Najvyšší súd
4 Ndob 7/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: JUDr. T.D., CH., X., B., správca konkurznej podstaty úpadcu P.m.c., spol. s r.o., H.X., P., a vedľajší účastníci na strane navrhovateľa: 1/ R.P., roľnícke a výrobné družstvo H.X., P., proti odporcovi v 1. rade: V., a.s., M.X., B., zast. JUDr. V.A., advokát, odporcovi v 2. rade: P., a.s., H.X., B., zast. JUDr. K.K., advokát, odporcovi v 3. rade: L.C., Ltd., L.H., L., o neplatnosť a neúčinnosť právnych úkonov, o návrhu vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľa R.P., roľnícke a výrobné družstvo H.X., P., na vylúčenie JUDr. Viery Šebestovej, sudkyne Krajského súdu v Bratislave z prejednávania a rozhodovania veci vedenej pod č.k. 76 Cbi 309/99 vedenej na Krajskom súde v Bratislave, takto
r o z h o d o l :
Sudkyňa Krajského súdu v Bratislave JUDr. Viera Šebestová n i e j e v y l ú č e n á z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod č.k. 76 Cbi 309/99.
O d ô v o d n e n i e :
Podaním doručeným Krajskému súdu v Bratislave dňa 18.3.2008 spoločnosť R.P., roľnícke a výrobné družstvo, H.X., P., označený ako vedľajší účastník č. 1 na strane navrhovateľa, vzniesol námietku zaujatosti voči sudkyni JUDr. Viere Šebestovej a navrhol ju z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod č.k. 76 Cbi 309/99, vylúčiť. Uviedol, že v predmetnom konaní č.k. 76 Cbi 309/1999 sa na Krajskom súde v Bratislave uskutočnilo dňa 14.3.2008 pojednávanie, o ktorom bola vyhotovená písomná zápisnica, ktorá zápisnica je v rozpore so skutočnosťou a nezachytáva vyjadrenie vedľajšieho účastníka v 1. rade na strane navrhovateľa, že nesúhlasí so skončením dokazovania, nakoľko súd nezabezpečil kľúčové dôkazy pre objektívne zistenie stavu veci a objektívne rozhodnutie v súdnom konaní. Namietal, že chýba výpoveď JUDr. R.Ž. (teda prvého správcu konkurznej podstaty úpadcu k zásadnej otázke, prečo prvotný súpis majetku konkurznej podstaty z 28.9.1999 bol až pomerne dlho po vyhlásení konkurzu diametrálne zmenený tak, ako podrobne rozpísal na strane 2 podania vo vznesenej námietke. Namietal, že konajúca sudkyňa napriek tomu, že jej muselo byť známe, že dotknutý účastník nesúhlasí s ukončením dokazovania, odmietala vykonávať ďalšie dokazovanie správami správcu o stave majetku zo dňa 28.9.1999 a zo dňa 2.8.2000 vyhlásila, že pokiaľ by si bol preštudoval spis, muselo mu byť známe, že si podrobne preštudovala celý spis. Nakoľko ide podľa dotknutého účastníka o kľúčové správy JUDr. R.Ž., dotknutý účastník má dôvodné podozrenie, že vyhlásenie namietanej sudkyne o podrobnom oboznámení sa s celým konkurzným spisom je v rozpore so skutočnosťou. Po nahliadnutí do spisu č.k. 4K 262/99, kde sa podľa vyhlásenia namietanej sudkyne v konaní 76 Cbi 309/1999 mal nachádzať úradný záznam namietanej sudkyne o tom, že si preštudovala konkurzný spis, sa však žiadne záznamy namietanej sudkyne nenachádzal, že namietaná sudkyňa konkurzný spis mala a toto nemohla potvrdiť ani príslušná súdna tajomníčka. Navyše dotknutý účastník zistil, že v konkurznom spise našiel záznam, ktorý skutočne potvrdzuje, že časti konkurzného spisu týkajúce sa pôvodných správ o stave majetku konkurznej podstaty ( teda správy JUDr. R.Ž.) z 28.9.1999 a 2.8.2000 boli dňa 30.11.2007 zapožičané terajšiemu správcovi konkurznej podstaty JUDr. T.D. a že tieto správy neboli doteraz menovaným vrátené do konkurzného spisu, keďže ich zrejme potrebuje na účely vyhotovenia aktualizovanej správy o stave konkurznej podstaty úpadcu. Podľa dotknutého účastníka namietaná sudkyňa nebola oboznámená s kľúčovými listinami, nevyžiadala si spis č.k. 4K 262/99 na preštudovanie, čo malo za následok, že jedna z kľúčových otázok zostala neobjasnená a namietaná sudkyňa neakceptovala návrh účastníka na doplnenie dokazovania, čím nelegálne odmietla účastníkovi jeho zákonné právo, aby mohol zákonným spôsobom obhájiť nielen svoje práva a svojho klienta, ale predovšetkým práva ostatných konkurzných veriteľov. Pri podaní námietky vychádza zo súboru základných práv na súdnu ochranu na spravodlivé konanie, ktoré garantuje Ústava Slovenskej republiky v článku 46 ods. 1 a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd čl. 7 ods. 5 Ústavy SR a čl. 152 ods. 4 Ústavy SR a § 2 a § 1 uvádzacieho zákona k Listine základných práv a slobôd. S poukazom na ustanovenie § 14 ods. 1 O.s.p. konštatoval, že sudcovia sú vylúčení z prejednania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. S odkazom na ustanovenia § 15a ods. 1, 2, § 103 O.s.p. poukázal na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky a judikatúru Európskeho dvora pre ľudské práva a uviedol, že obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie každej konkrétnej veci bolo výsledkom konania nestranného sudcu, čo znamená, že musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkom postupoval nezaujato a neutrálne, aby účastníkom nenadŕžal a najmä, aby objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutie. S poukazom na nález ústavného súdu sp. zn. ÚS 71/97 a ďalšie citované nálezy v námietkach uviedol, že nestrannosť je potrebné skúmať z dvoch hľadísk, zo subjektívneho aj z objektívneho, a že objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho hľadiska sudcu, ale podľa vonkajších objektívnych skutočností. Podľa teórii zdania nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť v očiach strán. S poukazom na uvedené skutočnosti navrhol jeho vznesenej námietke vyhovieť.
Sudkyňa Krajského súdu v Bratislave JUDr. Viera Šebestová vo vyjadrení k námietke zaujatosti zaujala stanovisko podaním na strane listu č. 797, v ktorom konštatovala, že sa necíti vo veci byť zaujatá a námietky uvedené účastníkom konania na strane navrhovateľa označila za zjavne týkajúce sa vedenia konania. Postup vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľa, označila za taký, ktorý smeruje k tomu, aby vo veci nebolo rozhodnuté. Za potrebné považovala uviesť, že v danej veci nerozhoduje prvý raz a že sa s konkurzným spisom oboznámila. Za problém označila fakt, že úradný záznam o tom, že nahliadala do spisu si v konkurznej kancelárii neurobili, čo však nie je jej problémom. Za ďalší problém označila skutočnosť, že SKP nezabezpečil a do spisu nezaložil požadované doklady, čo zistila v rozhovore s JUDr. N.
K vznesenej námietke sa vyjadril aj odporca v 2. rade podaním na liste č. 794 a uviedol, že nakoľko účastník žiadnym spôsobom nepreukázal daný pomer konajúcej sudkyne k veci, k účastníkom, alebo k ich zástupcom, k veci a všetky dôvody, ktoré sú v námietke uvedené, spočívajú v procesnom postupe napadnutej sudkyne v konaní o prejednávanej veci, ktoré podľa § 14 ods. 3 O.s.p., nemôžu byť dôvodom pre jej vylúčenie s odvolaním sa na § 15a ods. 5 O.s.p. navrhol námietku nadriadenému súdu nepredkladať.
Najvyšší súd Slovenskej republiky s odkazom na ustanovenie § 16 O.s.p. vec preskúmal a po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že vznesenej námietke zaujatosti na sudkyňu Krajského súdu v Bratislave JUDr. Vieru Šebestovú, nevyhovel.
Podľa § 14 ods. 1 O.s.p. sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom, alebo k ich zástupcom, možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.
Uvedené zákonné ustanovenie predpokladá u sudcu, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť, taký vzťah jeho osobného záujmu k veci, k účastníkom, alebo k ich zástupcom, ktorý by napriek snahe o objektívne rozhodovanie, mohol ovplyvniť jeho objektivitu.
Z ustanovenia § 14 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom, alebo k ich zástupcom, možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. Z obsahu citovaného ustanovenia je zrejmé, že vznik pochybností o nezaujatosti sudcu, je viazaný na pomer sudcu k veci, k účastníkom, alebo ich zástupcom. V danom prípade z obsahu námietky nevyplýva, že by vedľajší účastník konania č. 1 na strane navrhovateľa, domnelý pomer konajúcej sudkyne k veci, k účastníkom, alebo k ich zástupcom, preukázal alebo preukazoval. Z obsahu námietky je iba zrejmé, že vznesenou námietkou vedľajší účastník č. 1 na strane navrhovateľa namieta postup konajúcej sudkyne v konaní, správnosť ktorého namieta z dôvodu, že podľa jeho názoru konajúca sudkyňa z dôvodu, že nemala spis dostatočne preštudovaný, nevyhovela vedľajšiemu účastníkovi č. 1 na strane navrhovateľa a nenariadila ďalšie dokazovanie, tak ako to požadoval, ale dokazovanie označila za skončené. Z takto vznesenej námietky je jednoznačné, že dôvody uvedené vo vznesenej námietke a návrhu na vylúčenie sudcu, sú okolnosti spočívajúce v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci, ktoré s poukazom na ustanovenie § 14 ods. 5 O.s.p. dôvodom na vylúčenie sudcu byť nemôžu. Z ustanovenia § 14 ods. 1 O.s.p. jednoznačne vyplýva, že sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom, alebo k ich zástupcom, možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. Možnosť mať pochybnosti o nezaujatosti sudcu, je viazaný na pomer k veci, k účastníkom, alebo k ich zástupcom. Pochybnosti o nezaujatosti sudcu z dôvodu postupu konajúcej sudkyne bez toho, aby bol u sudcu, ktorý vec prejednáva a rozhoduje, zistený pomer k veci, k účastníkom, alebo k ich zástupcom, nemôže byť dôvodom na vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci v súlade s ustanovením § 14 ods. 1 O.s.p. Nie je možné v súlade s ustanovením § 14 ods. 1 O.s.p. vylúčiť z prejednania a rozhodovania vo veci sudcu, u ktorého je namietaná jeho nestrannosť z dôvodu, že konajúci súd neviedol konanie a postup dokazovania podľa predstavy účastníka konania, v danom prípade vedľajšieho účastníka č. 1 na strane navrhovateľa. Odvolací súd pri posudzovaní vznesenej námietky z hľadiska objektívneho, aj z hľadiska subjektívneho nestrannosti dospel k záveru, že aj pri posúdení vonkajších objektívnych skutočnostiach, nemohol v súlade s ustanovením § 14 ods. 1 O.s.p. dospieť k právnemu názoru, že v danom prípade okolnosti uvádzané vo vznesenej námietke sú právnym titulom pre vylúčenie sudcu z prejednania a rozhodnutia vo veci. Navrhovateľ vo vznesenej námietke nepreukázal žiadny právny dôvod pre spochybňovanie nezaujatosti namietanej sudkyne, nakoľko žiadnym hodnoverným dôkazom nepreukázal, že by postupom vedenia konania nadŕžala jednému z účastníkov na úkor druhého účastníka, ako sa tvrdí vo vznesenej námietke. Fakt, že konajúci sudca nevykonáva dokazovanie podľa predstavy účastníka, nie je dôvodom pre spochybňovanie jeho nezaujatosti.
Najvyšší súd Slovenskej republiky s odvolaním sa na ustanovenie § 14 ods. 1 O.s.p. nezistil, žiadne dôvody pre vylúčenie sudkyne Krajského súdu v Bratislave JUDr. Viery Šebestovej a teda dospel k záveru, že postupom prvostupňového súdu nedošlo k porušeniu základných práv na súdnu ochranu vedľajšieho účastníka č. 1 na strane navrhovateľa, a ani ku konaniu, ktoré by bolo v rozpore so zákonom, a teda porušením práva vedľajšieho účastníka č. 1 na strane navrhovateľa, zaručeného mu ústavou na súdnu a inú právnu ochranu. Vznesenej námietke nevyhovel a sudkyňu Krajského súdu v Bratislave JUDr. Vieru Šebestovú z prejednania a rozhodovania veci, nevylúčil.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave dňa 28. apríla 2008
JUDr. Jana Zemaníková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: