N a j v y š š í   s ú d  

4 Ndt 12/2015

  Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Piovartsyho a sudcov JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Milana Karabína v trestnej veci

obžalovaného Z. B. a spol. pre trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák.

č. 140/1961 v znení zákona č. 100/1996 Z. z. spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 citovaného

zákona a iné, na neverejnom zasadnutí 14. júla 2015, o návrhu obžalovaných Z. B. a E. A.

na odňatie a prikázanie veci inému súdu, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. trestná vec obžalovaného Z. B. a spol., sp. zn. 1 Tk 1/2015

sa Okresnému súdu Žilina n e o d n í m a.

O d ô v o d n e n i e :

Na Okresný súd Žilina bola 21. apríla 2015 pod sp. zn. XIV Gv 19/14 podaná

obžaloba na Z. B. v bode 1/ pre trestný čin vraždy formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2,

§ 219 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení zák. č. 100/1996 Z. z. a v bode

2/ pre trestný čin vraždy formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2, § 219 ods. 1, ods. 2

písm. c/, písm. f/ Tr. zák. č. 140/1961 v znení zák. č. 100/1996 Z. z. a na E. A. v bode 2/

pre trestný čin vraždy formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2, § 219 ods. 1, ods. 2 písm. f/

Tr. zák. č. 140/1961 v znení zák. č. 100/1996 Z. z. a v bode 3/ pre trestný čin vraždy spáchaný

formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2, § 219 ods. 1, ods. 2 písm. c/, písm. f/ Tr. zák.

č. 140/1961 v znení zák. č. 10/1999 Z. z., ktoré mali spáchať na tom skutkovom základe, že

1. obvinený Z. B., P. M., K. S., I. M., J. Š., A.. A.., M. Č. a J. R., po predchádzajúcej

vzájomnej dohode a po rozdelení jednotlivých úloh za účelom spáchania konkrétneho

trestného činu a to usmrtenia poškodeného J. T., nar. XY si P. M., v presne

nezistenom čase v období mesiacov október 1996 až máj 1997 objednal vraždu J. T. u K. S., ktorý následne oslovil I. M., aby zabezpečili vykonávateľa tohto skutku

a za vykonanie tejto vraždy ponúkol P. M. sumu 1.000.000,-Sk, pričom dôvodom

usmrtenia J. T. bol konkurenčný boj v podsvetí na j. Slovenska,

ako aj únos K. S., J. S. a M. C. skupinou „T.“, pričom iba K. S. sa podarilo ujsť

a následne sa skrývať u bratov M. a J. S. a M. C. sú dodnes nezvestní; za týmto

účelom I. M. spolu s K. S. oslovili J. Š., ktorého dňa 25.04. 1997 K. S. a Z. B. zaviedli

do autobazáru v obci S. okr. K.K., kde J. Š. na pokyn K. S. kúpil na falošné doklady

osobné motorové vozidlo V., EČV: XY za sumu 45.000,- SK, následne s uvedeným

vozidlom prišli do B. do garáže patriacej k F., kde za účasti I. M., A. A., J. Š., K. S., Z.

B. a M. Č. bol namontovaný do predných dverí spolujazdca nástražno - výbušný

systém a to cca 4-6 kg najpravdepodobnejšie „dinitrodiglycolový“   bezdymný prach

v kombinácii s brizantnou beztritolovou priemyselnou trhavinou obsahujúcou

„nitroglycol“ a „nitroglycerín“ s elektrickou rozbuškou na diaľkové ovládanie a Z. B.

s K. S. na jednom vozidle a J. Š. na vozidle V. s namontovanou výbušninou sa

presunuli do V., do bytu na ul. L., kde J. Š. býval približne 10 dní a počas tohto času

Z. B. ukázal J. Š. fotku poškodeného J. T., povedal mu aké vozidlo používa, ukázal

miesto kde sa nachádza T. bar P. a každý deň zabezpečoval odvoz J. Š. z V. do Č. a späť za účelom, aby J. Š. v Č. pri vhodnej príležitosti zaparkoval vozidlo V.

s výbušninou vedľa T. auta a následne, aby inicioval nástražno - výbušný systém. Asi

po 10 dňoch oznámil J. Š. Z. B. nepravdivú informáciu, že diaľkové ovládanie

nefunguje a po pár dňoch J. Š. a Z. B. odišli do Penziónu S. v obci B., kde už čakal K.

S., M. Č. a J. R. so zabezpečeným novým a výkonnejším nástražno – výbušným

systémom a J. R. do vozidla V. namontoval nový prijímač a zabezpečil nové diaľkové

ovládanie a tak sa J. Š. a Z. B. s uvedeným vozidlom presunuli späť do V., kde znovu

odvoz J. Š. do Č. zabezpečoval Z. B. a po opakovaných naliehaniach a vyhrážkach K.

S. voči J. Š., aby už k usmrteniu poškodeného došlo čo najskôr, dňa 20.05. 1997

v popoludňajších hodinách potom, čo J. T. zaparkoval svoje motorové vozidlo H.

EČV: XY, na parkovisku pred obchodným strediskom nachádzajúcim sa na H. v Č.

a odišiel do svojho baru P., J. Š. zaparkoval osobné motorové vozidlo zn. V., EČV:

XY, bielej farby, vedľa T. auta a v čase o 17:22 hod. dňa 20.05. 1997, keď sa J. T.

vracal z baru P. a chcel nastúpiť do svojho vozidla inicioval na diaľku nástražno -

výbušný systém, pri výbuchu ktorého J. T. utrpel mnohopočetné devastačné poranenia

hlavy, úrazové poranenia mozgu, devastačné poranenia celého tela s popáleninami II.

až IV. stupňa, na následky ktorým na mieste podľahol.

2. obvinení Z. B. a E.. A. spolu s M. Č., M. P., P. Š., A. A., M. C., K. S., J. K. a A. S.

po predchádzajúcej vzájomnej dohode a po rozdelení jednotlivých úloh za účelom

spáchania konkrétneho trestného činu a to usmrtenia P. M. rod. J., nar. XY, z dôvodu,

že nevyplatil celú sumu vo výške 1.000.000,- Sk za vraždu J. T., ktorú si objednal u K.

S. ako aj z dôvodu že K. S. chcel získať na juhovýchode Slovenska dominantný vplyv

pri prerozdeľovaní finančných prostriedkov z trestnej činnosti a zároveň preto,

že pri doposiaľ presne nezistenej trestnej činnosti, mal P. M. používať meno M. Č.,

došlo medzi uvedenými osobami k rozhodnutiu o usmrtení poškodeného P. M., preto

bol na pokyn M. Č. privezený do penziónu S. v obci B. takým spôsobom,   že A. S.

o 19.00 hod. dňa 9.7. 1997 vylákal poškodeného z miesta jeho trvalého pobytu v K.

a priviezol ho na pokyn K. S. na motorovom vozidle zn. M., bielej farby, EČV: XY do

V. a na ceste medzi mostom cez rieku L. a križovatkou, ktorá vedie

do obce L. odstavil A.. S. vozidlo oproti vozidlu zn. B., nezisteného EČV, v ktorom sa

nachádzali K. S., obv. E.. A. a J. K., ktorí násilím naložili P. M.

do vozidla zn. B., nezistenej značky a odviezli ho do Penziónu S. v obci B., pričom

počas cesty na penzión S., po vzájomnej telefonickej komunikácii a dohode medzi K. S. a obv. Z. B., za účelom zahladenia stôp obv. Z. B. vediac   o dohode o usmrtení

poškodeného a o skutočnosti, že P. M. už ostatní vezú k M. Č., odviezol spolu s A. S. vozidlo P. M. zn. M., bielej farby, EČV: XY na ulicu O.,

kde ho nechali zaparkované, aby tak zahladili stopy a odvrátili pozornosť od osôb,

ktoré poškodeného odviezli násilím k Č.. V penzióne S., už v tom čase na príchod P.

M. čakali M. Č., M. P., P. Š., A.. A.., M. C., pričom za účelom   usmrtenia

poškodeného M. P. zabezpečil presne nezistenú malokalibrovú pištoľ s tlmičom

a následne po dovezení P. M. a nesúhlase M.M. Č., aby usmrtili poškodeného K. S.,

E.. A. a J. K. odišli tieto osoby na príkaz M. Č. do K. za účelom zabezpečenia si alibi,

ostatní omámili P. M. alkoholom a následne po telefonáte S., že sú už v K. M. P. a A.

A. spolu s M. Č., M. C. a P. Š. odviezli P. M. asi 1,5 km od vrcholu horského

priechodu Č. v smere na V., vyložili ho do trávy vedľa cesty, kde o presne nezistenej

hodine dňa 10.7. 1997 M. P. poškodeného tri krát strelil do oblasti hlavy, čím

mu spôsobil so životom nezlučiteľné strelné poranenie mozgu a následne telo

poškodeného P. M. bolo nájdené dňa 11.07. 1997 medzi 14:00 hod až 14:30 hod vedľa

štátnej cesty O., Č., asi 1.5 km od vrcholu horského prechodu Č. v okrese L.M..,

pričom obvinený Z. B. sa uvedeného skutku dopustil po tom, čo dňa 20.05. 1997 mal usmrtiť poškodeného J. T. nar. XY, ktorý bol usmrtený na H. v Č. výbuchom

nástražno - výbušného systému, za čo bolo Z. B. dňa 24.06. 2014 vznesené obvinenie

pre trestný čin vraždy formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 k § 219 ods. 1, ods.

2 písm. b/ zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (Trestný zákon účinný

v čase spáchania skutku).

3. obvinený E.. A. spolu s B. A. dali pokyn J. K. na usmrtenie poškodeného A. S.

v úmysle získať v regióne j. Z. dominantný vplyv nad kontrolou a prerozdeľovaním

finančných prostriedkov pochádzajúcich z trestnej činnosti takým spôsobom, že dňa

l0. júla 1999 v čase pred 01.00 hod. sa E. A. s dlhou brokovou zbraňou spoločne s J.

K. taktiež s dlhou guľovou zbraňou ukryli v krovinatom poraste nad parkoviskom za

hotelom O. v rekreačnej oblasti Z., strediska K., následne

za účelom vylákať A. S. na uvedené parkovisko B. A. prerezal pneumatiku na jeho

motorovom vozidle zn. B. s českým evidenčným číslom, ktoré bolo na tomto

parkovisku odstavené a keď sa poškodený dostavil ku svojmu vozidlu, tak J. K.

na pokyn E. A. jedenkrát vystrelil na A. S. z nezistenej guľovej zbrane použijúc

expanzívnu strelu so skrytou dutinou kalibru 8 mm, ktoré zaobstaral obv. E. A.

spoločne s B. A., následne po výstrele obv. E. A. vzal J. K. z rúk zbraň a spoločne

odišli z mieste činu, uvedeným spôsobom bolo poškodenému spôsobené poranenie

orgánov brušnej dutiny, v dôsledku ktorých došlo k šoku po úraze a krvácaní,

čo viedlo k úmrtiu poškodeného bezprostredne po prevoze do nemocnice, pričom

obvinený E. A. sa tohto konania dopustil potom, čo dňa 10.7. 1997 mal usmrtiť spolu

s ďalšími osobami poškodeného P. M., za čo mu bolo vznesené obvinenie uznesením

zo dňa 24.6. 2014 pre trestný čin vraždy podľa § 9 ods. 2 k § 219 ods. 1,2 písm. f/ Tr.

zák.

Písomným podaním z 30. apríla 2015 prostredníctvom obhajcu obžalovaný Z. B.

a písomným podaním zo 17. júna 2015 obžalovaný E. A., ako aj na verejnom zasadnutí

okresného súdu 25. júna 2015, obidvaja obžalovaní podali návrh na odňatie veci Okresnému

súdu Žilina a navrhli, aby bola prikázaná Okresnému súdu Košice I.

Svoj návrh odôvodnili v podstate hospodárnosťou konania ako i tým, že len jeden

z troch skutkov, pre ktoré bola na nich podaná obžaloba, bol spáchaný v obvode Okresného

súdu Žilina. Navyše uviedli, že podľa ich názoru za skutok v bode 3/ obžaloby mali byť trestne stíhaní s B. A. a spol. (v ktorej veci prokurátorka podala na Okresný súd Košice I

17. decembra 2014 návrh na povolenie obnovy konania v neprospech oslobodeného B. A.

a spol.) v spoločnom konaní.

Na podklade skôr uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal,

či sú splnené zákonné podmienky na odňatie a prikázanie veci, a zistil, že tomu tak nie je.

Prieskumná povinnosť najvyššieho súdu bola obmedzená ustanovením § 23 ods. 1

Tr. por., pretože v tomto štádiu trestného stíhania najvyšší súd nebol oprávnený vec

preskúmať zo širších hľadísk, ako tomu je napríklad v konaní o odvolaní oprávnenej osoby

(§ 317 ods. 1 Tr. por.).

Podľa § 17 ods. 1 Tr. por. konanie vykonáva súd, v ktorého obvode bol trestný čin

spáchaný.

Podľa § 20 Tr. por. ak je podľa predchádzajúcich ustanovení daná príslušnosť

niekoľkých súdov, konanie vykonáva ten súd, na ktorom podal prokurátor obžalobu, alebo

ktorému bola vec postúpená nepríslušným súdom.

Z tzv. skutkových viet podanej obžaloby je zrejmé, že jeden zo skutkov (skutok č. 2/)

podanej obžaloby mal byť spáchaný v obvode Okresného súdu Žilina.

Za daného stavu veci tým, že prokurátor podal obžalobu na Okresný súd Žilina,

príslušným na prejednanie a rozhodnutie veci sa stal tento súd.

Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu

odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa.

Takýto postup je však výnimkou z pravidla, čo zákon podmieňuje tým, že pre tzv.

„delegáciu“ musia byť dané dôležité dôvody.

Platná právna úprava nedefinuje pojem „dôležité dôvody“.

Význam, resp. dôležitosť dôvodu pre aplikáciu citovaného výnimočného opatrenia

na zmenu miestnej príslušnosti súdu musí byť porovnateľný s významom ústavného princípu

vyplývajúceho z článku 48 Ústavy Slovenskej republiky, že „nikoho nemožno odňať jeho

zákonnému sudcovi“. „Delegácia“ sa preto nesmie stať prostriedkom na porušenie práva

obvineného na zákonného sudcu, ale ani prostriedkom na to, aby procesné strany určovali,

kto bude zákonným sudcom v konkrétnom prípade bez splnenia zákonných podmienok § 23

ods. 1 Tr. zák.

Medzi dôležité dôvody tzv. delegácie je potrebné zahrnúť prípady vylúčenia všetkých

sudcov príslušného súdu, uskutočnenie spoločného konania, ak boli podané obžaloby na toho

istého obžalovaného na rôznych súdoch, poškodeným alebo blízkou osobou vo vzťahu

k obžalovanému   je sudca alebo iný zamestnanec súdu, na ktorom bola podaná obžaloba,

väčšina svedkov, ktorých treba v súdnom konaní vypočuť má bydlisko v obvode iného

vzdialeného súdu, čím v prípade delegácie dôjde k urýchleniu konania a zhospodárneniu

konania. V posledne uvedenom prípade však hľadisko hospodárnosti nemožno nadradiť

požiadavke náležitého zistenia skutkového stavu a ostatným zásadám trestného konania a nemožno len mechanicky porovnávať počet svedkov bývajúcich v obvode iných súdov

(rovnako ani porovnávať počet skutkov). Dôležitým dôvodom nie je skutočnosť,

že obžalovaný má bydlisko alebo sa zdržiava v obvode iného súdu, k tomu musí pristúpiť iná

dôležitá okolnosť (napr. to vyžaduje dôkazná situácia alebo obžalovanému v účasti na konaní

pred súdom, ktorý je značne vzdialený od jeho bydliska, zabraňuje vysoký vek alebo iná

obdobná skutočnosť).

Takýto stav v posudzovanej veci nenastal.

Najvyšší súd majúc na zreteli vyššie uvedené dôležité dôvody tzv. delegácie, tieto

v posudzovanom prípade nezistil, a u miestne príslušného súdu nezistil ani okolnosti

vylučujúce zistenie skutkového stavu veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti alebo

dodržanie základných zásad trestného konania uvedených v § 2 Tr. por., alebo, že by si takýto

postup vyžadovala dôkazná situácia.

Z obsahu predloženého spisu navyše zistil, že obžalovaný Z. B. sa nachádza

vo väzbe v Ústave na výkon väzby v Žiline, jeho obhajca JUDr. M. Ď., PhD., ako aj náhradný

obhajca Mgr. T. B., majú sídlo v Žiline, svedkovia, ktorí nie sú na slobode sa nachádzajú v ústavoch bližšie k Žiline a pokiaľ ide o ostatných svedkov a znalcov, títo pochádzajú

z rôznych miest Slovenska, pričom   nie sú známe skutočnosti, ktoré by im bránili v účasti

na konaní pred týmto súdom.

So zreteľom na skôr uvedené dôležité dôvody tzv. delegácie, podľa názoru

najvyššieho súdu, takýto dôvod na postúpenie veci Okresnému súdu Košice I nepredstavuje

ani návrh prokurátorky na povolenie obnovy konania, ktorý na tento súdu podala

v právoplatne skončenej trestnej veci B. A. a spol. týkajúcej sa skutku identického so skutkom

v bode 3/ podanej obžaloby.

Na podklade týchto úvah Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak,

ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 14. júla 2015

  JUDr. Martin P i o v a r t s y, v. r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Zuzana Vojtelová