UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: F., právne zastúpený: V4 Legal, s.r.o., Tvrdého 4, Žilina, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa ústredie, ul. 29. augusta 8 - 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej číslo 17309-3/2017-BA zo dňa 16. októbra 2017, konajúc o nesúhlase Krajského súdu v Žiline s postúpením veci, takto
rozhodol:
Nesúhlas Krajského súdu v Žiline s postúpením veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 8Sa/105/2017 n i e j e d ô v o d n ý.
Na konanie a rozhodnutie vo veci je miestne príslušný Krajský súd v Žiline.
Odôvodnenie
1. Žalobca sa správnou žalobou v sociálnych veciach, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 28.12.2017, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej číslo 17309-3/2017-BA zo dňa 16.10.2017, ktorým žalovaná zamietla odvolanie žalobcu podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca, č. 41941-1/2015-CA zo dňa 19.03.2015 vo veci vzniku sociálneho poistenia zamestnanca v celom rozsahu a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca.
2. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 8Sa/105-2017-45 zo dňa 11.07.2018, právoplatným dňa 23.08.2018, podľa § 18 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“ alebo „Správny súdny poriadok“) postúpil vec na ďalšie konanie Krajskému súdu v Žiline s odôvodnením, že Krajský súd v Bratislave nie je miestne príslušným na konanie v predmetnej veci s poukazom na § 13 ods. 3 SSP, pretože v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach je miestne príslušný krajský súd, v ktorého obvode má žalobca adresu trvalého pobytu, miesto podnikania alebo sídlo; ak takého súdu niet, je miestne príslušný krajský súd, v ktorého obvode sa fyzická osoba zdržuje. Žalobcom je fyzická osoba, občan Poľskej republiky, ktorý mal vykonávať pracovnú činnosť na území Slovenskej republiky u zamestnávateľa MANIOM, s.r.o., Čadca. Opísané miesto vyhodnotil krajský súd ako miesto rozhodné pre založenie miestnej príslušnosti správneho súdu. Krajský súd v Bratislave konštatoval, že v zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky miestna príslušnosť správneho súdu poľského štátneho občana pracujúceho na území Slovenskej republiky sa spravuje sídlom jehoslovenského zamestnávateľa (1Nds/65/2014). Obdobný postup zvolil Najvyšší súd SR aj vo veci 1Nds/47/2014, kde konštatoval, že všeobecným súdom cudzieho štátneho príslušníka, ktorý nemá bydlisko na území Slovenskej republiky je súd, v obvode ktorého sa zdržuje (pracuje).
3. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, ktorému bola vec postúpená, predložil vec na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, z dôvodu nesúhlasu so svojou miestnou príslušnosťou. Krajský súd v Žiline považoval záver Krajského súdu v Bratislave, že nie je vo veci miestne príslušným súdom, za nesprávny a zároveň nesúhlasil so svojou miestnou príslušnosťou.
4. Krajský súd v Žiline vychádzajúc z § 9 ods. 2 v spojení s § 97 SSP uviedol, že miestna príslušnosť sa v konaní o žalobe v sociálnych veciach spravuje podľa § 13 ods. 3 SSP, v zmysle ktorého rozhodujúcim kritériom pre posúdenie miestnej príslušnosti súdu je buď adresa trvalého pobytu žalobcu, ktorú žalobca jednoznačne na území Slovenskej republiky nemá, alebo miesto podnikania žalobcu, ktoré žalobca na území Slovenskej republiky rovnako nemá, keďže nepodniká. Čo sa týka miesta zdržovania sa žalobcu - fyzickej osoby, podľa Krajského súdu v Žiline z obsahu žaloby ako aj z obsahu napadnutého rozhodnutia nevyplýva, že žalobca sa zdržuje v Čadci, ako to uviedol Krajský súd v Bratislave. Práve naopak, samotná otázka existencie výkonu činnosti zamestnanca - žalobcu (teda aj zdržovanie) na území Slovenskej republiky je sporná, resp. táto činnosť bola žalovaným vyhodnotená ako činnosť zanedbateľného rozsahu, ekonomicky nie návratná s úmyslom výberu výhodnejšieho systému sociálneho zabezpečenia, pričom žalovaný, rovnako ani žalobca, netvrdili, že táto činnosť mala byť vykonávaná v sídle jeho zamestnávateľa. Zo súdneho spisu nevyplýva, že by sa žalobca zdržiaval v sídle zamestnávateľa, čo by predpokladalo jeho pravidelnú dochádzku do zamestnania, ktoré by bolo na adrese Palárikova č. 76, Čadca. Krajský súd v Žiline vychádzajúc z obsahu spisu dospel k záveru, že žalobca sa na území jeho obvodu nezdržiava a samotné sídlo zamestnávateľa na území Slovenskej republiky bez ďalšieho nepostačuje ako kritérium miestnej príslušnosti. Žalobca sa v žalobe identifikuje adresou na doručovanie písomností na území Poľskej republiky.
5. Podľa názoru Krajského súdu v Žiline v predmetnej veci podmienky miestnej príslušnosti v zmysle § 13 ods. 3 SSP chýbajú, a preto je potrebné aplikovať ust. § 9 ods. 2 SSP a na konanie je miestne príslušný Krajský súd v Bratislave. K rozhodnutiam Najvyššieho súdu SR, na ktoré poukázal Krajský súd v Bratislave uviedol, že boli vydané za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). Najvyšší súd SR podľa § 11 ods. 3 OSP určoval miestne príslušný súd, keď podmienky miestnej príslušnosti chýbali, alebo ich nebolo možné zistiť. V obidvoch prípadoch, skutkovo obdobných predkladanej veci (žaloba poľského občana o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia vo veci sociálneho poistenia), Najvyšší súd SR konštatoval splnenie procesných podmienok pre určenie miestne príslušného súdu v zmysle § 11 ods. 3 OSP, keď uviedol, že absentujú podmienky miestnej príslušnosti, a preto vybral jeden súd podľa kritéria sídla zamestnávateľa a tento určil na prejednanie veci. Od 01.07.2016, od účinnosti Správneho súdneho poriadku už Najvyšší súd SR nemá takúto kompetenciu, keďže v prípade, že podmienky miestnej príslušnosti chýbajú, je v zmysle § 9 ods. 2 SSP automaticky miestne príslušný Krajský súd v Bratislave.
6. Podľa § 13 ods. 1 SSP miestne príslušným je krajský súd, v ktorého obvode má sídlo orgán verejnej správy, ktorý rozhodol v prvom stupni, ak tento zákon neustanovuje inak.
7. Podľa § 13 ods. 3 SSP v konaní o správnej žalobe proti rozhodnutiam o poskytovaní právnej pomoci podľa osobitného predpisu, v konaniach podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ a na konanie o vykonateľnosti rozhodnutí cudzích orgánov verejnej správy je miestne príslušný krajský súd, v ktorého obvode má žalobca adresu trvalého pobytu, miesto podnikania alebo sídlo; ak takého súdu niet a žalobcom je fyzická osoba, je miestne príslušný krajský súd, v ktorého obvode sa fyzická osoba zdržuje.
8. Podľa § 18 ods. 3 SSP ak správny súd, ktorému bola vec postúpená správnym súdom tej istej inštancie, nesúhlasí so svojou miestnou príslušnosťou alebo kauzálnou príslušnosťou, predloží vec na rozhodnutie najvyššiemu súdu. Rozhodnutím najvyššieho súdu sú nižšie správne súdy viazané.
9. Najvyšší súd Slovenskej republiky o nesúhlase Krajského súdu v Žiline s postúpením veci rozhodol ako súd príslušný v zmysle § 18 ods. 3 SSP a dospel k záveru, že nesúhlas s postúpením veci nie je dôvodný.
10. Z obsahu predloženého súdneho spisu vyplýva, že žalobca nemá na území Slovenskej republiky trvalý pobyt a na území Slovenskej republiky sa ani nezdržuje. Z tohto dôvodu nemožno pri učení miestnej príslušnosti správneho súdu postupovať v zmysle ust. § 13 ods. 3 SSP, ktoré stanovuje miestnu príslušnosť správneho súdu v sociálnych veciach.
11. V danom prípade je podľa Najvyššieho súdu Slovenskej republiky potrebné pre učenie miestne príslušného správneho súdu aplikovať ustanovenie § 13 ods. 1 SSP, v zmysle ktorého je miestne príslušným správnym súdom na prejednanie a rozhodnutie veci krajský súd, v ktorého obvode má sídlo orgán verejnej správy, ktorý rozhodol v prvom stupni.
12. Prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy bolo vydané Sociálnou poisťovňou, pobočka Čadca, so sídlom v obvode Krajského súdu v Žiline, ktorý je tak v zmysle § 13 ods. 1 SSP správnym súdom miestne príslušným na prejednanie a rozhodnutie veci.
13. Senát Najvyššieho súdu SR rozhodol pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.