UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Praženkovej a členiek senátu JUDr. Gabriely Mederovej a Mgr. Sone Pekarčíkovej, v spore žalobcu Bory Mall, a.s., Lamač 6780, Bratislava, IČO: 36 824 763, zastúpeného advokátskou kanceláriou Škubla & Partneri s. r. o., Digital Park II, Einsteinova 25, Bratislava, proti žalovanému JUDr. Erikovi Bilskému, Pekárska 11, Trnava, správcovi konkurznej podstaty úpadcu: OPLAN, spol. s r.o., Pekárska 11, Trnava, IČO: 44 863 217, zastúpeného Mgr. Martinom Paškalom, advokátom, Záhradnícka 27, Bratislava, o určenie popretých pohľadávok, v konaní o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava, č. k. 36Cbi/16/2018-461 zo dňa 3. novembra 2022, o nesúhlase Krajského súdu v Trnave s postúpením tohto sporu vedenom na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 22Co/50/2023 z Krajského súdu v Bratislave, takto
rozhodol:
Na konanie o odvolaní vedenom na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 22Co/50/2023 j e p r í s l u š n ý Krajský súd v Bratislave.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Trnave predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej tiež „najvyšší súd“ alebo aj „tunajší súd“) súdny spis z dôvodu jeho nesúhlasu s postúpením mu veci Krajským súdom v Bratislave, podľa § 43 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), majúc za to, že funkčne príslušným na konanie o odvolaní žalobcu a žalovaného je v danom prípade Krajský súd v Trnave.
2. K dôvodom predloženého nesúhlasu Krajský súd v Trnave uviedol, že z obsahu spisu je zrejmé, že predmetom konania je určenie, že žalobca je veriteľom pohľadávok prihlásených v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 36K/23/2017 voči úpadcovi spoločnosti OPLAN, spol. s r. o., ktoré boli žalovaným v celom prihlásenom rozsahu popreté čo do právneho dôvodu, výšky, vymáhateľnosti ako aj prihláseného poradia. Poukázal na právnu úpravu kauzálnej a funkčnej príslušnosti podľa zákona č. 7/2005 Z. z. zákon o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoKR“ alebo aj „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“). Taktiež uviedol, že konania začaté a právoplatne neskončené do 31. mája 2023 sa dokončia na súdoch vecne a miestne príslušnýchpodľa predpisov účinných do 31. mája 2023; to neplatí, ak podľa osobitného predpisu výkon súdnictva prechádza z vecne a miestne príslušného súdu na iný súd. Poukázal, že v zmysle uvedeného prechodné ustanovenie § 206o ZoKR upravuje výhradne postup pre skúmanie podmienok vecnej a miestnej príslušnosti súdov prvej inštancie. Ustanovenie § 196 ods. 1 ZoKR je špeciálnym ustanovením upravujúcim kauzálnu príslušnosť súdov prvej inštancie pokiaľ ide o konania podľa ZoKR. Nosným pojmovým znakom procesnej intertemporality je princíp okamžitej aplikovateľnosti novej, procesnej úpravy na všetky konania prebiehajúce na súde a začaté podľa doterajších (zrušených) predpisov. Uviedol, že prechodné ustanovenie § 471c CSP a rovnako aj prechodné ustanovenie § 206o ZoKR s účinnosťou od 1. júna 2023, tak predstavujú výnimku z princípu okamžitej aplikovateľnosti novej procesnoprávnej úpravy a vzťahuje sa výlučne na konania začaté a právoplatne neskončené na súdoch vecne a miestne príslušných. Toto ustanovenie teda a contrario nepokrýva funkčnú ani kauzálnu príslušnosť odvolacích súdov. Uviedol, že v zmysle § 196a ods. 1 ZoKR v znení účinnom od 1. júna 2023 je funkčne príslušným súdom na prejednanie podaného dovolania príslušný Krajský súd v Bratislave. Z uvedených dôvodov, ako aj s poukazom na závery najvyššieho súdu vo veci sp. zn. 5Ndob/5/2023 a sp. zn. 6Ndc/19/2023 je podľa predkladajúceho súdu funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní Krajský súd v Bratislave.
3. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd spoločne nadriadený Krajskému súdu v Bratislave a Krajskému súdu v Trnave, podľa § 43 ods. 2 CSP príslušný na rozhodnutie o príslušnosti odvolacích súdov, posúdil dôvodnosť predloženého nesúhlasu s postúpením a dospel k záveru, že nesúhlas Krajského súdu v Trnave s postúpením mu daného sporu na odvolacie konanie je dôvodný.
4. Pre rozhodnutie o príslušnosti odvolacieho súdu bola relevantná nasledovná právna úprava.
5. Podľa § 196 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ak tento zákon neustanovuje inak, na začatie konkurzného konania, na konkurzné konanie, na začatie reštrukturalizačného konania, na reštrukturalizačné konanie a konanie o oddlžení (ďalej len „konanie podľa tohto zákona“) sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
6. Podľa článku 4 ods. 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
7. Podľa článku 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
8. Podľa § 43 ods. 2 CSP, ak súd, ktorému bol spor postúpený, s postúpením nesúhlasí, bezodkladne predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú súdy viazané.
9. Podľa § 40 CSP, súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú príslušnosť počas celého konania; kauzálnu príslušnosť v obchodnoprávnych sporoch súd skúma iba do otvorenia pojednávania alebo predbežného prejednania sporu.
10. Podľa § 196a ods. 1 ZoKR, na konanie podľa tohto zákona sú kauzálne príslušné a) Mestský súd Bratislava III pre obvod Krajského súdu v Bratislave, b) Mestský súd Košice pre obvod Krajského súdu v Košiciach, c) Okresný súd Banská Bystrica pre obvod Krajského súdu v Banskej Bystrici, d) Okresný súd Nitra pre obvod Krajského súdu v Nitre, e) Okresný súd Prešov pre obvod Krajského súdu v Prešove, f) Okresný súd Trenčín pre obvod Krajského súdu v Trenčíne, g) Okresný súd Trnava pre obvod Krajského súdu v Trnave,
h) Okresný súd Žilina pre obvod Krajského súdu v Žiline.
11. Podľa § 196a ods. 3 ZoKR (v znení účinnom od 1. júna 2023), na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vydanému v konaní podľa a) odseku 1 písm. c), f) a h) a odseku 2 je príslušný Krajský súd v Banskej Bystrici, b) odseku 1 písm. a), d) a g) je príslušný Krajský súd v Bratislave, c) odseku 1 písm. b) a e) je príslušný Krajský súd v Košiciach.
12. Podľa § 196a ods. 6 ZoKR (v znení účinnom od 1. júna 2023), súd, na ktorom prebieha konanie podľa tohto zákona, je príslušný aj na spory vyvolané osobitnou povahou konaní podľa tohto zákona, s výnimkou sporov o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
13. Podľa § 206o ZoKR (v znení účinnom od 1. júna 2023), konania začaté a právoplatne neskončené do 31. mája 2023 sa dokončia na súdoch vecne a miestne príslušných podľa predpisov účinných do 31. mája 2023; to neplatí, ak podľa osobitného predpisu výkon súdnictva prechádza z vecne a miestne príslušného súdu na iný súd.
14. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom spore o určenie popretých pohľadávok, rozhodol Okresný súd Trnava rozsudkom zo dňa 3. novembra 2022 č. k. 36Cbi/16/2018-461. Voči rozsudku bolo podané odvolanie žalobcu dňa 18. novembra 2022 a odvolanie žalovaného dňa 1. decembra 2022. Dňa 18. júla 2023 bol spis predložený okresným súdom Krajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie o podanom odvolaní. Krajský súd v Bratislave o odvolaní nerozhodol a v súvislosti s novelou CSP, účinnou od 1. júna 2023 (ďalej aj „tzv. súdna reforma“), skúmajúc počas celého konania svoju funkčnú príslušnosť v odvolacom konaní (§ 40 veta pred bodkočiarkou CSP), postúpil vec na rozhodnutie Krajskému súdu v Trnave ako súdu funkčne a kauzálne príslušnému.
15. Súčasťou tzv. súdnej reformy, vo vzťahu k CSP ako aj k procesným ustanoveniam v zákone o konkurze a reštrukturalizácii, uskutočnenou ich novelizáciou zákonom č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov, v znení zákona č. 398/2022 Z. z. ktorým sa mení zákon č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, bola s účinnosťou od 1. júna 2023 nová úprava príslušnosti súdov na konanie podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii, a to ako súdov prvej inštancie tak aj odvolacích súdov (§ 196a ZoKR). Ustanovenie § 196a ods. 3 ZoKR týkajúce sa funkčnej príslušnosti vybraných krajských súdov na odvolacie konanie, v texte pod jednotlivými písmenami a) až c) priamo odkazuje na určité ustanovenia § 196a ods. 1 tohto zákona, upravujúce kauzálnu príslušnosť vybraných okresných súdov (v sídle kraja) na konanie podľa tohto zákona. Ustanovenie § 196a ods. 6 zákona o konkurze a reštrukturalizácii upravuje, že súd, na ktorom prebieha konanie podľa tohto zákona, je príslušný aj na spory vyvolané osobitnou povahou konaní podľa tohto zákona, s výnimkou sporov o vyporiadanie bezpodielového vlastníctva manželov.
16. Vzhľadom na zákonný príkaz daný odvolaciemu súdu ustanovením § 40 veta pred bodkočiarkou CSP, skúmať svoju funkčnú príslušnosť počas celého (odvolacieho) konania, a keďže odvolacie konanie vyvolané podaním odvolania v danom spore začalo v dobe do 31. mája 2023, bolo pri nachádzaní funkčnej príslušnosti krajského súdu potrebné sa prvotne zaoberať tým, ako zákonodarca vyriešil aplikabilitu procesných ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii v novelizovanom znení s účinnosťou od 1. júna 2023 ohľadom príslušnosti krajských súdov na konanie o odvolaniach týkajúcich sa sporov vyvolaných osobitnou povahou konaní podľa tohto zákona, začatých pred týmto dátumom. Prechodné ustanovenie § 206o zákona o konkurze a reštrukturalizácii s účinnosťou od 1. júna 2023 zákonodarcom prijaté k novým úpravám zákona o konkurze a reštrukturalizácii týkajúcim sa procesného práva, predstavuje ustanovenie intertemporálnej povahy, ktorým sa určuje režim dočasného, prechodného (intertemporálneho) spolupôsobenia skoršej a neskoršej právnej úpravy; teda vzájomný vzťah týchto úprav.
17. Nosným pojmovým znakom procesnej intertemporality je princíp okamžitej aplikovateľnosti (novej)procesnej úpravy na všetky konania prebiehajúce na súde a začaté podľa doterajších (zrušených) predpisov. Zmyslom tohto princípu je zabezpečiť hladký a bezproblémový procesný režim súdnych konaní. Súd ani sporové strany nemajú hľadať procesný režim v spleti prechodných ustanovení, ale sústrediť sa na hmotnoprávnu podstatu veci. [porov. Števček in: Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 1703]. Podľa rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej tiež „ústavný súd“), účelom princípu okamžitej aplikovateľnosti nových procesných noriem, teda použiteľnosti nových procesných ustanovení na konania začaté a prebiehajúce podľa doterajšej právnej úpravy, je zabezpečiť taký procesný priebeh jednotlivých konaní, ktorý nepripúšťa alternatívne a v dôsledku toho sporné výklady pre časovú pôsobnosť príslušných predpisov alebo ich jednotlivých ustanovení (nález z 22. októbra 2014 sp. zn. PL. ÚS 107/2011, uznesenie z 12. apríla 2018 sp. zn. II. ÚS 185/2018, uznesenie z 22. septembra 2020 sp. zn. III. ÚS 349/2020, nález z 8. februára 2023 sp. zn. II. ÚS 451/2022). Podstatou princípu okamžitej aplikability je zabezpečiť procesne efektívne prejednanie veci vyhnutím sa nachádzaniu vhodného procesného režimu (v spleti prechodných ustanovení), čo umožňuje súdom sústrediť sa na hmotnoprávnu povahu sporu (nález zo 4. júla 2017, sp. zn. III. ÚS 267/2017).
1 8. Procesné právo v prípade stretu novej a starej právnej úpravy charakterizuje princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem (§ 470 ods. 1). [Števček in: Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 1701]. Princíp okamžitej aplikovateľnosti novej procesnej úpravy je procesnému právu natoľko imanentný, že sa nemusí explicitne vyjadrovať v prechodných ustanoveniach procesnej úpravy - platí aj bez toho, aby bol vyjadrený (porov. Smyčková, R., Števček, M., Tomašovič, M., Kotrecová, A. a kol. Civilný mimosporový poriadok. Komentár. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2017, 1064 - 1072 s.).
19. Prechodné ustanovenie § 206o ZoKR v účinnom znení k úpravám od 1. júna 2023, je výnimkou z princípu okamžitej aplikovateľnosti novej procesnoprávnej úpravy zákona o konkurze a reštrukturalizácii a vzťahuje sa výlučne na konania začaté a právoplatne neskončené na súdoch vecne a miestne príslušných. Najvyšší súd tu poukazuje na skutočnosť, že znenie tohto ustanovenia je zhodné s § 471c CSP, ktorého výkladu sa už venoval vo viacerých predchádzajúcich rozhodnutiach (napríklad v uznesení zo 16. augusta 2023 sp. zn. 5Ndob/5/2023, v uznesení z 23. augusta 2023 sp. zn. 3Ndob/8/2023 alebo v uznesení z 23. augusta 2023 sp. zn. 4Ndob/19/2023).
2 0. Z obsahu predloženého spisu vyplýva, že predmetom konania je spor o určenie popretých pohľadávok, a teda konanie o odvolaniach začatých a neskončených do 31. mája 2023 sa týka rozhodnutia súdu prvej inštancie vydaného v spore vyvolanom osobitnou povahou konania podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii. S účinnosťou do 31. mája 2023 bol podľa úpravy v CSP, na ktorú odkazoval zákon o konkurze a reštrukturalizácii v § 196, namiesto všeobecného súdu žalovaného na konanie výlučne príslušný súd, na ktorom prebieha konkurzné alebo reštrukturalizačné konanie (Okresný súd Trnava), ak ide o spor vyvolaný osobitnou povahou týchto konaní, okrem sporov o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (§ 20 písm. d/ CSP). Príslušným súdom na odvolacie konanie potom podľa § 34 CSP v znení do 31. mája 2023 bol Krajský súd v Trnave, do obvodu ktorého spadal Okresný súd Trnava.
21. S účinnosťou od 1. júna 2023 však zákon o konkurze a reštrukturalizácii novo upravuje príslušnosť súdu na spory vyvolané osobitnou povahou konaní podľa tohto zákona (s výnimkou sporov o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov), ktorá je zhodná s kauzálnou príslušnosťou súdu, na ktorom prebieha konanie podľa tohto zákona, teda konanie konkurzné, reštrukturalizačné, resp. o oddlžení.
22. K novelizovanej úprave procesných ustanovení v zákone o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom od 1. júna 2023 je potrebné uviesť, že nový § 196a ZKR pod nadpisom „Príslušnosť“ v siedmych odsekoch upravuje tak kauzálnu príslušnosť na konanie podľa zákona o konkurze areštrukturalizácii (ods. 1, 2, 6, 7), ako aj funkčnú príslušnosť na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vydanému v konaní podľa tohto zákona (ods. 3) a tiež miestnu príslušnosť (ods. 4). Najvyšší súd pritom zdôrazňuje, že v odseku 3 upravená príslušnosť krajských súdov je jednoznačne funkčnou príslušnosťou, bez ohľadu na to, že tento právny pojem nie je v zákone o konkurze a reštrukturalizácii priamo uvedený (na rozdiel od nadpisu nad § 34 CSP), keďže sa týka príslušnosti krajských súdov (Krajský súd v Banskej Bystrici, Krajský súd v Bratislave, Krajský súd v Košiciach,) špecializovaných na konania o odvolaniach proti rozhodnutiam vydaným súdmi prvej inštancie tak v konaní podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ako aj v konaniach o sporoch vyvolaných osobitnou povahou konaní podľa tohto zákona.
23. Najvyšší súd pri výklade predmetného ustanovenia § 196a ods. 6 ZoKR zvolil metódu teleologického výkladu právnej normy a sledujúc účel novely, ktorým je špecializácia súdov (vrátane odvolacích súdov) s cieľom zabezpečenia rýchlosti, kvality a efektívnosti rozhodovania súdov, dospel k záveru, že predmetné ustanovenie je potrebné vykladať tak, že za súd funkčne príslušný na konanie o odvolaní v konaniach vyvolaných osobitnou povahou konaní definovaných v § 196 ZoKR, je od 1. júna 2023 potrebné vnímať súd určený podľa § 196a ods. 3 tohto zákona. Uvedený výklad podľa najvyššieho súdu zabezpečí naplnenie účelu novely. Iný výklad by spôsobil neželaný výsledok, kedy by incidenčné konania boli v odvolacom konaní rozhodované krajskými súdmi, ktoré sa na konania podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii a agendu obchodného súdnictva nemajú špecializovať.
24. Pokiaľ teda na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vydanému súdom prvej inštancie v danom prípade v spore vyvolanom osobitnou povahou konaní podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii, bol podľa predpisov účinných do 31. mája 2023 funkčne príslušný Krajský súd v Trnave, zatiaľ čo s účinnosťou od 1. júna 2023 je na konanie o odvolaní v takom prípade v zmysle § 196a ods. 3 písm. b) zákona o konkurze a reštrukturalizácii príslušný Krajský súd v Bratislave a súčasne § 206o tohto zákona ako intertemporálne ustanovenie explicitne neupravilo, že konanie o odvolaní začaté a právoplatne neskončené do 31. mája 2023 sa dokončí na súde funkčne príslušnom podľa predpisov účinných do 31. mája 2023, potom so zreteľom na princíp okamžitej aplikovateľnosti novej procesnej právnej úpravy, je od 1. júna 2023 na odvolacie konanie začaté a právoplatne neskončené do 31. mája 2023 funkčne príslušný krajský súd určený podľa úpravy zákona o konkurze a reštrukturalizácii účinnej od 1. júna 2023. V posudzovanom prípade je týmto funkčne príslušným súdom Krajský súd v Bratislave.
25. Z vyššie uvedeného vyplýva, že argumentácia Krajského súdu v Bratislave, podľa ktorej je v zmysle § 206o zákona o konkurze a reštrukturalizácii na konanie a rozhodnutie o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava aj od 1. júna 2023 príslušný Krajský súd v Trnave, nie je správna.
2 6. Najvyšší súd v nadväznosti na vyššie uvedené uzatvára, že pre konania začaté a právoplatne neskončené do 31. mája 2023 zákonodarca v prechodnom ustanovení § 206o zákona o konkurze a reštrukturalizácii výslovne určil, že sa majú dokončiť na súdoch vecne a miestne príslušných podľa predpisov účinných do 31. mája 2023. Toto ustanovenie a contrario teda nepokrýva funkčnú ani kauzálnu príslušnosť odvolacích súdov. Najvyšší súd pritom zastáva názor, že ak by zákonodarca mienil, aby sa tento prechodný právny režim týkal aj funkčnej a kauzálnej príslušnosti, vyjadril by to výslovne tak, ako to v minulosti urobil v prechodnom ustanovení § 470 ods. 4 CSP (konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo). Preto je pri nachádzaní funkčnej príslušnosti krajského súdu na konanie o odvolaní v sporoch vyvolaných osobitnou povahou konaní podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii potrebné vychádzať z okamžitej aplikability procesného predpisu (§ 470 ods. 1 CSP v spojení s § 196 zákona o konkurze a reštrukturalizácii), súladne so zámerom „tzv. súdnej reformy“ zahŕňajúcej špecifické požiadavky zákonodarcu smerujúce k špecializácii súdov (sudcov) v určitých druhoch sporov stanovených zákonom tak, ako je tomu aj v danom spore (§ 196a ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii). Tento zámer je možné vyrozumieť aj z dôvodovej správy k zákonu č. 150/2022 Z. z. (časť A), ktorá uvádza, že reforma súdnej mapy je jedným z nástrojov na dosiahnutie efektívne fungujúcej justície, pretože vytvára vhodné podmienky pre špecializáciu sudcov, ako na úrovni okresných súdov, tak aj na úrovni krajských súdov.
27. Vo vzťahu k záverom o okamžitej aplikovateľnosti novej procesnej úpravy najvyšší súd poukazuje aj na obdobné názory vyslovené najvyšším súdom v uznesení z 28. júna 2023, sp. zn. 6Ndc/19/2023 a náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2023, sp. zn. IV. ÚS 257/2023. Obdobné závery, aké prijal najvyšší súd v tomto rozhodnutí, boli už prijaté aj v uznesení najvyššieho súdu zo 16. augusta 2023, sp. zn. 5Ndob/5/2023, tiež v uzneseniach z 23. augusta 2023, sp. zn. 3Ndob/8/2023, sp. zn. 4Ndob/4/2023, sp. zn. 4Ndob/5/2023 (k príslušnosti krajských súdov na konanie o odvolaniach proti rozhodnutiam súdov prvej inštancie vydaných v obchodnoprávnych sporoch podľa CSP). Najvyšší súd dodáva, že prijatými závermi nedochádza k porušeniu práva na zákonného sudcu (§ 3 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) a ani k porušeniu zásady perpetuatio fori, keď k zmene funkčnej príslušnosti súdov došlo na základe zmeny právnej úpravy a jej okamžitej aplikovateľnosti, pričom úprava intertemporality novej procesnej úpravy bola v rukách zákonodarcu (z hľadiska zmien v nastavení súdnej mapy, kompetencií súdov v rámci súdnej reformy).
2 8. Najvyšší súd vzhľadom na vyššie uvedené záverom konštatuje, že nesúhlas Krajského súdu v Trnave s postúpením veci Krajským súdom v Bratislave je dôvodný, a preto rozhodol tak, ako vyplýva z výroku tohto uznesenia.
29. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.