4Ndob/7/2019

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: BIOMILA, spol. s r. o., so sídlom Rudník č. 428, IČO: 46 849 513 proti žalovanému: GB management, a. s., so sídlom Slavníkova 2357/9, Praha - Břevnov, IČO: 289 82 746, o určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva, vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 16CbPv/12/2019, o nesúhlase Okresného súdu Banská Bystrica s postúpením sporu Okresným súdom Nové Mesto nad Váhom, takto

rozhodol:

I. N e s ú h l a s Okresného súdu Banská Bystrica j e d ô vo d n ý.

II. P r í s l u š n ý m na prejednanie a rozhodnutie sporu je Okresný súd Nové Mesto nad Váhom.

Odôvodnenie

1. Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky bol Okresným súdom Banská Bystrica predložený súdny spis na rozhodnutie o kauzálnej príslušnosti podľa § 43 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“) z dôvodu nesúhlasu s jeho postúpením Okresným súdom Nové Mesto nad Váhom.

2. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Nové Mesto nad Váhom dňa 12. 01. 2017 domáha určenia neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva k ochranným známkam. Žalobca je nadobúdateľom ochranných známok na základe kúpnych zmlúv uzatvorených s obchodnou spoločnosťou EKOTREND MYJAVA, spol. s r. o., so sídlom Rudník č. 16, IČO: 36 319 261, uzatvorených dňa 26. 02. 2014. Zmluva o zriadení záložného práva k ochranným známkam, uzatvorená údajne dňa 13. 01. 2014, medzi obchodnou spoločnosťou EKOTREND MYJAVA, spol. s r. o. ako záložcom a obchodnou spoločnosťou GB management, a. s. ako záložným veriteľom mala byť účelovo spísaná až po ukončení funkcie konateľa záložcu a mala byť antidatovaná. Záložca nemal vedomosť o uzatvorení zmluvy o zriadení záložného práva k ochranným známkam, keďže uvedená zmluva bola antidatovaná a v čase uzatvorenia kúpnych zmlúv so žalobcom dňa 26. 02. 2014 neexistovala. Obchodná spoločnosť EKOTREND MYJAVA, spol. s r. o. podala dňa 05. 05. 2014 žalobu na Okresný súd Bratislava I o určenie neplatnosti zmluvy o úvere, z ktorejvyplývajúca pohľadávka má byť zabezpečená práve v tomto konaní rozporovanou zmluvou o zriadení záložného práva k ochranným známkam.

3. Okresný súd Nové Mesto nad Váhom postúpil dňa 23. 05. 2019 spor podľa § 43 ods. 1 C. s. p. Okresnému súdu Banská Bystrica z dôvodu, že Okresný súd Banská Bystrica je kauzálne príslušným súdom v sporoch z priemyselného vlastníctva podľa § 25 ods. 1 C. s. p. s územným obvodom pre celé územie Slovenskej republiky.

4. Okresný súd Banská Bystrica vyslovil nesúhlas s postúpením sporu s odôvodnením, že predmetom sporu nie sú ochranné známky, ale zmluva o úvere, z ktorej vyplývajúca pohľadávka mala byť zabezpečená záložnou zmluvou a na základe ktorej mala byť poskytnutá istina vo výške 400 000,-eur. Spor sa netýka ochrany práv k ochranným známkam, ako aj zo samotného petitu žaloby vyplýva, že žalobca sa domáha určenia neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva k ochranným známkam. Predmetom sporu tak nie sú práva vyplývajúce z priemyselného vlastníctva a Okresný súd Banská Bystrica nie je súdom kauzálne príslušným na prejednanie a rozhodnutie tohto sporu v zmysle § 25 ods. 1 C. s. p.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd najbližšie spoločne nadriadený Okresnému súdu Nové Mesto nad Váhom a Okresnému súdu Banská Bystrica (§ 43 ods. 2 C. s. p.) vec prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že nesúhlas Okresného súdu Banská Bystrica je dôvodný.

6. Predmetom sporu v tu posudzovanej veci je posúdenie platnosti zmluvy o zriadení záložného práva k ochranným známkam. Žalobca v podanej žalobe uviedol, že zmluva o zriadení záložného práva k ochranným známkam je neplatná z dôvodu jej rozporu s ust. § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) a § 40 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka. Žalobca tvrdí, že zmluva o zriadení záložného práva k ochranným známkam bola antidatovaná, podpísaná neoprávnenou osobou a zabezpečuje neexistujúcu pohľadávku z neplatnej zmluvy o úvere. Z uvedeného vyplýva, že predmetom sporu nie je právo alebo povinnosť vyplývajúca z právnej ochrany ochranných známok. Skutočnosť, že predmetom zálohu je ochranná známka neznamená, že spor sa týka práv a povinností z nej vyplývajúcich. Žalobca ako dominus litis (pán sporu) nesie zodpovednosť za ochranu svojich práv, pričom táto zodpovednosť sa premieta aj do jeho povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti, v čase začatia konania spočívajúcej predovšetkým vo vymedzení žalobného nároku v žalobe. Žalobca sa domáha neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva k ochranným známkam z dôvodu rozporu s ust. § 39 a § 40 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, obsahujúcich všeobecnú úpravu neplatnosti právnych úkonov. Z obsahu žalobného návrhu, ktorý je kľúčový pre posúdenie predmetu sporu, nevyplýva potreba aplikácie ust. § 25 ods. 1 C. s. p. upravujúceho kauzálnu príslušnosť Okresného súdu Banská Bystrica pre spory vyplývajúce z priemyselného vlastníctva, keď predmet sporu nesúvisí so špeciálnou úpravou práv a povinností vyplývajúcich z ochrannej známky, ale s tvrdenou neplatnosťou zmluvy o zriadení záložného práva podľa všeobecnej úpravy neplatnosti právnych úkonov, ktorá je obsiahnutá v Občianskom zákonníku.

7. Z uvedených dôvodov najvyšší súd rozhodol tak, že nesúhlas Okresného súdu Banská Bystrica s postúpením sporu je dôvodný a príslušným na prejednanie a rozhodnutie sporu je Okresný súd Nové Mesto nad Váhom.

8. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.