N a j v y š š í   s ú d Slovenskej republiky

4 Ndt 1/2008

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom 5. marca 2008 v Bratislave v trestnej veci proti obžalovanému P. V. a spol., pre pokračovací trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 2 písm. a/, ods. 5 Tr. zák. (zákon č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov účinných do 31. decembra 2005) v časti v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. a iné, o návrhu obžalovaného P. B. na odňatie a prikázanie veci a námietke zaujatosti obžalovaného P. V., rozhodol

t a k t o :

Podľa § 25 ods. 1 Tr. por. (zákon č. 141/1961 Zb. v znení neskorších predpisov) trestná vec obžalovaného P. V. a spol., sp. zn. 3 To 8/05, sa Krajskému súdu v Trenčíne n e o d n í m a.

O d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby okresného prokurátora v Trenčíne z 22. apríla 2003, č. k. 1 Pv 379/2001-217, podanej dňa 29. apríla 2003 na Okresný súd Trenčín, sa (v súčasnosti na Krajskom súde v Trenčíne ako súde odvolacom) vedie trestné stíhanie proti P. V., P. B., M. H. a A. J. pre pokračovací trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 2 písm. a/, ods. 5 Tr. zák. v časti spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. a iné trestné činy, a to na skutkovom základe uvedenom v tejto obžalobe.

V súčasnosti sa predmetná trestná vec nachádza v štádiu odvolacieho konania vedeného Krajským súdom v Trenčíne pod sp. zn. 3 To 8/05, predmetom ktorého je rozhodovanie o odvolaniach obžalovaných P. V., P. B., M. H. a A. J. podaných proti rozsudku Okresného súdu Trenčín z 26. novembra 2004, sp. zn. 1 T 46/2003.

Písomným podaním zo 14. januára 2008 (č. l. 846 spisu) podal obžalovaný P. B. návrh na odňatie veci Krajskému súdu v Trenčíne a jej prikázanie inému krajskému súdu. Obžalovaný v podstate namietal len zaujatosť predsedu konajúceho senátu JUDr. Stanislava Hájička. Jej dôvodom má byť osobný priateľský vzťah jeho bývalého obhajcu v predmetnom konaní JUDr. V. F. k predsedovi konajúceho senátu JUDr. Stanislavovi Hájičkovi. Obava obžalovaného spočíva v tom, že jeho bývalý obhajca by tento priateľský vzťah mohol zneužiť v jeho neprospech, a to z tohto dôvodu, že tento medzičasom nadviazal intímny pomer s bývalou manželkou obžalovaného a zneužitím svojich kontaktov s menovaným sudcom, resp. aj inými sudcami, sa mu vyhrážal s cieľom dosiahnuť zo strany obžalovaného určité ústupky v jeho rodinnoprávnych vzťahoch s bývalou manželkou – JUDr. F. mal konkrétne uviesť, že ak obžalovaný nebude súhlasiť s osvojením svojej maloletej dcéry L., resp. aj s rozvodom, tak mu to zariadi buď v M. (kde je stíhaný v inom konaní) alebo v Trenčíne (v predmetnom konaní) s tým, že on známosti má. Skutočnosť, že JUDr. F. s JUDr. Hájičkom má dobré styky mali uviesť, ešte v období, keď si dôverovali, jednak sám JUDr. V. F., ako aj JUDr. E. V. – títo ho mali ubezpečovať, že „na kraji“ mu to vybavia lebo tam majú dobré styky a poznajú aj JUDr. Hájička. V ďalšom obžalovaný poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva, týkajúcu sa tzv. teórie zdania, v zmysle ktorej nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale sa musí taký aj objektívne javiť v očiach strán a predovšetkým obvineného.

Písomným podaním doručeným na Krajský súd v Trenčíne dňa 17. januára 2008 (č. l. 865 spisu) podal obžalovaný P. V. námietku zaujatosti proti predsedovi konajúceho senátu JUDr. Stanislavovi Hájičkovi, a to z obdobných dôvodov ako obžalovaný P. B. Osobitne pritom poukázal na to, že jeho bývalý obhajca v predmetnom konaní JUDr. E. V., ktorý je strýcom JUDr. V. F., má kamarátske vzťahy s namietaným predsedom senátu. Súčasné zlé vzťahy medzi JUDr. F. a obžalovaným P. B. a naopak priateľské vzťahy medzi menovanými advokátmi a predsedom senátu tak podľa neho odôvodňujú obavu, že konajúci predseda senátu nebude voči obžalovanému v predmetnej trestnej veci nestranným. Zhodne ako obžalovaný B. poukázal na tzv. teóriu zdania a s ňou súvisiacu judikatúru.

Krajský súd v Trenčíne návrh na odňatie a prikázanie veci obžalovaného B. a námietku zaujatosti obžalovaného V. predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dňa 1. februára 2008 spoločne s kompletným spisovým materiálom, pričom súčasne predložil aj písomné vyjadrenia všetkých sudcov tohto krajského súdu k ich (potenciálnej) zaujatosti v predmetnej trestnej veci (č. l. 872 až 876 spisu).

Z vyjadrení sudcov vyplýva, že žiadny z nich sa necíti byť vo veci zaujatý, či už pre pomer k prejednávanej veci alebo k osobám v zmysle § 30 ods. 1 Tr. por.

Pokiaľ ide o vyjadrenie predsedu senátu JUDr. Stanislava Hájička (č. l. 852 spisu), tento sa taktiež vo veci necíti byť zaujatý. Námietky obžalovaných proti jeho osobe považuje za nepravdivé, pričom uviedol, že JUDr. F. a JUDr. V. pozná len z pojednávaní konaných na krajskom súde a nikdy s nimi nebol v osobnom styku.

Podľa § 25 ods. 1 Tr. por. z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd, ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený.

Podľa § 30 ods. 1 Tr. por. z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca, prísediaci, vyšší súdny úradník, probačný a mediačný úradník, prokurátor, vyšetrovateľ a policajný orgán a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo dotýka, k ich obhajcom, zákonným zástupcom a splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.

Preskúmajúc kompletný spisový materiál Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že nie sú splnené zákonné podmienky na tzv. delegovanie veci inému súdu toho istého druhu a stupňa v zmysle ustanovenia § 25 ods. 1 Tr. por., nakoľko nie je daný žiadny dôležitý dôvod predpokladaný citovaným zákonným ustanovením, v dôsledku ktorého by mohlo byť ohrozené nestranné a zákonné prejednanie uvedenej trestnej veci.

Nakoľko jedným z dôležitých dôvodov na delegovanie veci je aj (potenciálna) zaujatosť všetkých sudcov príslušného súdu, Najvyšší súd Slovenskej republiky otázku zaujatosti všetkých sudcov konajúceho Krajského súdu v Trenčíne (teda aj zaujatosti konajúceho predsedu senátu JUDr. Stanislava Hájička) riešil ako otázku predbežnú.

Obaja obžalovaní vo svojich podaniach v podstate zhodne namietali len zaujatosť konajúceho predsedu senátu JUDr. Stanislava Hájička. Sám namietaný sudca pritom ich vyjadrenia považuje za nepravdivé a je potrebné konštatovať, že zo spisového materiálu ani nevyplývajú žiadne skutočnosti svedčiace o jeho zaujatosti.

Obžalovaní neuviedli vo svojich podaniach žiadny relevantný dôvod, ktorý by vzbudzoval pochybnosť o nezaujatosti ostatných sudcov uvedeného krajského súdu, resp. aspoň niektorých z nich tak, ako to predpokladá citované ustanovenie § 30 ods. 1 Tr. por. Najvyšší súd Slovenskej republiky takúto pochybnosť ani vo vzťahu k nim zo spisového materiálu nezistil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky teda nezistil dôvodnosť delegovania veci z hľadiska opodstatnenosti vylúčenia všetkých sudcov činných na Krajskom súde v Trenčíne z vykonávania úkonov predmetného trestného konania, nakoľko dôvody podania návrhu na odňatie veci tomuto súdu vyhodnotil ako neopodstatnené. Taktiež nezistil žiadnu skutočnosť odôvodňujúcu vylúčenie predsedu senátu JUDr. Stanislava Hájička.

Pretože z písomných podaní obžalovaných P. B. a P. V. ani z písomných vyhlásení sudcov Krajského súdu v Trenčíne nevyplýva taký dôležitý dôvod, ktorý by zakladal potrebu delegovania veci mimo obvod tohto krajského súdu (a odňatia veci zákonným sudcom) a súčasne nie je ani dôvod na vylúčenie členov konajúceho senátu, resp. niektorého z nich, rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Dotknutý krajský súd je preto v zmysle ustanovení o zákonnom súde a sudcoch určený a plne spôsobilý rozhodovať v konaní 3 To 8/05.

P o u č e n i e :   Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 5. marca 2008

JUDr. Emil   B d ž o c h, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: