Najvyšší súd

4 Ndob 9/2008

Slovenskej republiky  

U z n e s e n i e

  Najvyšší súd Slovenskej republiky v konkurznej veci úpadcu: F., a.s., P., v konkurze, G.X., K., IČO: X., o návrhu veriteľa K.M., spol. s r.o., K., P.X., K., IČO: X., na vylúčenie konkurzných sudcov Krajského súdu v Košiciach z prejednávania konkurznej veci sp. zn. 5K 73/2000, takto

r o z h o d o l :

  Konkurzní sudcovia Krajského súdu v Košiciach   n i e   s ú   v y l ú č e n í   z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 5K 73/2000.

O d ô v o d n e n i e :

  Veriteľ K.M., spol. s r.o., K. podaním zo dňa 9.4.2008 vzniesol námietku zaujatosti konkurzných sudcov Krajského súdu v Košiciach v konkurznom konaní sp. zn. 5K 73/2000. Uviedol, že Krajský súd v Košiciach v konkurznej veci úpadcu F., a.s., P. uznesením č.k. 5K/73/00-422 zverejneným v OV 55B/2008 rozhodol, že zvoláva schôdzu veriteľov na 14.4.2008 s programom: 1/ správa správcu o doterajšom speňažovaní majetku úpadcu, 2/ návrh na ustanovenie nového správcu konkurznej podstaty. V zmysle zák. č. 328/1991 Zb. (ZKV) správca konkurznej podstaty je jediným orgánom, ktorý má zverené právomoci rozhodovať s konštitutívnymi účinkami de lege lata iba súd. Nie je možné stotožniť sa s priznaním tohto oprávnenia vrátane práva rozhodovať o výmere správcu na iné orgány. Takéto orgány, ako je napríklad schôdza veriteľov, či veriteľský výbor navyše nie sú orgánmi verejnej moci, na ktoré by legislatíva preniesla oprávnenie rozhodovať v zmysle zákona. Vzhľadom na zámysel zákonodarcu o dozore súdu v rámci tejto časti občianskeho súdneho konania by bolo akceptovanie rozhodovania iným orgánom ako contra lege neprípustné. Z uvedených dôvodov sa s vyššie naznačeným postupom nestotožňuje a žiada o schválenie postupu v zmysle všeobecných záväzných právnych predpisov SR. Má za to, že existujú vážne pochybnosti o objektivite ich rozhodovania.

Všetci konkurzní sudcovia Krajského súdu v Bratislave sa vyjadrili vo veci tak, že nemajú k účastníkom konania žiaden vzťah, účastníkov nepoznajú a necítia sa pri rozhodovaní vo veci zaujatí. Sudkyňa JUDr. Drahomíra Brixiová, ktorá zvolala spochybňovanú schôdzu konkurzných veriteľov na 14.4.2008 poukázala na ust. § 10 ods. 1 a § 8 ods. 5 ZKV. Schôdzu konkurzných veriteľov zvolala na návrh veriteľa S. k., a.s., B., ktorého súčet pohľadávok predstavuje 30% pohľadávok, s navrhovaným programom ustanovenie nového správcu konkurznej podstaty, a preto nedošlo z jej strany k porušeniu vyššie uvedených zákonných ustanovení a necíti sa vo veci byť zaujatá a námietku veriteľa považuje za účelovú.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako nadriadený súd podľa ust. § 16 O.s.p. po preskúmaní dôvodov námietky zaujatosti sudcov a ich stanoviska dospel k záveru, že nie sú dôvody spochybňujúce nezaujatosť sudcov v prejednanej veci.

Podľa ust. § 14 ods. 1 O.s.p. sudcovia sú vylúčení z prejednávania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom, alebo ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.

Citované zákonné ustanovenie predpokladá u sudcu, ktorý má vec prejednávať a o nej rozhodnúť, taký vzťah osobného záujmu, ktorý by napriek snahe o objektívnosť rozhodovania mohol ovplyvniť jeho objektivitu. Nestrannosť sudcu je potrebné skúmať z dvoch hľadísk a to z hľadiska subjektívneho a objektívneho. Pochybnosti o nezaujatosti sudcu musia vyplývať z objektívne existujúcich skutočností, svedčiacich o takom vzťahu sudcu k veci, účastníkom alebo ich zástupcom, aký predpokladá cit. ust. § 14 O.s.p. Subjektívna nestrannosť sa prezumuje, až kým nie je preukázaný opak.

Pomer sudcu k veci môže vyplývať predovšetkým z priameho právneho záujmu sudcu na prejednávanej veci. Tak je tomu v prípade, keby sudca sám bol účastníkom konania, či na strane žalobcu, alebo žalovaného, alebo v prípade, že by mohol byť rozhodnutím súdu priamo dotknutý na svojich právach (napr. keby mohol byť vedľajším účastníkom). Vylúčený je tiež sudca, ktorý získal o veci poznatky iným spôsobom než z konania (napr. ako svedok vnímal skutočnosti, ktoré sú predmetom konania a dokazovania). Sudcov pomer k účastníkom, alebo k ich zástupcom potom môže byť založený predovšetkým príbuzenským, alebo jemu podobným vzťahom (§ 116 OZ), ktorému na roveň môže v konkrétnom prípade stáť vzťah priateľský, či naopak vzťah nepriateľský, takej intenzity, že sudca nebude schopný nezávisle a nestranne rozhodovať vo veci. Sudcovia sú pri výkone svojej funkcie nezávislí a pri rozhodovaní sú viazaní ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 ústavy SR a zákonom.

Z priebehu doterajšieho konania, obsahu súdneho spisu a z vyjadrenia sudcov, nebolo preukázané nič také, čo by umožnilo prijať záver, že súd splnené predpoklady uvedené v ust. § 14 O.s.p., pretože sudca je v konaní a rozhodovaní veci viazaný len zákonom a posúdenie potrebnosti návrhov procesných úkonov je v jeho výlučnej kompetencii. Jeho názor nemusí byť vždy v súlade s právnym názorom účastníkov konania.

Pretože Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil dôvody pre vylúčenie sudcov Krajského súdu v Bratislave z prejednávania predmetnej veci, námietke veriteľa úpadcu nevyhovel.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave dňa 12. mája 2008

JUDr. Jana Zemaníková, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: