N a j v y š š í s ú d
4 Ndt 14/2012
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Piovartsyho a sudcov JUDr. Emila Bdžocha a JUDr. Viliama Dohňanského v trestnej veci obžalovaného A. K. pre zločin zabitia podľa § 147 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s odkazom na § 139 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. a iné, na neverejnom zasadnutí 15. októbra 2012 o návrhu obžalovaného na odňatie a prikázanie veci inému súdu rozhodol
t a k t o :
Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. trestná vec obžalovaného A. K., sp. zn. 5 To 90/2012 sa Krajskému súdu v Trnave n e o d n í m a.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Okresného súdu Galanta z 20. júna 2012, sp. zn. 3 T 2/2011 bol obžalovaný A. K. uznaný za vinného zo zločinu zabitia podľa § 147 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s odkazom na § 139 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. a zo zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. s odkazom na § 139 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
v októbri 2009, v presne nezistený deň, v obci H. K., v rodinnom dome číslo X., na H. ulici, fyzicky napadol Z. B., ktorá bola invalidnou dôchodkyňou i svoju družku M. B.. Z. B. udieral päsťami, kopal do nej, potom ju odtiahol do komory, kde ju za ruky priviazal k železnej skobe upevnenej v stene a nechal ju tam. Údermi i kopaním spôsobil jej zlomeninu pravej nosovej kosti s krvácaním z nosovej dutiny, zranenie hlavy so zakrvácaním do mäkkých pokrývok lebečných v pravej spánkovej oblasti a pravého spánkového svalu. M. B., o ktorej vedel, že je tehotná udieral takisto po rôznych častiach tela a potom ju železnou reťazou za ruky priviazal o skobu umiestnenú v stene zadnej spálne. Na druhý deň ráno poslal M. B., aby sa išla pozrieť na Z. B. do komory. Tu zistila, že jej sestra Z. je mŕtva, čo mu hneď oznámila. V ten deň v neskorých dopoludňajších hodinách vykopal najmenej jeden meter hlbokú jamu na dvore rodinného lomu číslo X., pri rebríku vedúcom na povalu domu, mŕtve telo Z. B. hodil do nej, zalial ho betónom, položil na hlavu nebohej Z. ťažký kus betónu a všetko zasypal zemou. Bezprostrednou príčinou smrti Z. B. bolo udusenie v dôsledku vdýchnutia krvi pri zlomenine pravej nosovej kosti.
Za to mu bol podľa § 147 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 10 (desať) rokov a 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. ho súd na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Na podklade odvolaní obžalovaného a prokurátora (ktorý prípisom z 25. júla 2012, doručeným Okresnému súdu Galanta 30. júla 2012 podané odvolanie vzal späť) bola vec predložená Krajskému súdu v Trnave ako súdu odvolaciemu.
Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu 25. septembra 2012 obžalovaný vzniesol námietku zaujatosti voči všetkým sudcom Krajského súdu v Trnave, ktorú odôvodnil tým, že v konaní, ktoré verejnému zasadnutiu predchádzalo, boli porušené jeho práva. Sudca okresného súdu výpovede svedkov do zápisnice z hlavného nezaznamenal tak ako odzneli, vo vyhotovenom rozsudku neuviedol dôkazy svedčiace v jeho prospech a bez jeho súhlasu došlo aj k zmene v zložení prvostupňového senátu. Na tieto skutočnosti krajský súd vôbec nereagoval.
K obžalovaným vznesenej námietke zaujatosti sa vyjadrili všetci sudcovia Krajského súdu v Trnave (s výnimkou troch, ktorí sú na dovolenke alebo dlhodobo práceneschopní) tak, že sa vo veci zo žiadneho zákonného dôvodu necítia byť zaujatí.
Na podklade predloženého návrhu Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal, či sú splnené zákonné podmienky na odňatie a prikázanie veci, pretože námietka zaujatosti voči všetkým sudcom toho ktorého súdu takýmto návrhom je a zistil, že tomu tak nie je.
Prieskumná povinnosť najvyššieho súdu bola obmedzená ustanovením § 23 ods. 1 Tr. por., pretože v tomto štádiu trestného stíhania najvyšší súd nebol oprávnený vec preskúmať zo širších hľadísk ako tomu je napríklad v konaní o odvolaní oprávnenej osoby (§ 317 ods. 1 Tr. por.).
Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa.
Takýto postup je však výnimkou z pravidla, čo zákon podmieňuje tým, že pre tzv. „delegáciu“ musia byť dané dôležité dôvody.
Platná právna úprava nedefinuje pojem „dôležité dôvody“.
Význam, resp. dôležitosť dôvodu pre aplikáciu citovaného výnimočného opatrenia na zmenu miestnej príslušnosti súdu musí byť porovnateľný s významom ústavného princípu vyplývajúceho z článku 48 Ústavy Slovenskej republiky, že „nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi“. „Delegácia“ sa preto nesmie stať prostriedkom na porušenie práva obvineného na zákonného sudcu, ale ani prostriedkom na to, aby procesné strany určovali, kto bude zákonným sudcom v konkrétnom prípade bez splnenia zákonných podmienok § 23 ods. 1 Tr. zák.
Medzi dôležité dôvody tzv. delegácie však treba zahrnúť aj prípady vylúčenia všetkých sudcov príslušného súdu.
Takýto stav v posudzovanej veci nenastal. Ani samotný obžalovaný vo svojej námietke neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti vo vzťahu k sudcom odvolacieho súdu a ani iné dôležité dôvody pre postup podľa § 23 ods. 1 Tr. por. najvyšší súd nezistil.
Vo vzťahu k námietkam obžalovaného týkajúcim sa nezákonného postupu okresného súdu na hlavnom pojednávaní je potrebné uviesť, že povinnosťou odvolacieho súdu v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. je preskúmať zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Ak teda skutočne v postupe okresného súdu došlo k obžalovaným vytýkaným pochybeniam, až v štádiu odvolacieho konania bude môcť na tieto pri plnení svojej prieskumnej povinnosti v rozsahu § 317 ods. 1 Tr. por. krajský súd ako súd odvolací reagovať.
Na podklade týchto úvah Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 15. októbra 2012
JUDr. Martin P i o v a r t s y, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Gabriela Protušová