N a j v y š š í s ú d
4 Ndt 14/2016
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Piovartsyho a sudcov JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Štefana Harabina v trestnej
veci odsúdeného R. M. pre prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok,
jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi
podľa § 171 ods. 2 Tr. zák., na neverejnom zasadnutí 06. júna 2016, o návrhu odsúdeného
na odňatie a prikázanie veci inému súdu rozhodol
t a k t o :
Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. trestná vec odsúdeného R. M.
sp. zn. 2T 17/15 sa Okresnému súdu Piešťany n e o d n í m a.
O d ô v o d n e n i e
Odsúdený R. M. písomným podaním zo 14. apríla 2016, doručeným Okresnému súdu
Piešťany 25. apríla 2016 požiadal v zmysle § 362 ods. 1 Tr. por. o opätovné prejednanie
svojej veci súdom v jeho prítomnosti.
Následne 18. mája 2016 písomným podaním doručeným Okresnému súdu Piešťany
20. mája 2016 navrhol odňatie veci podľa § 23 ods. 1 Tr. por. tomuto súdu s tým, aby bola
prikázaná Okresnému súdu Topoľčany.
Svoj návrh odôvodnil tým, že sudca, ktorý rozhoduje o premene jeho podmienečného
trestu vo veci vedenej na tamojšom súde pod sp. zn. 1T/97/2014 rozhoduje zároveň aj o jeho
žiadosti o opätovné prejednanie veci sp. zn. 2T/17/2015 a má za to, že by v tejto veci mohlo
dôjsť k stretu záujmov z dôvodu zaujatosti.
Z písomného vyjadrenia sudcov Okresného súdu Piešťany vyplýva, že ani jeden z nich
sa necíti žiadnym spôsobom zaujatý.
Na podklade skôr uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal či sú
splnené zákonné podmienky na odňatie a prikázanie veci, a zistil, že tomu tak nie je.
Prieskumná povinnosť najvyššieho súdu bola obmedzená ustanovením § 23 ods. 1
Tr. por., pretože v tomto štádiu trestného stíhania najvyšší súd nebol oprávnený vec
preskúmať zo širších hľadísk ako tomu je napríklad v konaní o odvolaní oprávnenej osoby
(§ 317 ods. 1 Tr. por.).
Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu
odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa.
Takýto postup je však výnimkou z pravidla, čo zákon podmieňuje tým, že pre tzv.
„delegáciu“ musia byť dané dôležité dôvody.
Platná právna úprava nedefinuje pojem „dôležité dôvody“.
Význam, resp. dôležitosť dôvodu pre aplikáciu citovaného výnimočného opatrenia
na zmenu miestnej príslušnosti súdu musí byť porovnateľný s významom ústavného princípu
vyplývajúceho z článku 48 Ústavy Slovenskej republiky, že „nikoho nemožno odňať jeho
zákonnému sudcovi“. „Delegácia“ sa preto nesmie stať prostriedkom na porušenie práva
obvineného na zákonného sudcu, ale ani prostriedkom na to, aby procesné strany určovali, kto
bude zákonným sudcom v konkrétnom prípade bez splnenia zákonných podmienok
§ 23 ods. 1 Tr. zák.
Medzi dôležité dôvody tzv. delegácie je potrebné zahrnúť prípady vylúčenia všetkých
sudcov príslušného súdu, uskutočnenie spoločného konania, ak boli podané obžaloby na toho
istého obžalovaného na rôznych súdoch, poškodeným alebo blízkou osobou vo vzťahu
k obžalovanému je sudca alebo iný zamestnanec súdu, na ktorom bola podaná obžaloba,
väčšina svedkov, ktorých treba v súdnom konaní vypočuť má bydlisko v obvode iného
vzdialeného súdu, čím v prípade delegácie dôjde k urýchleniu konania a zhospodárneniu
konania.
Takýto stav v posudzovanej veci nenastal.
Z písomného vyjadrenia sudcov okresného súdu vyplýva, že títo sa necítia žiadnym
spôsobom zaujatí a neboli u nich splnené zákonné podmienky pre ich vylúčenie uvedené
v § 31 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Tr. por.
Na podklade týchto skutočností možno preto konštatovať, že najvyšší súd doposiaľ
nezistil žiaden dôležitý dôvod (akým je vylúčenie všetkých sudcov daného súdu alebo ako sú
okolnosti, ktoré zabezpečujú zistenie skutkového stavu veci, o ktorom nie sú dôvodné
pochybnosti, ako predpokladu spravodlivého konania a rozhodnutia alebo pochybnosti, či
u miestne príslušného súdu možno zaistiť dodržanie základných zásad trestného konania,
uvedených v § 2 Tr. por., či iné skôr uvedené dôvody), ktorý by odôvodňoval odňatie veci
príslušnému súdu, ktorým je Okresný súd Piešťany a jej prikázanie inému súdu toho istého
druhu a stupňa.
Na podklade týchto úvah Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 6. júna 2016
JUDr. Martin P i o v a r t s y, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Sylvia Machalová