4 Ndt 16/2007

Najvyšší súd   Slovenskej republiky  

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom dňa 22. februára 2008 v Bratislave v trestnej veci proti obžalovanému J. P. pre pokračovací trestný čin znásilnenia podľa § 241 ods. 1 Tr. zák. (zákon č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov účinných do 31. decembra 2005) a iné, o návrhu obžalovaného J. P. podaného prostredníctvom jeho obhajcu na odňatie a prikázanie veci, rozhodol

t a k t o :

Podľa § 25 ods. 1 Tr. por. (zákon č. 141/1961 Zb. v znení neskorších predpisov) sa trestná vec obžalovaného J. P. vedená na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 3 Nto 10/2007, tomuto súdu   n e o d n í m a.

O d ô v o d n e n i e :

  Na základe obžaloby okresného prokurátora v Kežmarku podanej dňa 4. júla 2005 pod č.k. Pv 628/04 – 55, na Okresný súd Kežmarok sa vedie trestné stíhanie proti J. P. pre trestný čin znásilnenia podľa § 241 ods. 1 Tr. zák. a iné, a to na skutkovom základe uvedenom v citovanej obžalobe.

Na hlavnom pojednávaní na Okresnom súde Kežmarok dňa 11. júna 2007 podal obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu návrh na odňatie a prikázanie veci tak Okresnému súdu Kežmarok ako aj Krajskému súdu v Prešove. Návrh odôvodnil tým, že predmetná trestná vec nebola spojená s vecou, ktorá sa viedla na tomto okresnom súde v trestnom konaní proti obžalovanému, aj keď predmetná trestná vec je na tomto súde od roku 2005. Ďalším dôvodom sú prieťahy v predmetnej veci, ako aj skutočnosť, že obžalovaný vykonával trest uložený v predchádzajúcom konaní za skutok, ktorý nespáchal. Zároveň vzniesol námietku voči všetkým sudcom Krajského súdu v Prešove, lebo senát tohto krajského súdu rozhodoval o odvolaní v predchádzajúcej trestnej veci a toto odvolanie zamietol.

Krajský súd v Prešove návrh obžalovaného na odňatie a prikázanie tejto trestnej veci inému krajskému súdu predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dňa 18. októbra 2007 spoločne s kompletným spisovým materiálom, pričom súčasne predložil aj písomné vyjadrenia všetkých sudcov tohto krajského súdu k podanej námietke, keďže krajský súd nemôže rozhodnúť o návrhu na odňatie tejto trestnej veci Okresnému súdu Kežmarok a prikázanie veci inému okresnému súdu bez rozhodnutia o návrhu na odňatie veci tomuto krajskému súdu a jej prikázanie inému krajskému súdu.

Všetci sudcovia uvedeného krajského súdu sa k námietke zaujatosti obžalovaného vyjadrili tak, že sa necítia byť vo veci zaujatí. K tejto námietke sa nevyjadrila len JUDr. Viera Schmotzerová z dôvodu, že je dlhodobo práceneschopná a JUDr. Peter Straka z dôvodu, že je v súčasnosti na stáži na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky primárne konštatuje, že písomné podanie obžalovaného, i keď je formulované ako námietka zaujatosti, je potrebné z hľadiska obsahu posudzovať ako návrh na odňatie a prikázanie veci podľa § 25 ods. 1 Tr. por., nakoľko obžalovaným je namietaná zaujatosť všetkých sudcov Krajského súdu v Prešove čo je v súlade s ustálenou súdnou praxou.

Súčasne preskúmajúc kompletný spisový materiál, Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že nie sú splnené zákonné podmienky na tzv. delegovanie veci inému súdu toho istého druhu a stupňa v zmysle ustanovenia § 25 ods. 1 Tr. por., nakoľko nie je daný žiadny dôležitý dôvod predpokladaný citovaným zákonným ustanovením, v dôsledku ktorého by mohlo byť ohrozené nestranné a zákonné prejednanie uvedenej trestnej veci.

Podľa § 25 ods. 1 Tr. por. z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd, ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený.

Podľa § 30 ods. 1 Tr. por. z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca, prísediaci, vyšší súdny úradník, probačný a mediačný úradník, prokurátor, vyšetrovateľ, policajný orgán a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo dotýka, k ich obhajcom, zákonným zástupcom a splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.

Obžalovaný v námietke zaujatosti neuviedol žiadny relevantný dôvod, ktorý by vzbudzoval pochybnosť o nezaujatosti sudcov uvedeného krajského súdu, resp. aspoň niektorých z nich tak, ako to predpokladá citované ustanovenie § 30 ods. 1 Tr. por. Najvyšší súd Slovenskej republiky takúto pochybnosť ani zo spisového materiálu nezistil.

Právne bezvýznamnou z hľadiska ustanovenia § 30 ods. 1 Tr. por. je namietanie zaujatosti sudcov Krajského súdu v Prešove z dôvodu, že jeden zo senátov tohto krajského súdu rozhodoval v inej trestnej veci obžalovaného o odvolaní a toto odvolanie zamietol.

  Najvyšší súd Slovenskej republiky teda nezistil dôvodnosť delegovania veci z hľadiska opodstatnenosti vylúčenia všetkých sudcov činných na Krajskom súde v Prešove z vykonávania úkonov predmetného trestného konania, nakoľko dôvody podania návrhu na odňatie veci tomuto súdu vyhodnotil ako neopodstatnené.

  Pretože zo samotného návrhu obžalovaného ani z písomných vyhlásení sudcov Krajského súdu v Prešove nevyplýva taký dôležitý dôvod, ktorý by zakladal potrebu delegovania veci mimo obvod tohto krajského súdu (a odňatia veci zákonným sudcom) a súčasne nie je ani dôvod na vylúčenie členov konajúceho senátu, resp. niektorého z nich, rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

  Dotknutý krajský súd je preto v zmysle ustanovení o zákonnom súde a sudcoch určený a plne spôsobilý rozhodovať v konaní 3 Nto 10/2007.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 22. februára 2008

JUDr. Štefan M i c h á l i k, v. r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: