N a j v y š š í s ú d
4 Ndt 11/2016
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Piovartsyho a sudcov JUDr. Štefana Harabina a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci obžalovaného P. C. pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. a iné, na neverejnom zasadnutí 26. apríla 2016 o návrhu obžalovaného na odňatie a prikázanie veci inému súdu, podľa § 23 ods. 1 Tr. por. rozhodol
t a k t o :
Trestná vec obžalovaného P. C., sp. zn. 3 To 109/2015 sa Krajskému súdu v Trnave n e o d n í m a.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Okresného súdu Trnava z 26. júna 2014, sp. zn. 2T/24/2014 bol obžalovaný P. C. uznaný za vinného z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
dňa 01.07.2013 v čase asi od 16:45 hod. do 18:15 hod., v T. na Z. X., v priestoroch hotela T. využil nepozornost' recepčného a ľsťou zo stola recepcie odcudzil kľúče od izby č. 711/A nachádzajúcej sa na siedmom poschodí, následne výťahom vyšiel k izbe, ktorú odcudzenými kľúčmi otvoril a vnikol do izby, z ktorej odcudzil 1 ks notebook značky Asus, šedočiernej farby spolu so zdrojom a nabíjačkou a 1 ks notebook značky Acer Aspire One, ružovej farby so zdrojom a nabíjačkou, následne izbu uzamkol a z hotela odišiel, kľúče od izby následne zahodil, notebooky odpredal neznámej osobe a utŕžené peniaze minul pre vlastnú potrebu, čím V. K. spôsobil škodu vo výške 540,- Euro.
Za to mu bol podľa § 194 ods. 1 Tr. zák., § 37 písm. h), písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák. uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 8 (osem) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. súd obžalovaného zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zrušil výrok o treste uloženom obvinenému skorším rozsudkom Okresného súdu Trnava, sp. zn. 0T/132/2013 zo dňa 14. júla 2013 v trvaní 4 (štyri) mesiace so zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd vyslovil, že obžalovaný je povinný nahradiť spôsobenú škodu poškodenej V. K., nar. X., bytom V. K., Z. ul. č. X., vo výške 540,- Eur.
Písomným podaním, doručeným Krajskej prokuratúre Trnava 05. februára 2016 obžalovaný P. C. navrhol, aby bola vec Krajskému súdu v Trnave odňatá a aby bola prikázaná Krajskému súdu v Bratislave.
Svoj návrh odôvodnil tým, že 28. januára 2016 obdržal predvolanie na verejné zasadnutie Krajského súdu v Trnave, ktoré sa má vykonať 09. februára 2016 a predsedníčkou senátu je JUDr. Jana Klčová. Táto bola v minulosti jeho veľmi blízkou osobou a po skončení priateľstva mu osobne dala najavo, že vie o ňom, že bol súdne trestaný a môže mu narobiť veľké problémy a ten deň asi nastane 09. februára 2016. Jej upozornenie berie vážne a z jej pozície je možné, že svoje upozornenie voči nemu uskutoční. Preto požiadal, aby jeho trestná vec bola pridelená na Krajský súd v Bratislave, kde JUDr. Janka Klčová nemá možno žiaden dosah. Z tohto dôvodu vyhlásil, že táto je voči nemu zaujatá a pridelenie jeho veci inému súdcovi tamojšieho súdu by menovaná voči nemu určite ovplyvňovala, a preto požiadal krajskú prokuratúru, aby jeho vec pridelila Krajskému súdu v Bratislave.
Podanie obžalovaného bolo prostredníctvom Krajského súdu v Trnave, predložené Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky 22. apríla 2016.
Z písomného vyjadrenia sudcov Krajského súdu v Trnave vyplýva, že ani jeden z nich sa necíti byt' voči obžalovanému žiadnym spôsobom zaujatý. Namietaná predsedníčka senátu JUDr. Jana Klčová o. i. v písomnom vyjadrení uviedla, že obžalovaného nepozná.
Na podklade skôr uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal či sú splnené zákonné podmienky na odňatie a prikázanie veci, a zistil, že tomu tak nie je.
Prieskumná povinnosť najvyššieho súdu bola obmedzená ustanovením § 23 ods. 1 Tr. por., pretože v tomto štádiu trestného stíhania najvyšší súd nebol oprávnený vec preskúmať zo širších hľadísk, ako tomu je napríklad v konaní o odvolaní oprávnenej osoby (§ 317 ods. 1 Tr. por.).
Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. z dôležitých dôvodov može byť vec príslušnému súdu odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa.
Takýto postup je však výnimkou z pravidla, čo zákon podmieňuje tým, že pre tzv. „delegáciu“ musia byť dané dôležité dôvody.
Platná právna úprava nedefinuje pojem „dôležité dôvody“.
Význam, resp. dôležitosť dôvodu pre aplikáciu citovaného výnimočného opatrenia na zmenu miestnej príslušnosti súdu musí byť porovnateľný s významom ústavného princípu vyplývajúceho z článku 48 Ústavy Slovenskej republiky, že „nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi“. „Delegácia“ sa preto nesmie stať prostriedkom na porušenie práva obvineného na zákonného sudcu, ale ani prostriedkom na to, aby procesné strany určovali, kto bude zákonným sudcom v konkrétnom prípade bez splnenia zákonných podmienok § 23 ods. 1 Tr. zák.
Medzi dôležité dôvody tzv. delegácie je potrebné zahrnúť prípady vylúčenia všetkých sudcov príslušného súdu, uskutočnenie spoločného konania, ak boli podané obžaloby na toho istého obžalovaného na rôznych súdoch, poškodeným alebo blízkou osobou vo vzťahu k obžalovanému je sudca alebo iný zamestnanec súdu, na ktorom bola podaná obžaloba, väčšina svedkov, ktorých treba v súdnom konaní vypočuť má bydlisko v obvode iného vzdialeného súdu, čím v prípade delegácie dôjde k urýchleniu konania a zhospodárneniu konania.
Takýto stav v posudzovanej veci nenastal.
Z písomného vyjadrenia sudcov krajského súdu vyplýva, že títo sa necítia žiadnym spôsobom zaujatí a neboli u nich splnené zákonné podmienky pre ich vylúčenie uvedené v § 31 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Tr. por.
Na podklade týchto skutočností možno preto konštatovať, že najvyšší súd doposiaľ nezistil žiaden dôležitý dôvod (akým je vylúčenie všetkých sudcov daného súdu alebo ako sú okolnosti, ktoré zabezpečujú zistenie skutkového stavu veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, ako predpokladu spravodlivého konania a rozhodnutia alebo pochybnosti, či u miestne príslušného súdu možno zaistiť dodržanie základných zásad trestného konania, uvedených v § 2 Tr. por., či iné skôr uvedené dôvody), ktorý by odôvodňoval odňatie veci príslušnému súdu, ktorým je Krajský súd v Trnave a jej prikázanie inému súdu toho istého druhu a stupňa.
Na podklade týchto úvah Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 26. apríla 2016
JUDr. Martin P i o v a r t s y, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Sylvia Machalová