UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: X., právne zastúpený: JUDr. Sabína Hodoňová, advokátka, Mariánske námestie 31, Žilina, proti žalovanému: Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície, Hrobákova 44, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2016/003047-012 zo dňa 12. mája 2016, konajúc o nesúhlase Krajského súdu v Trnave s postúpením veci, takto
rozhodol:
Nesúhlas Krajského súdu v Trnave s postúpením veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 2S/157/2016 n i e j e d ô v o d n ý.
Na konanie a rozhodnutie vo veci je miestne príslušný Krajský súd v Trnave.
Odôvodnenie
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 11.07.2016, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 25.07.2016 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2016/003047-012 zo dňa 12. mája 2016, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície PZ Dunajská Streda č. PPZ-HCP-BA8-2138-009/2015-Ž zo dňa 18. decembra 2015, ktorým bola žalobcovi zamietnutá žiadosť o udelenie tolerovaného pobytu na území Slovenskej republiky podľa § 59 ods. 12 písm. d) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov v znení neskorších predpisov.
2. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 2S 157/16-24 zo dňa 3. mája 2017, právoplatným dňa 14. júna 2017, podľa § 18 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“ alebo „Správny súdny poriadok“) postúpil vec na ďalšie konanie Krajskému súdu v Trnave s odôvodnením, že Krajský súd v Bratislave nie je miestne príslušným na konanie v predmetnej veci, pretože v prvom stupni rozhodovalo Oddelenie cudzineckej polície PZ Dunajská Streda (§ 13 ods. 1 SSP).
3. Krajský súd v Trnave, ako správny súd, ktorému bola vec postúpená, predložil vec na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, z dôvodu nesúhlasu so svojou miestnou príslušnosťou. Krajský súd v Trnave považoval záver Krajského súdu v Bratislave, že nie je vo veci miestne príslušným súdom, za nesprávny a zároveň nesúhlasil so svojou miestnou príslušnosťou.
4. Krajský súd v Trnave vychádzajúc z § 9 ods. 1 v spojení s § 13 ods. 1 SSP potvrdil, že v čase začatia konania boli dané okolnosti určujúce jeho vecnú a miestnu príslušnosť, keďže sídlo orgánu verejnej správy, ktorý rozhodoval v prvom stupni, sa nachádza v obvode tohto súdu.
5. Krajský súd v Trnave však poukázal na to, že Krajský súd v Bratislave napriek tomu, že zo žaloby vyplývali všetky údaje potrebné k tomu, aby bola správne určená miestna príslušnosť súdu, výzvou zo dňa 12.08.2016 vyzval žalovaného na vyjadrenie sa k žalobe a predloženie administratívnych spisov. Krajský súd v Bratislave realizoval taktiež procesné úkony vo vzťahu k žalobcovi, a to zaslaním výzvy na zaplatenie súdneho poplatku za podanie správnej žaloby dňa 13.12.2016, ktorý žalobca následne uhradil.
6. Na základe vyššie uvedených skutočností dospel Krajský súd v Trnave k záveru, že Krajský súd v Bratislave procesným postupom (vykonanie procesných úkonov vo vzťahu k účastníkom konania) založil svoju vlastnú vecnú a miestnu príslušnosť na rozhodnutie o podanej správnej žalobe. Z tohto dôvodu mal podľa názoru Krajského súdu v Trnave Krajský súd v Bratislave pokračovať v konaní až do právoplatného skončenia veci.
7. Krajský súd v Trnave sa pri svojej argumentácii odvolával aj na rozhodovaciu prax súdov, konkrétne poukazoval na právne závery obsiahnuté v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Nds/6/2016 z 15. januára 2017, publikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky a v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Nds/3/2017 zo dňa 27. januára 2017.
8. Podľa § 9 ods. 1 SSP, konanie sa uskutočňuje na tom správnom súde, ktorý je vecne, miestne a kauzálne príslušný. Príslušnosť sa určuje podľa okolností existujúcich v čase začatia konania a trvá až do jeho skončenia.
9. Podľa § 13 ods. 1 SSP, miestne príslušným je krajský súd, v ktorého obvode má sídlo orgán verejnej správy, ktorý rozhodol v prvom stupni, ak tento zákon neustanovuje inak.
10. Podľa § 18 ods. 2 SSP, ak správny súd zistí, že nie je vecne, miestne alebo kauzálne príslušný, postúpi vec uznesením príslušnému správnemu súdu.
11. Podľa § 18 ods. 3 SSP, ak správny súd, ktorému bola vec postúpená správnym súdom tej istej inštancie, nesúhlasí so svojou miestnou príslušnosťou alebo kauzálnou príslušnosťou, predloží vec na rozhodnutie najvyššiemu súdu. Rozhodnutím najvyššieho súdu sú nižšie správne súdy viazané.
12. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na rozhodnutie o miestnej, vecnej alebo kauzálnej príslušnosti, po tom, ako sa oboznámil s prejednávanou vecou, dospel k záveru, že vec bola Krajskému súdu v Trnave postúpená v súlade s § 18 ods. 2 SSP a na konanie a rozhodnutie je miestne príslušný Krajský súd v Trnave.
13. V predmetnom prípade mal Najvyšší súd Slovenskej republiky z predloženého spisového materiálu za preukázané, že Krajský súd v Bratislave potom ako si vyžiadal od žalovaného administratívny spis spolu s vyjadrením k žalobe (vrámci hospodárnosti konania), už disponoval všetkými údajmi potrebnými k správnemu určeniu miestnej príslušnosti súdu, z ktorých bolo zrejmé, že v zmysle ustanovenia § 13 ods. 1 SSP je miestne príslušným na rozhodnutie krajský súd, v ktorého obvode má sídlo orgán verejnej správy, ktorý rozhodol v prvom stupni. V predmetnom prípade bolo prvostupňovým správnym orgánom Oddelenie cudzineckej polície PZ Dunajská Streda, ktorého sídlo sa nachádza v obvode Krajského súdu v Trnave, preto bola daná práve miestna príslušnosť súdu v Trnave. S uvedeným konštatovaním sa stotožnil aj Krajský súd v Trnave, ktorý považuje uvedenú skutočnosť rovnako za nespornú.
14. Procesne spornou otázkou sa stali úkony, ktoré v predmetnej veci zrealizoval Krajský súd v Bratislave po podaní žaloby na súd. Z obsahu súdneho spisu bolo najvyšším súdom zistené, že boli zrealizované nasledovné úkony: výzva krajského súdu adresovaná žalovanému na vyjadrenie sa k žalobe a na pripojenie administratívneho spisu spolu s poučením o procesných právach účastníkov konania a výzva žalobcovi na zaplatenie súdneho poplatku za žalobu.
15. Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na uvedené dospel k záveru, že uvedené úkony Krajského súdu v Bratislave majú charakter čisto procesný. Nejde o úkony vo veci samej. Žiadosť súdu na pripojenie samotného administratívneho spisu k súdnemu spisu, je vždy spojená so žiadosťou súdu na vyjadrenie sa žalovaného správneho orgánu k žalobe (aj vrámci hospodárnosti konania) pretože bez podkladového spisu by sa správny orgán už nemohol kvalifikovane vyjadriť k obsahu správnej žaloby. Na strane druhej je potrebné zdôrazniť, že práve obsah administratívneho spisu, ktorý tvorí zväzok listín vrátane rozhodnutí správnych orgánov, slúži súdu na verifikovanie procesných podmienok a na určenie príslušnosti správneho súdu, ak má súd o nej nejasnosti.
16. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd SR rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, keďže sa nestotožnil s argumentáciou Krajského súdu v Trnave.
17. Senát Najvyššieho súdu SR rozhodol pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.