4Ndob/6/2020

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: Správa a inkaso zmeniek s.r.o. so sídlom Trenčianska 57, Bratislava, IČO: 50 335 839, zastúpeného advokátskou kanceláriou slc partners s.r.o. so sídlom Hviezdoslavovo nám. 16, Bratislava, IČO: 47 246 634, proti žalovaným: 1/ Q.. Q. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. W. XXXX/XX, M., zastúpený: Aequitas s.r.o. so sídlom Dolná 19, Banská Bystrica, IČO: 36 628 841, 2/ MARKÍZA - Slovakia, spol. s r.o. so sídlom Bratislavská 1/a, Bratislava, IČO: 31 444 873, zastúpená Advokátskou kanceláriou Paul Q, s.r.o. so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 35 906 464 o zaplatenie 8.298.479,72 Eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 2CbZm/59/2016, o vylúčení sudkyne Krajského súdu v Bratislave z prejednávania a rozhodovania sporu vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1CoZm/22/2018, takto

rozhodol:

Sudkyňa Krajského súdu v Bratislave JUDr. Andrea Haitová j e v y l ú č e n á z prejednávania a rozhodovania sporu vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1CoZm/22/2018.

Odôvodnenie

1. V konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 2CbZm/59/2016 žalovaný 2/ podal odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. 2CbZm/59/2016-748 z 26. apríla 2018, ktorým súd prvej inštancie vyhovel žalobe o zaplatenie 8.298.479,72 Eur s príslušenstvom na základe žalobcom predloženej zmenky. Predmetná vec bola pridelená na rozhodnutie o podanom odvolaní senátu Krajského súdu v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd“, „krajský súd“ alebo „KS v BA“) 1 Cob. Žalovaný 2/ podal dňa 18. marca 2020 námietku zaujatosti vo veci konajúcej sudkyne senátu 1 Cob JUDr. Andrei Haitovej.

2. Žalovaný 2/ vo svojej námietke poukázal na skutočnosť, že dňa 11. marca 2020 došlo k zadržaniu sudkyne JUDr. A. Haitovej príslušníkmi Národnej kriminálnej agentúry, Odbor západ v konaní vedenom pod ČVS PPZ-325/NKA-ZA2-2019 v rámci akcie Búrka. Spolu so sudkyňou bolo zadržaných a obvinených dokopy 13 sudcov a ďalšie osoby, vrátane advokátov a bývalej sudkyne. Obvinenie bolo uvedeným osobám vznesené na základe výsledku vyšetrovania špeciálneho tímu, ktorý preverovalpodozrenia z možných trestných činov sudcov a iných osôb z justičného prostredia okrem iného na základe informácií získaných z komunikácie v aplikácii Threema v mobilnom telefóne X.. X. Z.. Sudkyni JUDr. A. Haitovej bolo uznesením Úradu špeciálnej prokuratúry č.k.: VII/3 Gv 76/19/1000-57 zo dňa 09. marca 2020 vznesené obvinenie z prečinu podplácania podľa § 333 ods. 1 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona (ďalej len „uznesenie ÚŠP z 09.03.2020“). Trestné konanie voči JUDr. A. Haitovej je vedené Ministerstvom vnútra SR, Prezídiom Policajného zboru, Národná kriminálna agentúra, Odbor západ pod ČVS: PPZ-325/NKA-ZA2-2019. Dňa 17. marca 2020 rozhodol disciplinárny senát na návrh ministra spravodlivosti o pozastavení výkonu funkcie sudkyni JUDr. A. Haitovej. Menovaná sudkyňa je tak v súčasnosti obvinená zo spáchania prečinu podplácania a zároveň má pozastavený výkon funkcie sudcu. Je však stále sudkyňou Krajského súdu v Bratislave a sudkyňou senátu 1CoZm a teda konajúcim sudcom v tomto konaní pod sp. zn. 1CoZm/22/2018.

3. Z medializovaných výsledkov vyšetrovania tzv. zmenkových sporov TV MARKÍZA po 11. marci 2020, ktoré vychádzali najmä z uznesenia ÚPŠ z 09.03.2020 a z dôkazov zabezpečených a preverených orgánmi činnými v trestnom konaní vyplýva, že F.. X. F., X.. X.. Z. a ďalšie doteraz nestotožnené osoby sa mali snažiť manipulovať prideľovanie spisov na KS v BA a ovplyvniť rozhodovanie na tomto súde tým spôsobom, aby o odvolaní žalovaného 2/ v konaní sp. zn. 2CbZm/59/2016 rozhodoval senát JUDr. A. Haitovej a to v prospech žalobcu. KS v BA mal podľa správ z aplikácie Threema potvrdiť napadnutý rozsudok a to v urgentne krátkej dobe august - november 2018 (t.j. len niekoľko týždňov po doručení odvolania na KS v BA), pričom následne X.. X.. Z. a F.. X.. F. spolu so sudcom Okresného súdu Bratislava I (ďalej aj „OS BA I“) F.. W. V. plánovali kroky vedúce k tomu, aby bol Okresným súdom Bratislava I na žalovaného 2/ vyhlásený konkurz, ktorý by ovplyvňovali. Uvedené vyplýva z komunikácie X.. X.. Z. s F.. W.. V. a S. M., ktorú žalovaný 2/ priložil k podanej námietke zaujatosti. Z výsluchu bývalého sudcu a podpredsedu OS BA I F.. W.. V. (ktorý je podrobne opísaný aj v uznesení ÚŠP z 09.03.2020) vyplýva, že mu X.. X.. Z. potvrdil ovplyvňovanie zmenkových súdnych konaní voči žalovanému 2/. Taktiež mu potvrdil zásadnú angažovanosť F.. X.. F. pri tomto ovplyvňovaní s tým, že X.. X.. Z. by to sám nevymyslel, pričom chcel, aby boli „zmenky rýchlo potvrdené“. K osobe JUDr. A. Haitovej F.. W.. V. uviedol, že „nepriamo cez svoju sestru X. F. spolupracovala s X. Z.“. F.. W.. V. vo svojom výsluchu ďalej potvrdil, že X.. X.. Z. mu oznámil, že odvolanie vo veci zmeniek dostane „sestra“. F.. W.. V. v tejto súvislosti vysvetlil, že v komunikácii v Threeme mala JUDr. A. Haitová prezývku „sestra“. V uznesení ÚŠP z 09.03.2020 sa zároveň opisuje ďalšia protiprávna činnosť JUDr. A. Haitovej a jej ovplyvňovanie iných súdnych sporov za úplatok. Zo zverejnených informácií o obsahu daného uznesenia vyplýva, že JUDr. A. Haitová mala byť spolu s jej sestrou F.. X.. F. súčasťou zoskupenia sudcov a ďalších osôb, ktorí nezákonne a za úplatky ovplyvňovali priebehy a výsledky mnohých súdnych konaní. Napr. JUDr. A. Haitová sa mala podľa uznesenia ÚŠP z 09.03.2020 priznať podpredsedníčke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) F.. F. Y., že od sestry F.. X.. F. dostávala inštrukcie ako má postupovať v rozhodovacej činnosti, a táto komunikácia cez aplikáciu Threema sa nachádza v mobilnom telefóne, ktorý jej odňala polícia. Informácia o určení senátu JUDr. A. Haitovej na rozhodnutie o podanom odvolaní vo veci sp. zn. 2CbZm/59/2016 mala byť v justičných i novinárskych kruhoch známa už v priebehu mesiaca máj 2018, aj keď ešte nebol rozsudok súdu prvej inštancie vypracovaný. Uvedené potvrdzuje napr. email novinárky C. Q. zo dňa 20.06.2018, ktorá sa už niekoľko týždňov pred pridelením spisu odvolaciemu súdu na túto skutočnosť pýtala hovorcu bratislavských krajských súdov JUDr. Mgr. Pavla Adamčiaka. Žalovaný 2/ pripustil, že išlo v zásade o „klebety“, no faktom je, že údajne pomocou technických prostriedkov bolo odvolanie žalovaného 2/ v tomto konaní pridelené v priebehu mesiaca august 2018 senátu 1 CoZm.

4. Zároveň žalovaný 2/ uviedol, že medzičasom nastal významný posun v dôkaznej situácii v rámci trestného konania ohľadne podozrenia z falšovania štyroch zmeniek, kedy došlo zo strany Špecializovaného trestného sudu v Pezinku k uznaniu obžalovaných X.. X.. Z. a žalovaného 2/ v tomto konaní Q.. Q. R. za vinných v zmysle obžaloby, pričom vo svojom rozhodnutí konštatoval, že sporné zmenky boli ako cenný papier sfalšované a skutok spáchali spoločne obaja obžalovaní. Špecializovaný trestný súd v tomto konaní sp. zn. PK-1T/9/2019 [a zároveň i v konaní sp.zn. PK-2T/32/2019 pre trestný čin úkladnej vraždy (vražda F.Á. Z. a X. Z.)] pripustil záznamy komunikácie z aplikácie Threemaako zákonný dôkaz, keďže z tejto komunikácie vyplýva, že súdne konania žalovaného 2/ vedené na Okresnom súde Bratislava V (ďalej aj „OS BA V“) pod sp. zn. 2CbZm/59/2016, 2CbZm/60/2016 a 2CbZm/61/2016 boli účelovo manipulované s cieľom zabezpečenia úspechu žalobcu. Z prepisov komunikácie Threema, ako dôkazu produkovaného v trestnom konaní na Špecializovanom trestnom súde pod sp. zn. PK-1T/9/2019, vyplýva, že X.. X.. Z., štatutárny zástupca žalobcu v tomto spore, spolupracoval (priamo alebo prostredníctvom tretích osôb) s F.. X.. F., bývalou štátnou tajomníčkou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a sudkyňou, s ktorou si vymenil viac ako 6000 správ. Z obsahu komunikácie medzi X.. X.. Z. a F.. X.. F. podľa žalovaného 2/ jednoznačne vyplýva, že ich cieľom bolo nezákonne ovplyvniť priebeh a výsledok zmenkových súdnych sporov na OS BA V aj na KS v BA a to s pomocou sudkyne JUDr. A. Haitovej. Vzhľadom k uvedenému navrhuje, aby súd akceptoval komunikáciu z aplikácie Threema ako zákonný dôkaz a tento vzal do úvahy aj pri posudzovaní podanej námietky zaujatosti, keďže v spojení s uznesením ÚŠP z 09.03.2020 predstavuje významný dôkaz podľa § 52 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) o dôvode vylúčenia sudkyne JUDr. A. Haitovej.

5. S ohľadom na uvedené argumenty má žalovaný 2/ za to, že existuje dôvodná obava, že sudkyňa JUDr. A. Haitová bude schopná poskytnúť dostatočné záruky pre vylúčenie akýchkoľvek oprávnených pochybností o jej nestrannosti a nezaujatosti. Je podľa neho zjavné, že menovaná sudkyňa má priamo alebo nepriamo vzťah so stranou sporu - žalobcom a existuje reálne podozrenie, že má aj vzťah k veci samej. Podľa žalovaného 2/ je zjavné, že žalobca ako strana sporu bol v rozpore s právnymi predpismi podporovaný sestrou sudkyne JUDr. A. Haitovej. F.. X.. F. spolu s inými sudcami a osobami mala zasahovať do nezávislosti súdu a s veľkou pravdepodobnosťou prijala za túto služby aj úplatok. Existuje podozrenie, že do tejto korupčnej schémy bola priamo zainteresovaná aj sudkyňa JUDr. A. Haitová, nakoľko žalobca v komunikácii s obvinenou F.. X.. F. viac krát vyjadril nádej/presvedčenie, že vec bude prejednaná práve v senáte sudkyne JUDr. A. Haitovej a táto bude referujúcou sudkyňou. Z pohľadu žalovaného 2/ je nemožné, aby menovaná sudkyňa ako podozrivá, a dokonca obvinená osoba mohla v tomto konaní byť naďalej zákonnou sudkyňou. S poukazom na názory právnej teórie a praxe vo vzťahu k princípu nestrannosti sudcu napokon navrhol, aby najvyšší súd vylúčil sudkyňu JUDr. A. Haitovú z prejednávania a rozhodovania sporu vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1CoZm/22/2018.

6. Vyjadrenie predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej k podanej námietke zaujatosti nebolo možné zabezpečiť pre jej pozastavenie výkonu funkcie sudkyne.

7. Najvyšší súd ako súd nadriadený Krajskému súdu v Bratislave (§ 54 ods. 1 C.s.p.) posudzoval opodstatnenosť námietky zaujatosti vznesenej žalovaným 2/ (§ 52 ods. 1 a 2 C.s.p. v spojení s § 49 ods. 1 C.s.p.) z aspektu existencie dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci.

8. V zmysle § 49 ods. 1 C.s.p. je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti. Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu sporu, k nezaujatému prístupu k stranám, ich zástupcom a osobám zúčastneným na konaní. Rovnako tak je zámerom tejto právnej úpravy predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania. Cieľu sledovanému uvedeným ustanovením zodpovedá aj právna úprava skutočnosti, ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu považovaná za právne relevantnú. Je ňou existencia určitého právne významného vzťahu sudcu, a to: a/ k sporu, v rámci ktorého by mal sudca svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia sporu alebo konania, b/ k stranám sporu, ktorý by bol založený na príbuzenskom alebo rýdzo osobnom (pozitívnom alebo negatívnom) pomere k ním, c/ k zástupcom strán sporu, ktorý by bol založený na pomere vykazujúcom znaky vzťahu uvedeného pod b/, alebo d/ k osobám zúčastneným na konaní (viď obdobne b/ a c/). Za relevantný sa pritom považuje iba taký vzťah, ktorý by (vzhľadom na jeho charakteristické znaky) pri všetkej možnej snahe sudcu o správnosť konania a rozhodovania ovplyvnil jeho objektívny pohľad na spor a v konečnom dôsledku by mohol viesť k vydaniu nezákonného rozhodnutia (pozri napr. uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 1Nc/1/2017 z 31.januára 2017).

9. Sudcu možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania buď na základe oznámenia sudcu (§ 50 C.s.p.) alebo na návrh strany (§ 52 C.s.p.). Obsahom práva na prejednanie sporu pred nestranným súdom nie je povinnosť súdu vyhovieť každému návrhu oprávnených osôb a vždy vylúčiť sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodovania sporu pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prejednanie sporu nestranným súdom je len povinnosť prejednať každý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodovania a rozhodnúť o ňom (I. ÚS 73/97, I. ÚS 27/98, II. ÚS 121/03). Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa § 49 až § 58 C.s.p. predstavuje výnimku z ústavnej zásady, podľa ktorej nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), možno sudcu vylúčiť z prejednávania a rozhodovania sporu skutočne iba výnimočne a z naozaj závažných dôvodov, ktoré mu celkom zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom nezaujato a spravodlivo. Pri posudzovaní dôvodov namietanej nezaujatosti treba mať na zreteli nielen právnu úpravu danú ustanoveniami C.s.p., ale tiež judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) a napokon aj závery, ku ktorým dospela doterajšia rozhodovacia prax najvyššieho súdu.

10. ESĽP pri riešení otázky nestrannosti sudcu vychádza z toho, že okrem nezávislosti sudcu je potrebné brať zreteľ aj na ďalšie aspekty subjektívneho a objektívneho charakteru. Tieto aspekty nestrannosti rozlíšil aj pri svojom rozhodovaní (pozri napríklad Piersack proti Belgicku). Subjektívna stránka nestrannosti sudcu sa týka jeho osobných prejavov vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu a k stranám sporu, prípadne k ich zástupcom. Pri subjektívnej nestrannosti sa vychádza z prezumpcie nestrannosti dovtedy, kým nie je preukázaný opak. Na preukázanie nedostatku subjektívnej nestrannosti vyžaduje judikatúra ESĽP dôkaz o skutočnej zaujatosti (pozri napríklad Hauschildt proti Dánsku). Požiadavka nestrannosti však nemôže byť dostatočne naplnená len subjektívnym testom, ktorý je náročný z hľadiska preukazovania. Na subjektívny test teda plynule nadväzuje test objektívny, ktorý si všíma, či sudca vykazuje legitímne pochybnosti z hľadiska jeho nestrannosti (uznesenie ústavného súdu sp.zn. II. ÚS 22/2019). Rozhodujúci preto nie je subjektívny aspekt, ale práve existencia objektívnych skutočností, so zreteľom na ktoré môžu vznikať pochybnosti o nestrannosti sudcu. Uplatňuje sa tu tzv. teória zdania nezaujatosti (viď tézu, že spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná). Nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť (Delcourt proti Belgicku). Objektívny aspekt nestrannosti je založený na vonkajších inštitucionálnych, organizačných a procesných prejavoch sudcu a jeho vzťahu k prejednávanému sporu, stranám, ich zástupcom a osobám zúčastneným na konaní. Rozhodujúcim prvkom v otázke rozhodovania o (ne)zaujatosti zákonného sudcu je, či obava strany sporu je objektívne oprávnená. Odpoveď na otázku, či sú obavy dotknutej osoby objektívne odôvodnené záleží na konkrétnych okolnostiach prípadu (Chmelíř proti Českej republike). Pri objektívnom posudzovaní nestrannosti sa zisťuje, či je možné nezávisle na správaní sudcu na základe určitých overiteľných skutočností spochybniť jeho nestrannosť, pričom aj vonkajšie zdanie môže mať istý význam, nakoľko „v stávke“ je tiež dôvera, ktorú súdy v demokratickej spoločnosti musia vzbudzovať vo verejnosti (napr. Morel proti Francúzsku). Objektívnym testom sa teda skúma, či sudca ponúka dostatočné záruky, aby boli vylúčené všetky legitímne pochybnosti o nestrannosti sudcu (Piersack proti Belgicku). Relevantnou je len taká obava z nedostatku nestrannosti, ktorá sa zakladá na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach. Nie je prípustné vychádzať iba z pochybností o pomere sudcu k prejednávanej veci alebo stranám, či ich právnym zástupcom, ale iba z hmotno-právneho rozboru skutočností, ktoré k týmto pochybnostiam viedli (pozri napr. nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 105/01). Za objektívne nie je možné teda považovať ani to, ako sa nestrannosť sudcu iba subjektívne javí vonkajšiemu pozorovateľovi (strane sporu), ale to, či reálne neexistujú objektívne okolnosti, ktoré by mohli objektívne viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, že sudca určitým nie celkom nezaujatým vzťahom k veci disponuje (pozri napríklad nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 371/04). Objektívnu nestrannosť však nemožno chápať tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti na nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje z prejednávania a rozhodovania veci.

11. Najvyšší súd si uvedomuje vážnosť situácie, ktorá nastala v súvislosti so zadržaním a obvinenímskupiny sudcov (medzi ktorými bola aj JUDr. A. Haitová) z rôznej trestnej činnosti prevažne korupčného charakteru a citlivo vníma obavy spoločnosti vyplývajúce z týchto udalostí spôsobujúce stratu dôvery v nestrannosť a nezaujatosť sudcov a hlboký pokles dôveryhodnosti justície a najmä sudcovského stavu ako takého. Vzhľadom k tomu sa podrobne zaoberal námietkou zaujatosti vznesenou žalovaným 2/ v predmetnej veci. 12. V danom prípade je námietka zaujatosti postavená na žalovaným 2/ formulovanom názore, že zo zabezpečených dôkazov a dostupných medializovaných informácií vyplýva, že F.. X.. F., sestra JUDr. A. Haitovej sa významným spôsobom angažovala v konaní na strane žalobcu a mala dostať od X.. X.. Z. (ako jediného spoločníka a zároveň štatutárneho orgánu žalobcu) úplatok za zabezpečenie výhry v zmenkových sporoch so žalovaným 2/, vrátane tohto konania. Vo svetle zaistených dôkazov, výsledku trestného konania na Špecializovanom trestnom súde voči X.. X.. Z. a Q.. Q.. R. vo veci falšovania zmeniek, z komunikácie Threema, výsluchu svedkov (F.. W.. V., Q.. N. a iní) sú podľa jeho názoru podozrenia voči JUDr. A. Haitovej z účasti na trestnej činnosti vo veci zmenkových konaní voči žalovanému 2/ relevantné a nanajvýš vierohodné a vážne. Z uznesenia ÚŠP z 09.03.2020 o vznesení obvinenia sudkyni JUDr. A. Haitovej má tiež vyplývať, že mala byť súčasťou organizovanej skupiny sudcov a ďalších osôb prepojených s X.. X.. Z., ktorí mali nezákonne a za úplatky ovplyvňovať rozhodovanie súdov v Slovenskej republike. Podľa žalovaného 2/ podozrenie a obvinenie JUDr. A. Haitovej z korupčného trestného činu v spojení so všetkými ostatnými skutočnosťami vzbudzujú pochybnosť o nestrannosti uvedenej sudkyne v očiach sporových strán a verejnosti.

13. Zaujatosť vo veci určenej zákonnej sudkyne (ako sudkyni spravodajkyni vo veci rozhodujúceho senátu) žalovaný 2/ dovodil z už uvedených medializovaných informácií o tom, že je sestrou F.. X.. F., ktorá mala výrazne ovplyvňovať práve tento spor v prospech X.. X.. Z. a podľa výpovede F.. W.. V. mala JUDr. A. Haitová nepriamo cez svoju sestru spolupracovať s X.. X.. Z.. Zároveň z obsahu komunikácie medzi X.. X.. Z. a F.. X.. F. v aplikácii Threema, ktorej záznam bol v trestnom konaní sp. zn. PK - 1T/9/2019 týkajúcom sa falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov, ako aj v trestnom konaní sp. zn. PK - 2T/32/2019 týkajúcom sa úkladnej vraždy, pripustený ako zákonný dôkaz, vyplýva, že veľká časť tejto komunikácie sa týkala práve predmetných zmenkových sporov žalovaného 2/ a cieľom uvedených osôb bolo nezákonne ovplyvniť priebeh a výsledok zmenkových súdnych sporov na Okresnom súde Bratislava V a Krajského súdu v Bratislave a to s pomocou sudkyne JUDr. A. Haitovej.

14. Najvyšší súd konštatuje, že v konkrétnom prípade sa jedná o namietaný pomer sudcu k samotnému sporu, resp. k strane sporu, teda vzťah, ktorý bude najčastejšie viesť k vylúčeniu sudcu z rozhodovania a prejednávania veci, v rámci ktorého je potrebné citlivo skúmať a následne zohľadňovať povahu predmetného vzťahu a jeho intenzitu. Najvyšší súd vychádza z previazanosti subjektívneho a objektívneho kritéria, pričom subjektívne kritérium reprezentované vyjadrením namietanej sudkyne v danom prípade absentuje z dôvodu pozastavenia výkonu jej funkcie disciplinárnym senátom a následnej nemožnosti predloženia takéhoto vyjadrenia samotnou sudkyňou. V konkrétnom prípade tak bude súd zohľadňovať a skúmať len objektívny aspekt nestrannosti namietanej sudkyne a realizovať objektívny test, ktorým sa skúma, či sudca ponúka dostatočné záruky, aby boli vylúčené všetky legitímne pochybnosti o jeho nestrannosti.

15. Najvyšší súd rešpektujúc zásadu prezumpcie neviny JUDr. A. Haitovej, no zároveň striktne zohľadňujúc skutočnosť, že práve sudca musí byť vzorovým reprezentantom nezávislosti, bezúhonnosti a nestrannosti súdnictva, musí v predmetnej veci konštatovať, že vo svetle všetkých verejne dostupných informácií, týkajúcich sa najmä trestnej veci sp. zn. PK - 1T/9/2019, v rámci ktorej boli štatutárny orgán žalobcu a žalovaný 1/ uznaní (doposiaľ neprávoplatne) prvostupňovým súdom za vinných v zmysle obžaloby vo vzťahu aj k zmenke, na základe ktorej si žalobca uplatnil svoj nárok v tomto spore, ako aj skutočnosti, že voči osobe namietanej sudkyne bolo vznesené obvinenie z korupčného trestného činu a disciplinárny senát rozhodol o pozastavení výkonu jej funkcie, sudkyňa JUDr. Andrea Haitová sa objektívne nemôže javiť v tomto spore ako nestranná a nezávislá. Konkrétna sudkyňa neposkytuje dostatočné záruky, aby boli vylúčené všetky legitímne pochybnosti o jej nestrannosti, pričom obava z nedostatku jej nestrannosti sa zakladá na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažnýchskutočnostiach.

16. Vzhľadom k tomu, že v konkrétnom prípade v plnom rozsahu platí, že „v stávke“ je aj dôvera, ktorú súdy v demokratickej spoločnosti musia vzbudzovať vo verejnosti, najvyšší súd považuje za nevyhnutné eliminovanie akýchkoľvek legitímnych pochybností týkajúcich sa možnej absencie nestrannosti a nezaujatosti zákonného sudcu, ktoré by mohli vzniknúť v súvislosti s rozhodovaním predmetnej kauzy. Podozrenia vyplývajúce zo všetkých uvedených skutočností spojených s osobou JUDr. A. Haitovej a jej možného prepojenia prostredníctvom sestry F.. X.. F. so žalobcom X.. X.. Z., s dôrazom najmä na doterajšie výsledky trestného konania sp. zn. PK - 1T/9/2019 týkajúceho sa falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov, a to vrátane zmenky predloženej práve v tomto spore, sú natoľko závažné, že vzbudzujú u sporových strán, ako i verejnosti, legitímne pochybnosti o nestrannosti a nezaujatosti uvedenej sudkyne v konkrétnej kauze.

17. Najvyšší súd s ohľadom na uvedené konštatuje, že z námietky zaujatosti a v nej prezentovaných skutočností vyplýva existencia takého prepojenia, resp. vzťahu medzi namietanou sudkyňou a samotným sporom, ako aj sudkyňou a stranou sporu (žalobcom), na základe ktorého existuje odôvodnená pochybnosť o jej nezaujatosti. Z dôvodu zistenia skutočností významných z hľadiska § 49 ods. 1 C.s.p., spochybňujúcich nezaujatosť sudkyne JUDr. Andrey Haitovej rozhodujúcej vo veci vedenej na odvolacom súde pod sp. zn. 1CoZm/22/2018, najvyšší súd rozhodol tak, že uvedenú sudkyňu vylúčil z prejednávania a rozhodovania tejto veci (§ 54 ods. 2 C.s.p.).

18. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.