UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Československá obchodná banka, a. s., so sídlom Žižkova 11, Bratislava, IČO: 36 854 140 proti žalovanému: 1/ Excite, s. r. o., so sídlom Michalská 17, Turčianske Teplice, IČO: 46 499 989, 2/ N., nar. XX. XX. XXXX, bytom X., o zaplatenie 10 990,28 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 10CbZm/7/2018, o návrhu žalovanej 2/ na prikázanie sporu z dôvodu vhodnosti, takto
rozhodol:
Návrhu žalovanej 2/ na prikázanie sporu na ďalšie konanie Okresnému súdu Prešov n e v y h o v u j e.
Odôvodnenie
1. Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky bol Okresným súdom Žilina predložený súdny spis, sp. zn. 10CbZm/7/2018 na rozhodnutie o návrhu žalovanej 2/ na prikázanie sporu Okresnému súdu Prešov z dôvodu vhodnosti podľa ust. § 39 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“).
2. Žalovaná 2/ doručila dňa 14. 01. 2019 Okresnému súdu Žilina návrh na prikázanie sporu z 09. 01. 2019, ktorý odôvodnila svojim bydliskom v obvode Krajského súdu v Prešove, pre ktorý je kauzálne príslušný v sporoch týkajúcich sa zmeniek Okresný súd Prešov a osobnou starostlivosťou o dve maloleté deti, ktoré si vyžadujú jej celodennú opateru. Účasť žalovanej 2/ na pojednávaní na Okresnom súde Žilina by žalovanú 2/ neprimerane zaťažovala. Maloleté deti sú na žalovanú 2/ citovo naviazané a sú zvyknuté na jej celodennú osobnú starostlivosť, pričom nie sú zvyknuté na cestovanie a ani na celodennú starostlivosť inej osoby. Žalobca, aj keď má sídlo v Bratislave, má organizačné zložky na území celého Slovenska, vrátane obvodu Krajského súdu v Prešove. Žalobca založil v konaní príslušnosť súdu podľa sídla žalovaného 1/, proti ktorému už bol v tomto konaní vydaný platobný rozkaz, ktorý už nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Konanie na Okresnom súde Prešov by bolo podľa žalovanej 2/ rýchlejšie a hospodárnejšie pre obe sporové strany a bolo by možné spoľahlivejšie a dôkladnejšie zistiť skutkový stav.
3. Žalobca vo vyjadrení z 23. 01. 2019 poukázal na ust. § 41 C. s. p., podľa ktorého je potrebné námietku miestnej príslušnosti uplatniť najneskôr pri prvom procesnom úkone, ktorým bol v prípade žalovanej 2/ odpor proti platobnému rozkazu. V odpore žalovaná 2/ príslušnosť Okresného súdu Žilina nenamietala. Konajúci súd by tak žalovanou 2/ vznesenú námietku nemal brať do úvahy. Žalobca navrhuje, aby vo veci ďalej konal Okresný súd Žilina.
4. Podľa § 39 ods. 2 C. s. p., na návrh ktorejkoľvek zo strán možno spor prikázať inému súdu tej istej inštancie aj z dôvodu vhodnosti.
5. Podľa § 39 ods. 3 C. s. p. o prikázaní sporu rozhoduje súd, ktorý je najbližšie spoločne nadriadený príslušnému súdu a súdu, ktorému sa má spor prikázať.
6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd najbližšie nadriadený Okresnému súdu Žilina a Okresnému súdu Prešov (§ 39 ods. 3 C. s. p.) vec prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že návrh žalovanej 2/ na prikázanie sporu nie je dôvodný, preto návrhu nevyhovel.
7. Prikázanie (delegácia) sporu z dôvodu vhodnosti podľa ustanovenia § 39 ods. 2 C. s. p. predstavuje výnimku z ústavne zaručenej zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), ako aj výnimku zo zákonom definovaných kritérií miestnej príslušnosti súdu. Dôvody vhodnosti, opodstatňujúce prikázanie sporu inému súdu, môžu mať rôznu povahu, môže ísť o dôvody finančné, zdravotné, prípadne sociálne. Vzhľadom na charakter delegácie ako výnimky zo zásady, že vec prejednáva a rozhoduje súd, ktorého príslušnosť vyplýva zo zákonom stanovených kritérií, musí mať aj dôvod delegácie vždy výnimočný charakter, musí ísť teda o dôvod hodný osobitného zreteľa. Výnimočnosť inštitútu prikázania sporu z dôvodu vhodnosti je opakovane zdôrazňovaná aj v rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. 3Ndc/20/2010, 7Ndc/11/2012, 4Ndc/14/2011, 3Ndc/18/2010). Úvaha súdu o vhodnosti delegácie preto zahŕňa posúdenie predmetu konania, ako aj pomerov subjektov na oboch procesných stranách tak, aby prípadná delegácia nebola na ujmu niektorého z nich. Pozitívne rozhodnutie o návrhu na prikázanie veci inému súdu je namieste iba vtedy, ak od takého postupu možno dôvodne očakávať hospodárnejšie, rýchlejšie alebo po skutkovej stránke spoľahlivejšie a dôkladnejšie prejednanie veci iným súdom, než je ten, ktorý je podľa zákona miestne príslušný na konanie v danej veci.
8. Žalovaná 2/ vyvodzuje dôvodnosť svojho návrhu na prikázanie sporu najmä z dvoch skutočností, ktorým je adresa jej bydliska v obvode Krajského súdu v Prešove a starostlivosť o dve maloleté deti.
9. Uvedené dôvody však nespĺňajú kritérium výnimočnosti, je ich možné považovať za obvyklé okolnosti, ktoré nebránia hospodárnemu a efektívnemu vedeniu sporu. Problémy súvisiace s prekonávaním väčších vzdialeností alebo vynaložením vyšších výdavkov za účelom dostavenia sa na súd sú vo všeobecnosti skôr bežné a nemôžu bez ďalšieho byť dôvodom na prikázanie sporu inému súdu. Uvedený záver je opakovane zdôrazňovaný v rozhodovacej činnosti najvyššieho súdu (porovnaj uznesenie najvyššieho súdu, sp. zn. 3Ndc/1/2011 z 02. 02. 2011 a uznesenie najvyššieho súdu, sp. zn. 4Ndob/9/2017 z 31. 10. 2017). Rovnako v starostlivosti o maloleté deti nevzhliadol najvyšší súd dôvod, pre ktorý by bolo potrebné prikázať spor navrhovanému súdu. Zároveň je potrebné vziať do úvahy žalobcom vyjadrený nesúhlas s navrhovaným prikázaním sporu na Okresný súd Prešov.
10. Po dôkladnom zvážení všetkých okolností posudzovanej veci, najvyšší súd nezistil tak významné okolnosti na strane žalovanej 2/, ktoré by dostatočne opodstatňovali jej návrh na prikázanie sporu z dôvodu vhodnosti Okresnému súdu Prešov, tomuto návrhu žalovanej 2/ preto nevyhovel.
11. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.