Najvyšší súd Slovenskej republiky  

4Ndob/23/2009

 

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky: M., súdna exekútorka, E., Z., B., proti odporcovi: D., a. s. H., Ž., IČO: X., o zaplatenie 10 791,30 Eur (325 098,60 Sk) s príslušenstvom, o návrhu navrhovateľky, na vylúčenie predsedníčky senátu Krajského súdu v Žiline JUDr. I. N. z prejednávania a rozhodovania vo veci vedenej na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 13 Cob 145/2008, takto

r o z h o d o l :

Predsedníčka senátu Krajského súdu v Žiline JUDr. I. N.   n i e j e v y l ú č e n á   z prejednávania a rozhodovania veci vedenej pod sp. zn. 13 Cob 145/2008.

O d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka vzniesla námietku zaujatosti (na l. č. 262) voči predsedníčke senátu JUDr. I. N. podľa § 14 ods. 1 O. s. p. z dôvodu, že vzhľadom k doterajšiemu priebehu konania, sa javí dôvodná obava, že namietaná predsedníčka senátu prejavila svoj vzťah k prejednávanej veci, čo jej bráni rozhodnúť v súlade so zákonom, nezaujato a spravodlivo. Vznesenie námietky považuje za dôvodné podľa § 14 ods. 1 O. s. p., účelom ktorého je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu súdu, k účastníkom, alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania. V tejto súvislosti poukázala i na čl. č. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. V úvode vznesenej námietky poukázala na rozsudok prvostupňového súdu, ktorým bola žaloba zamietnutá, proti ktorej bolo podané odvolanie, ktoré bolo v celom rozsahu vzaté späť, pričom odvolací súd späťvzatie odvolania nepripustil a vo veci predsedala JUDr. I. N. Navrhovateľka podala proti uvedenému uzneseniu odvolanie a navrhla prerušenie konania, pričom tento návrh bol zamietnutý.

JUDr. I. N. vo svojom vyjadrení (na l. č. 264) k vznesenej námietke zaujatosti uviedla, že nemá žiadny pomer k účastníkom konania, ich zástupcom, ani k veci samej. Skutočnosť, že predchádzajúcimi uzneseniami odvolacieho súdu (na l. č. 225 a l. č. 245) nebolo vyhovené procesným úkonom resp. návrhom navrhovateľky, nezakladá zákonné dôvody na pochybnosti o jej zaujatosti ako predsedníčky odvolacieho senátu, ktorý vo veci rozhoduje a iné dôvody navrhovateľka, neuviedla.

Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 16 ods. 1 O. s. p. po preskúmaní vznesenej námietky zaujatosti dospel k záveru, že nie sú dôvody pre vylúčenie namietanej sudkyne.

Podľa § 14 ods. 1 O. s. p. sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo ich zástupcom, možno mať pochybnosti o ich zaujatosti.

Podľa obsahu má vznesená námietka zaujatosti dve roviny, a to spochybňovanie postupu sudkyne v prejednávanej veci a vzťah namietaj sudkyne k prejednávanej veci.

K námietke postupu namietanej sudkyne v konaní vo veci odvolací súd vyslovuje názor, že dôvodom námietky zaujatosti, nemôžu byť okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudkyne v konaní o prejednávanej veci (§ 14 ods. 3 OSP).

K námietke týkajúcej sa vzťahu sudkyne k prejednávanej veci, odvolací súd poukazuje na citované zákonné ustanovenie, ktoré predpokladá u sudcu, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť, taký vzťah jeho osobného záujmu k veci, k účastníkom, alebo ich zástupcom, ktorý by napriek snahe o objektívnosť rozhodovania mohol ovplyvniť jeho objektivitu. Pomer sudcu k účastníkom, alebo ich zástupcom môže byť založený predovšetkým na príbuzenskom, alebo jemu obdobnom vzťahu. Za pomer k veci ako okolnosti rovnakého významu ako pomer k účastníkovi, ktorý vyplýva predovšetkým z priameho právneho záujmu sudcu k prejednávanej veci, možno v zmysle uvedeného považovať za taký pomer, kedy by sudca bol sám účastníkom konania, alebo rozhodnutím súdu by bol priamo dotknutý na svojich právach resp. by získal o veci poznatky iným spôsobom, než z dokazovania počas konania.

Nestrannosť sudcu je teda zabezpečovaná ust. § 14 a nasl. O. s. p. a má aspekty subjektívne (ide o nedostatok vzťahu sudcu k prejednávanej veci, k účastníkom, zástupcom) a objektívne (neexistencia okolností, ktoré by mohli viesť k pochybnostiam o tom, že sudca nemá subjektívny vzťah k veci, k účastníkom, zástupcom). Pre nestrannosť sudcu, teda nestačí, že subjektívne nepociťuje k veci, k účastníkom, taký vzťah, ktorý by sa mohol prejaviť na jeho rozhodovaní, ale musia byť splnené i objektívne okolnosti nestrannosti sudcu. Pri tomto výklade ustanovenia O. s. p. o vylúčení sudcu je potrebné vychádzať aj zo zásady prijatej judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí sa aj javiť, že je poskytovaná, čo znamená, že podľa O. s. p., nebude z prejednávania veci vylúčený len ten sudca, ktorý so zreteľom na svoj pomer k veci, k účastníkom, alebo ich zástupcom je preukázateľne zaujatý, ale i sudca, vzhľadom na jeho spôsob konania a správania behom konania, u ktorého sa vytvoril taký vzťah k veci alebo k účastníkom (prípadne zástupcom), že je možné objektívne o jeho nezaujatosti pochybovať. V predmetnej veci nebolo preukázané, že by namietaná predsedníčka senátu bola subjektívne vo veci zaujatá.

Objektívny aspekt nestrannosti je založený na vonkajších prejavoch sudcu a jeho vzťahu k prerokúvanej veci a k účastníkom konania, avšak objektívnu nestrannosť nemožno chápať tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť, čo aj len tieň pochybnosti na nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje ako sudcu nestranného. Objektívna nestrannosť, sa teda posudzuje nie podľa subjektívneho postoja sudcu, ale podľa objektívnych skutočností, ktoré vzbudzujú pochybnosť o jeho nestrannosti. V predmetnej veci nie je však možné prijať záver, že by namietaná sudkyňa, splnila predpoklady objektívnej stránky zaujatosti.

Na základe uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky návrhu na vylúčenie predsedníčky senátu JUDr. I. N., nevyhovel.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 02. novembra 2009

JUDr. Jana Zemaníková, v.r.

  predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková