Najvyšší súd
4 Ndob 28/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: B., s. r. o., Š., B., IČO: X., zastúpený advokátskou kanceláriou S., s. r. o., Š., B., proti žalovanému: v 1. rade: S. L., nar. X., bytom H.H., v 2. rade: M. L., nar. X., bytom H.H., v 3. rade: A. P., nar. X., bytom H.H., v 4. rade: J. L., nar. X., bytom H.H. a v 5. rade: M. B., nar. X., bytom H.H., o zaplatenie 1 010,82 eur s príslušenstvom, o prikázaní veci z dôvodu vhodnosti, vedenej na Okresnom súde Bratislava I, pod sp. zn. 31 Cb 225/2007, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky návrhu na prikázanie veci Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 31 Cb 225/2007 Okresnému súdu Banská Bystrica n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Bratislava I predložil spis vedený na tomto súde pod sp. zn. 31 Cb 225/2007 Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie o návrhu žalovanej v 1. rade na prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti podľa § 12 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O. s. p.). Žalovaná v 1. rade v návrhu uviedla, že je pre ňu a aj pre žalovaných v 2. až 5. rade je finančne náročné cestovať na pojednávanie do Bratislavy. Keďže pôvodný žalovaný si bral pôžičku v Banskej Bystrici a pobyt mal v H., nevie o žiadnom dôvode, pre ktorý by konanie malo prebiehať v Bratislave. Navrhla, aby vec bola prikázaná na konanie Okresnému súdu Banská Bystrica.
K návrhu žalovanej v 1. rade sa vyjadril žalobca, ktorý mal za to, že na zmenu miestnej príslušnosti sa vyžaduje súhlas obidvoch účastníkov. Vzhľadom na to súhlas na prikázanie veci nedal a žiadal, aby už začaté konanie pokračovalo na Okresnom súde Bratislava I.
Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal návrh žalovanej v 1. rade na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti v zmysle § 12 ods. 3 O. s. p., ako súd najbližšie nadriadený Okresnému súdu Bratislava I a Okresnému súdu Banská Bystrica a dospel k záveru, že návrh žalovanej v 1. rade nie je dôvodný.
Podľa § 12 ods. 2 O. s. p., vec možno prikázať inému súdu toho istého stupňa aj z dôvodu vhodnosti.
Podľa § 12 ods. 3 O. s. p. o prikázaní veci rozhoduje súd, ktorý je najbližšie spoločne nadriadený príslušnému súdu a súdu, ktorému sa vec má prikázať.
Predpokladom prikázania veci z dôvodu vhodnosti podľa citovaného ustanovenia je existencia okolností, ktoré umožňujú hospodárnejšie a rýchlejšie prejednanie veci. Dôvody delegácie môžu byť rôzne v závislosti od predmetu konania, postavenia účastníkov, ale aj doterajších výsledkov konania. Dôvody na strane účastníkov môžu mať najmä osobnú, zdravotnú, finančnú prípadne sociálnu povahu.
Nemožno však pritom opomenúť, že prikázanie veci inému súdu je výnimkou zo zásady, že vec má prejednať miestne príslušný súd, a teda podmienky prikázania veci treba – ako výnimku – vykladať reštriktívne. Totižto, ak by príslušný súd prikázal vec inému súdu podľa § 12 ods. 2 O. s. p., hoci by pre takéto rozhodnutie neboli splnené podmienky, porušil by tým ústavne zaručenú zásadu, že nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi a že príslušnosť súdu ustanovuje zákon (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). V neposlednom rade nadriadený súd musí brať do úvahy aj prípadné dôsledky navrhovanej vhodnej delegácie a starostlivo skúmať, či delegovaním veci inému súdu nedôjde iba k tomu, že obdobným spôsobom zaťaží druhého účastníka konania. S poukazom na uvedené prichádza aplikácia ustanovenia § 12 ods. 2 O. s. p. do úvahy len vtedy, ak sú pre to dané dôležité dôvody.
Úvaha súdu o vhodnosti delegácie zahŕňa komplexné posúdenie predmetu konania a pomerov účastníkov na oboch procesných stranách. Súd prihliada na pomery a dopad prípadného prikázania veci tak na strane účastníka, ktorý vhodnú delegáciu navrhuje, ako aj na pomery a dopad prípadnej delegácie veci na ostatných účastníkov.
V prejednávanej veci žalovaná v 1. rade odôvodnila prikázanie veci Okresnému súdu Banská Bystrica tým, že je pre ňu finančne náročné cestovať na pojednávania do Bratislavy.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, že dôvody uvádzané žalovanou v 1. rade nemožno považovať za tak výnimočné, aby dostatočne odôvodňovali prelomenie zásady zakotvenej v čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Skutočnosti, že žalovaná v 1. rade nemá bydlisko v obvode miestne a vecne príslušného súdu, že musí prekonať medzi miestnom bydliska a sídlom tohto súdu väčšiu vzdialenosť alebo že cesta k príslušnému súdu je spojená s finančnými problémami, sú skôr bežné a nemôžu sami o sebe presvedčivo odôvodniť prikázanie veci inému súdu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky k prejednávanej veci dodáva, že Okresný súd Bratislava I je s vecou už oboznámený a za takéhoto stavu by prikázanie veci bolo na úkor rýchlosti a hospodárnosti konania. Navyše príslušný súd môže v prípade potreby vypočutia žalovaných zvážiť aj postup podľa § 122 ods. 2 O. s. p.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po prejednaní návrhu na prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky pre prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti v zmysle § 12 ods. 2 O. s. p. a návrhu žalovanej v 1. rade na prikázanie veci Okresnému súdu Banská Bystrica preto nevyhovel.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. septembra 2013
JUDr. Viera Pepelová, v. r.
predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Poliačiková