UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: V. W., I., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a č. 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 46875-3/2017-BA zo dňa 14. decembra 2017, konajúc o nesúhlase Krajského súdu v Trenčíne s postúpením veci, takto
rozhodol:
Nesúhlas Krajského súdu v Trenčíne s postúpením veci vedenej na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 48Sa/5/2018 n i e j e d ô v o d n ý.
Na konanie a rozhodnutie vo veci je miestne príslušný Krajský súd v Trenčíne.
Odôvodnenie
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 18.02.2018, doručenou Krajskému súdu v Trnave dňa 21.02.2018, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 46875-3/2017-BA zo dňa 14. decembra 2017, ktorým žalovaná zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Senica č. 28678-1/2017-SE zo dňa 23. mája 2017 vo veci vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby žalobcu.
2. Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 48Sa/5/2018-51 zo dňa 24. mája 2018 podľa § 18 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“ alebo „Správny súdny poriadok“) postúpil vec na ďalšie konanie Krajskému súdu v Trenčíne s odôvodnením, že Krajský súd v Trnave nie je miestne príslušným na konanie v predmetnej veci, nakoľko predmetom konania na krajskom súde je preskúmanie rozhodnutia v sociálnych veciach, pričom v zmysle ustanovenia § 13 ods. 3 SSP je na preskúmanie tohto rozhodnutia miestne príslušný krajský súd, v obvode ktorého má žalobca adresu trvalého pobytu. Keďže žalobca má trvalý pobyt v Obci B., okres W., miestne príslušným súdom na konanie je Krajský súd v Trenčíne, v obvode ktorého má žalobca adresu trvalého pobytu.
3. K povahe doposiaľ vykonaných úkonov Krajský súd v Trnave uviedol, že tieto majú výlučne procesný charakter, nejde o úkony vo veci samej a preto ich realizáciou nemohlo dôjsť k založeniu miestnej príslušnosti Krajského súdu v Trnave. V tejto súvislosti Krajský súd v Trnave poukázal narozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Nds/1/2018 zo dňa 06. februára 2018, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že: „Výzva krajského súdu adresovaná žalovanému na vyjadrenie sa k žalobe a pripojenie administratívneho spisu spolu s poučením o procesných právach účastníkov konania a aj výzva žalobcovi na zaplatenie súdneho poplatku za žalobu sú procesné úkony správneho súdu, ktorými si nezakladá svoju miestnu príslušnosť na konanie.“
4. Krajský súd v Trenčíne, ako správny súd, ktorému bola vec postúpená, predložil vec na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, z dôvodu nesúhlasu so svojou miestnou príslušnosťou. Krajský súd v Trenčíne považoval záver Krajského súdu v Trnave, že nie je vo veci miestne príslušným súdom, za nesprávny a zároveň nesúhlasil so svojou miestnou príslušnosťou.
5. Krajský súd v Trenčíne poukázal na skutočnosť, že v prejednávanej veci ide o žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, na konanie o ktorej je miestne príslušným súdom krajský súd, v obvode ktorého má žalobca adresu trvalého pobytu, miesto podnikania alebo sídlo (§ 13 ods. 3 SSP). Krajský súd v Trenčíne uviedol, že žalobca má síce adresu trvalého pobytu v obvode Krajského súdu v Trenčíne, avšak miesto podnikania a sídlo v obvode Krajského súdu v Trnave a z uvedeného dôvodu aj prvostupňovým správnym orgánom bola Sociálna poisťovňa, pobočka Senica. Pokiaľ teda žalobca podal žalobu na Krajský súd v Trnave, v obvode ktorého má miesto podnikania (živnostenský list na č. l. 13 spisu), nebol dôvod na postúpenie spisu Krajskému súdu v Trenčíne, nakoľko aj Krajský súd v Trnave je miestne príslušným súdom na konanie.
6. Podľa § 9 ods. 1 SSP, konanie sa uskutočňuje na tom správnom súde, ktorý je vecne, miestne a kauzálne príslušný. Príslušnosť sa určuje podľa okolností existujúcich v čase začatia konania a trvá až do jeho skončenia.
7. Podľa § 13 ods. 1 SSP, miestne príslušným je krajský súd, v ktorého obvode má sídlo orgán verejnej správy, ktorý rozhodol v prvom stupni, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Podľa § 13 ods. 3 SSP, v konaní o správnej žalobe proti rozhodnutiam o poskytovaní právnej pomoci podľa osobitného predpisu, v konaniach podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ a na konanie o vykonateľnosti rozhodnutí cudzích orgánov verejnej správy je miestne príslušný krajský súd, v ktorého obvode má žalobca adresu trvalého pobytu, miesto podnikania alebo sídlo; ak takého súdu niet a žalobcom je fyzická osoba, je miestne príslušný krajský súd, v ktorého obvode sa fyzická osoba zdržuje.
9. Podľa § 18 ods. 2 SSP, ak správny súd zistí, že nie je vecne, miestne alebo kauzálne príslušný, postúpi vec uznesením príslušnému správnemu súdu. Nižší správny súd je postúpením veci vyšším správnym súdom viazaný.
10. Podľa § 18 ods. 3 SSP, ak správny súd, ktorému bola vec postúpená správnym súdom tej istej inštancie, nesúhlasí so svojou miestnou príslušnosťou alebo kauzálnou príslušnosťou, predloží vec na rozhodnutie najvyššiemu súdu. Rozhodnutím najvyššieho súdu sú nižšie správne súdy viazané.
11. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na rozhodnutie o miestnej, vecnej alebo kauzálnej príslušnosti po tom, ako sa oboznámil s prejednávanou vecou, dospel k záveru, že vec bola Krajskému súdu v Trenčíne postúpená v súlade s § 18 ods. 2 SSP a na konanie a rozhodnutie je miestne príslušný Krajský súd v Trenčíne.
12. V predmetnom prípade mal Najvyšší súd Slovenskej republiky z predloženého spisového materiálu za preukázané, že žalobca podal na Krajský súd v Trnave správnu žalobu, ktorú možno podľa jej obsahu, resp. charakteru rozhodnutia, ktorého preskúmania sa žalobca jej podaním domáhal, klasifikovať ako správnu žalobu v sociálnych veciach (§ 6 ods. 2 písm. c/ SSP). Vychádzajúc zo znenia ustanovenia § 13 ods. 3 SSP upravujúceho osobitné pravidlá pre stanovenie miestnej príslušnosti správneho súdu vo vzťahu k rozhodovaniu o žalobách v sociálnych veciach možno ustáliť, že príslušným súdom na konanieo podanej žalobe je krajský súd, v obvode ktorého mal žalobca v čase začatia konania adresu trvalého pobytu, alternatívne miesto podnikania alebo sídlo.
13. Na základe údajov obsiahnutých v súdnom a k nemu pripojenom administratívnom spise považoval Najvyšší súd Slovenskej republiky za nespornú skutočnosť, že miestom trvalého pobytu žalobcu je obec B. nachádzajúca sa v okrese W.. Na tejto adrese žalobca trvalo preberá i poštu. Najvyšší súd Slovenskej republiky zároveň z obsahu živnostenského listu (č.l. 13) a výpisu zo živnostenského registra zistil, že miestom podnikania žalobcu bola do dňa 09.11.2004 adresa B. a od uvedeného dátumu adresa B.. Z uvedeného vyplýva, že adresa trvalého pobytu žalobcu a miesto jeho podnikania sú aktuálne totožné, nachádzajúce sa v okrese W..
14. Obvod Krajského súdu v Trenčíne tvorí o. i. aj obvod Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom (§ 3 ods. 3 písm. d/ zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (v znení zákonov č. 428/2004 Z. z. a č. 757/2004 Z. z.) (ďalej len „zákon č. 371/2004 Z.z.“)), ktorého územný obvod je tvorený územným obvodom okresu Nové mesto nad Váhom a územným obvodom okresu Myjava (§ 2 ods. 23 zákona č. 371/2004 Z. z.).
15. Vzhľadom na skutočnosť, že miesto trvalého pobytu žalobcu ako aj miesto jeho podnikania sa nachádzajú v územnom obvode Krajského súdu v Trenčíne, Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle ustanovenia § 18 ods. 3 SSP rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
16. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.