4Ndob/9/2017

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: PRESSE & MARKETING SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Tulská 35, 960 01 Zvolen, IČO: 36 404 225, proti žalovanému: Rail Media, s.r.o., so sídlom Krčméryho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 36 291 943, zast. Advokátska kancelária Roštár - Slovák, s.r.o., so sídlom Révova 7, 811 02 Bratislava, IČO: 36 858 731, za ktorú koná JUDr. Martin Roštár, advokát, o zaplatenie 31.037,42 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 20Cb/117/2011, o návrhu žalovaného na prikázanie sporu z dôvodu vhodnosti, takto

rozhodol:

Návrhu žalovaného na prikázanie sporu na ďalšie konanie Okresnému súdu Bratislava I n e v y h o v u j e.

Odôvodnenie

1. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 03. apríla 2017, doručenom Okresnému súdu Žilina dňa 07. apríla 2017, navrhol prikázať spor vedený na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 20Cb/117/2011 z dôvodu vhodnosti v zmysle § 39 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“) Okresnému súdu Bratislava I.

2. Uvedený návrh odôvodnil žalovaný tým, že žiadna zo strán sporu už nemá adresu svojho sídla v obvode Okresného súdu Žilina a prikázanie sporu by bolo v súlade so zásadou hospodárnosti konania, pričom by sa predišlo navyšovaniu trov konania, najmä cestovného a náhrady za stratu času za účasť právneho zástupcu žalovaného na pojednávaniach.

3. Žalobca sa k návrhu žalovaného nevyjadril.

4. Podľa § 39 ods. 2 C. s. p. na návrh ktorejkoľvek zo strán možno spor prikázať inému súdu tej istej inštancie.

5. Podľa § 39 ods. 3 C. s. p. o prikázaní sporu rozhoduje súd, ktorý je najbližšie spoločne nadriadený príslušnému súdu a súdu, ktorému sa má spor prikázať.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd najbližšie nadriadený Okresnému súdu Žilina a Okresnému súdu Bratislava I (§ 39 ods. 3 C. s. p.) vec prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že návrh žalovaného na prikázanie sporu nie je dôvodný.

7. Prikázanie (delegácia) sporu z dôvodu vhodnosti podľa ustanovenia § 39 ods. 2 C. s. p. predstavuje výnimku z ústavne zaručenej zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), ako aj výnimku zo zákonom definovaných kritérií miestnej príslušnosti súdu. Dôvody vhodnosti, opodstatňujúce prikázanie sporu inému súdu, môžu mať rôznu povahu, môže ísť o dôvody finančné, zdravotné, prípadne sociálne. Vzhľadom k charakteru delegácie ako výnimky zo zásady, že vec prejednáva a rozhoduje súd, ktorého príslušnosť vyplýva zo zákonom stanovených kritérií, musí mať aj dôvod delegácie vždy výnimočný charakter, musí ísť teda o dôvod hodný osobitného zreteľa. Výnimočnosť inštitútu prikázania sporu z dôvodu vhodnosti je opakovane zdôrazňovaná aj v rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. 3Ndc/20/2010, 7Ndc/11/2012, 4Ndc/14/2011, 3Ndc/18/2010). Úvaha súdu o vhodnosti delegácie preto zahŕňa posúdenie predmetu konania, ako aj pomerov účastníkov na oboch procesných stranách tak, aby prípadná delegácia nebola na ujmu niektorého z nich. Pozitívne rozhodnutie o návrhu na prikázanie veci inému súdu je namieste iba vtedy, ak od takého postupu možno dôvodne očakávať hospodárnejšie, rýchlejšie alebo po skutkovej stránke spoľahlivejšie a dôkladnejšie prejednanie veci iným súdom, než je ten, ktorý je podľa zákona miestne príslušný na konanie v danej veci.

8. Žalovaný svoj návrh odôvodnil najmä značnou vzdialenosťou Okresného súdu Žilina, ktorý je miestne príslušným súdom od sídla žalovaného, ktoré sa nachádza v Bratislave, s poukazom na zásadu hospodárnosti konania.

9. Najvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu dospel k záveru, že dôvody uvádzané žalovaným nevykazujú charakter takej výnimočnosti, aby bolo možné jeho návrhu vyhovieť. Problémy súvisiace s prekonávaním väčších vzdialeností alebo vynaložením vyšších výdavkov za účelom dostavenia sa na súd sú vo všeobecnosti skôr bežné a nemôžu bez ďalšieho byť dôvodom na prikázanie veci inému súdu. S uvedeným názorom sa stotožnil vo svojej predchádzajúcej rozhodovacej činnosti aj Najvyšší súd Slovenskej republiky (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 02. februára 2011, sp. zn. 3Ndc/1/2011). Len samotná skutočnosť, že sídlo žalovaného je značne vzdialené od sídla súdu konajúceho vo veci, nezakladá dôvod na podklade ktorého by malo byť vyhovené návrhu žalovaného na prikázanie sporu z dôvodu vhodnosti inému súdu tej istej inštancie.

10. Keďže v danom prípade neboli splnené podmienky pre prikázanie sporu inému súdu tej istej inštancie z dôvodu vhodnosti podľa ust. § 39 ods. 2 C. s. p., Najvyšší súd Slovenskej republiky návrhu žalovaného nevyhovel.

11. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.