druhu a stupňa v zmysle ustanovenia § 23 ods. 1 Tr. por., nakoľko nie je daný žiadny dôležitý dôvod predpokladaný týmto zákonným ustanovením.
P o u č e n i e :
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.