UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Harabina a členov JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Patrika Príbelského, PhD., na neverejnom zasadnutí 30. mája 2018 v trestnej veci odsúdeného J. V., pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, d/ Tr. zák., vedenej na Krajskom súde v Prešove, sp. zn. 10 Nto 4/2018, o návrhu odsúdeného na odňatie a prikázanie veci, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. trestná vec odsúdeného J. V., vedená na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 10Nto/4/2018, a na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 6T 79/2014, sa týmto súdom n e o d n í m a.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Okresného súdu Prešov z 19. januára 2015 (právoplatný toho istého dňa), sp. zn. 6 T 79/2014, bol J. V. uznaný vinným zo spáchania zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov a ich držania a obchodovania s nimi v zmysle § 172 ods. 1 písm. c/, d/ Tr. zák. Za to mu súd podľa §§ 172 ods. 1, 38 ods. 2, 3, 36 písm. j/, l/, 37, 49 ods. 1 písm. a/, 50 ods. 1, 51 ods. 1, 2, 3 písm. b/, 61 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. uložil trest odňatia slobody tri roky, s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu štyri roky, obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok v skúšobnej dobe a trest prepadnutia veci, finančnej hotovosti v sume 150,- eur. Navrhovateľ bol rozsudkom Okresného súdu Prešov z 23. februára 2017, sp. zn. 4 T 53/2016, právoplatným 11. marca 2017, uznaný vinným z prečinu krádeže v zmysle § 212 ods. 1 Tr. zák. Za to mu súd podľa §§ 212 ods. 1, 36 písm. l/, 37 písm. m/, 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. uložil trest odňatia slobody štyri mesiace, so zaradením pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Trestný čin krádeže bol spáchal v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, uloženého rozsudkom Okresného súdu Prešov z 19. januára 2015, sp. zn. 6 T 79/2014. Okresný súd Prešov preto uznesením z 10. januára 2018, sp. zn. 6 T 79/2014, podľa §§ 50 ods. 4, 419 ods. 1 Tr. zák. vyslovil, že sa V. v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Prešov z 19. januára 2015, sp. zn. 6T 79/2014, neosvedčil a trest odňatia slobody tri roky vykoná. V zmysle §§ 48 ods. 1 písm. a/, 50 ods. 8 Tr. zák. ho na výkon trestu zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Navrhovateľ na verejnom zasadnutí proti tomuto uzneseniu zahlásil do zápisnice sťažnosť. V. v návrhu doručenom prvostupňovému súdu 17. januára 2018, označenom ako „sťažnosť a námietka zaujatosti, dovolanie voči, sp. zn. 6 T 79/2017", namietal, že pojednávanie 10. januára 2018 bolo vykonané bez prítomnosti jeho obhajcu, čím boli porušené jeho ústavné práva. Podal preto dovolanie, námietku zaujatosti na okresný a krajský súd v Prešove, pretože mal konflikty so sudcami oboch súdov. Najvyšší súd žiadal o odňatie a prikázanie veci inému okresnému i krajskému súdu. Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd, ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený.Súčasťou spisu je aj vyjadrenie sudcov Okresného súdu Prešov a Krajského súdu v Prešove k podaniu odsúdeného. Necítia sa byť zaujatí, resp. ho nepoznajú (č. l. 133-136, č. l. 142-147).Okresný súd Prešov uznesením z 21. februára 2018, sp. zn. 6 T 79/2014, rozhodol, že JUDr. Beáta Šuťaková v zmysle § 31 ods. 1 Tr. por. nie je vylúčená z pojednávania v trestnej veci, vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 6 T 79/2014.Najvyšší súd na podklade návrhu V. preskúmal podľa § 23 ods. 1 Tr. por. spis a dôvody na odňatie a prikázanie veci inému súdu a zistil, že návrh nie je opodstatnený.Podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavy") nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Účelom práva priznaného podľa tohto ustanovenia je zabezpečiť občanovi, aby ochranu jeho právam poskytol sudca ako predstaviteľ tej zložky súdnej moci, ktorá má právomoc o veci konať a aby ochranu práva v rámci súdnej moci poskytol sudca zo súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný. Za zákonného sudcu treba pokladať sudcu určeného v súlade s rozvrhom práce. Ide o významnú ústavnú zásadu, ktorú treba dôsledne zachovávať, to znamená brať ju do úvahy aj pri rozhodovaní o návrhoch na odňatie a prikázanie veci v zmysle § 23 ods. 1 Tr. por.Základné princípy nezávislosti súdnictva vyjadrené v čl. 141 Ústavy znamenajú, že súdne konania a rozhodnutia majú byť nielen objektívne a nestranné, ale objektívnymi a nestrannými sa majú javiť aj navonok. Podľa § 31 ods. 1 Tr. por., ak sudca alebo prísediaci, prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník, asistent prokurátora a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní, je vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania. Najvyšší súd po splnení prieskumnej povinnosti nezistil existenciu konkrétnych okolností, z ktorých by bolo možné vyvodiť záver o zaujatosti všetkých sudcov Okresného súdu a Krajského súdu v Prešove.Namietaná zaujatosť sudcov Krajského súdu v Prešove bola vyvrátená písomným vyhlásením členov konajúceho senátu, ako aj všetkých ďalších sudcov trestnoprávneho, obchodného, správneho a občianskoprávneho kolégia, ktorí sa necítia sa byť zaujatí voči obžalovanému a ani k veci nemajú vzťah, rovnako sa vyjadrili všetci sudcovia Okresného súdu Prešov. Námietka zaujatosti nekonkretizuje skutočnosti, pre ktoré by mal byť konajúci senát, resp. ostatní sudcovia krajského a okresného súdu vylúčení. Odsúdený predovšetkým namieta postup zákonného sudcu okresného súdu. Najvyšší súd podotýka, že procesný postup súdu, resp. orgánov činných v trestnom konaní v zmysle § 32 ods. 6 Tr. por. nemôže byť predmetom preskúmavania v rámci námietky zaujatosti. Tvrdené konflikty so sudcami okresného a krajského súdu z trestných spisov Okresného súdu Prešov, sp. zn. 4 T 53/2016, a sp. zn. 6 T 79/2014, nevyplývajú. V. neuviedol ani jeden dôležitý dôvod na vylúčenie čo i len jedného sudcu okresného alebo krajského súdu. Výhrada spočívajúca v tom, že sa verejné zasadnutie sa pred okresným súdom uskutočnilo v neprítomnosti obhajcu sa týka procesného postupu súdu. Delegačný súd v návrhu odsúdeného bez jeho konkretizácie vidí zámer spôsobiť prieťahy v konaní a oddialiť rozhodnutie vo veci samej.Najvyšší súd konštatuje, že nie sú dané okolnosti na odňatie veci Okresnému súdu Prešov a Krajskému súdu v Prešove a jej prikázanie inému súdu. Pre vylúčenie všetkých sudcov nestačí vyjadriť ako dôvod nespokojnosti len procesné pochybenie či údajné konflikty so sudcami, bez preukázania ďalších objektívnych skutočností, z ktorých by sa dal vyvodiť záver o zaujatosti týchto sudcov v danej veci. Delegačný súd zo spisu nezistil takú skutočnosť, ktorá by napĺňala dôležitý dôvod v zmysle § 23 ods. 1 Tr. por. a rezultovala delegáciu veci. Na podklade vyjadreného najvyšší súd návrhu obvineného nevyhovel a rozhodol tak, ako je vyjadrené v enunciáte tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e :
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.