UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Praženkovej a členiek senátu Mgr. Sone Pekarčíkovej a JUDr. Ivici Čelkovej, v spore žalobcu MODO Consulting s. r. o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 50 106 465, zast. BAJO LEGAL s. r. o., so sídlom Landererova 8, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 860 581, proti žalovanému CONCORDE spol. s r. o. v reštrukturalizácii, so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 31 350 623, o zaplatenie 457.446,97 eura s príslušenstvom, vedenom na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. 74Cb/64/2025, v konaní o nesúhlase Mestského súdu Bratislava III s postúpením sporu Okresným súdom Banská Bystrica, takto
rozhodol:
P r í s l u š n ý m súdom na prejednanie a rozhodnutie sporu vedeného na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. 74Cb/64/2025, je Mestský súd Bratislava III.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Banská Bystrica listom z 27. júna 2025 (č. l. 154 spisu) postúpil vec Mestskému súdu Bratislava III ako súdu príslušnému na jej prejednanie s odôvodnením, že súdu bol v zákonnej lehote doručený návrh na pokračovanie v konaní na príslušnom súde podľa § 10 ods. 3, resp. § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoUK“). O postúpení zároveň upovedomil žalobcu cestou jeho právneho zástupcu a žalovaného, a to listom rovnako z 27. júna 2025 (č. l. 151 spisu).
2. Mestský súd Bratislava III listom zo 17. júla 2025 (č. l. 313 spisu) vec predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) z dôvodu svojho nesúhlasu s postúpením; poukázal na to, že žalobca namietal, že žalovaným podaný odpor voči platobnému rozkazu bol podaný bez vecného odôvodnenia. Vyslovil názor, že bolo povinnosťou Okresného súdu Banská Bystrica ako postupujúceho súdu skúmať splnenie predpokladov, či podaný odpor spĺňa náležitosti potrebné pre jeho vecné prejednanie súdom príslušným podľa Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Poukázaním na uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 3Ndc/21/2024 zo dňa 29. januára 2025 namietol, že z obsahu spisu nie je zrejmé, či sa Okresný súd Banská Bystrica otázkou vecného odôvodnenia odporu podanéhožalovaným zaoberal, dokonca ani či sa zaoberal návrhom žalobcu na odmietnutie odporu z dôvodu, že odpor nebol vecne odôvodnený a o tomto do spisu založil aspoň úradný záznam.
3. Najvyšší súd ako súd spoločne nadriadený Mestskému súdu Bratislava III a Okresnému súdu Banská Bystrica (§ 43 ods. 2 CSP) po preskúmaní okolností sporu o príslušnosť dospel k záveru, že nesúhlas Mestského súdu Bratislava III s postúpením sporu dôvodný nie je a jeho príslušnosť na prejednanie a rozhodnutie predmetného sporu ostáva zachovaná.
4. Pri rozhodovaní o príslušnosti, vychádzal najvyšší súd z nasledovnej relevantnej právnej úpravy:
5. Podľa § 36 ods. 1, 2 CSP, konanie sa uskutočňuje na súde, ktorý je na prejednanie príslušný. Príslušnosť sa určuje podľa okolností v čase začatia konania; takto určená príslušnosť trvá až do skončenia konania.
6. Podľa § 40 CSP, súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú príslušnosť počas celého konania; kauzálnu príslušnosť v obchodnoprávnych sporoch súd skúma iba do otvorenia pojednávania alebo predbežného pojednávania sporu.
7. Podľa § 43 ods. 1 CSP, ak súd postupom podľa § 40 a § 41 zistí, že nie je príslušný, bezodkladne postúpi spor príslušnému súdu bez rozhodnutia a upovedomí o tom žalobcu. Žalovaného upovedomí len vtedy, ak mu už bola žaloba doručená.
8. Podľa § 43 ods. 2 CSP, ak súd, ktorému bol spor postúpený, s postúpením nesúhlasí, bezodkladne predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú súdy viazané.
9. Podľa § 13 CSP, na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak.
10. Podľa § 15 ods. 1 CSP, všeobecným súdom právnickej osoby je súd, v ktorého obvode má právnická osoba adresu sídla.
11. Podľa § 22 CSP, na konanie v obchodnoprávnych sporoch sú príslušné a) Mestský súd Bratislava III pre obvod Krajského súdu v Bratislave, b) Mestský súd Košice pre obvod Krajského súdu v Košiciach, c) Okresný súd Banská Bystrica pre obvod Krajského súdu v Banskej Bystrici, d) Okresný súd Nitra pre obvod Krajského súdu v Nitre, e) Okresný súd Prešov pre obvod Krajského súdu v Prešove, f) Okresný súd Trenčín pre obvod Krajského súdu v Trenčíne, g) Okresný súd Trnava pre obvod Krajského súdu v Trnave, h) Okresný súd Žilina pre obvod Krajského súdu v Žiline. 12. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (v znení zákonov č. 428/2004 Z. z. a č. 757/2004 Z. z.) [ďalej len „zákon č. 371/2004 Z. z.], sídlom Krajského súdu v Bratislave je mesto Bratislava; jeho obvod tvoria obvody a) mestských súdov podľa § 2 ods. 1 až 4, b) Okresného súdu Malacky, c) Okresného súdu Pezinok.
13. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 371/2004 Z. z., sídlom Mestského súdu Bratislava III je mesto Bratislava; jeho obvod tvorí územný obvod okresov Bratislava I, Bratislava II, Bratislava III, Bratislava IV a Bratislava V.
14. Podľa § 2 ZoUK, na konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica.
15. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3 a 4 ZoUK, konanie sa začína podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu. Na podanie návrhu je oprávnený ten, koho nárok na zaplatenie určitej peňažnej sumy v eurách voči žalovanému (ďalej len „uplatňovaný nárok“) možno odôvodnene predpokladať. Uplatňovaný nárok možno odôvodnene predpokladať, ak vyplýva zo skutočností uvedených žalobcom a z listín pripojených k návrhu. Ak sú žalobca a žalovaný účtovnými jednotkami, postačí pripojiť faktúru alebo inú výzvu podobnej povahy, ktorou sa požadovalo splnenie uplatňovaného nároku od žalovaného (ďalej len „faktúra“), a vyhlásiť, že uplatňovaný nárok žalobca eviduje vo svojom účtovníctve. Ak je žalobca platiteľom dane z pridanej hodnoty, v návrhu môže vyhlásiť, že údaje o uplatňovanom nároku voči žalovanému uviedol v kontrolnom výkaze podľa osobitného predpisu (§ 78a zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov).
16. Podľa § 11 ods. 1 ZoUK, proti platobnému rozkazu môže žalovaný podať odpor, ktorý musí byť vecne odôvodnený. Podaním odporu sa platobný rozkaz zrušuje; to neplatí, ak bol odpor odmietnutý. Podaný odpor nemožno vziať späť.
17. Podľa § 11 ods. 3 ZoUK, ak sú žalobca a žalovaný účtovnými jednotkami, žalovaný musí v podanom odpore uviesť, či mu bola doručená faktúra ohľadom uplatňovaného nároku, akým spôsobom s ňou naložil a či voči nemu uplatňovaný nárok eviduje alebo evidoval vo svojom účtovníctve a ak ho neeviduje, z akých dôvodov.
18. Podľa § 11 ods. 4 ZoUK, ak žalobca v návrhu urobil vyhlásenie podľa § 3 ods. 4, žalovaný musí okrem skutočností podľa odseku 3 v odpore uviesť, či faktúru žalobcu, ktorá sa týka uplatneného nároku, uviedol vo svojom kontrolnom výkaze podľa osobitného predpisu. Ak žalovaný faktúru v kontrolnom výkaze uviedol, na odôvodnenie odporu musí uviesť také skutočnosti, ktoré závažným spôsobom spochybňujú žalobcom uplatnený nárok, a svoje tvrdenia musí v lehote na podanie odporu osvedčiť listinnými dôkazmi, na ktoré sa odvoláva; inak sa odpor nepovažuje za vecne odôvodnený.
19. Podľa § 12 ods. 1 písm. d) ZoUK, súd bez toho, aby vyzýval žalobcu na vyjadrenie, odmietne odpor podaný bez vecného odôvodnenia. 20. Podľa § 1 ods. 1 a 2 ObchZ, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
21. Podľa § 2 ods. 2 písm. a) ObchZ, podnikateľom podľa tohto zákona je osoba zapísaná v obchodnom registri.
22. Najvyšší súd vo všeobecnosti uvádza, že upomínacie konanie predstavuje zjednodušený elektronický proces uplatňovania si peňažných nárokov na súde a následného vydania platobného rozkazu, ktorý je vydaný len na základe tvrdení a dôkazov prezentovaných zo strany žalobcu a v prípade nadobudnutia právoplatnosti a vykonateľnosti je spôsobilým exekučným titulom. Ak sa chce žalovaný brániť voči vydanému platobnému rozkazu, musí voči doručenému platobnému rozkazu podať odpor, ktorý je jediným možným prostriedkom procesnej nápravy, ktorý ale musí byť vecne odôvodnený, aby vyvolal účinky zrušenia platobného rozkazu. Žalovaný musí v odpore uvádzať skutočnosti odôvodňujúce spochybnenie žalobcom tvrdeného nároku (vecné alebo právne), čiže žalovaný musí v odôvodnení opísať rozhodujúce skutočnosti, o ktoré opiera svoju obranu proti uplatnenému nároku, súčasne k odporu musí pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, prípadne označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Nepostačuje preto, aby žalovaný len namietal proti povinnosti zaplatiť dlžnú sumu bez ďalšieho zdôvodnenia, namietal svojou zlou finančnou situáciou v dôsledku nedostatku finančných prostriedkov na úhradu dlžnej sumy a pod., ktoré tvrdenia by bez ďalšieho mali za následok odmietnutie odporu. Ďalšie náležitosti odporu vyplývajú z § 11 ods. 3 a 4 ZoUK (vyššie citované).
23. Z obsahu spisu je zrejmé, že predkladajúci Mestský súd Bratislava III s postúpením veci Okresnýmsúdom Banská Bystrica nesúhlasí majúc za to, že v danej veci žalovaným podaný odpor voči platobnému rozkazu nie je vecne odôvodnený, pričom túto okolnosť namietol i žalobca, ktorý z tohto dôvodu navrhol odmietnutie odporu. Tvrdí, že Okresný súd Banská Bystrica bez toho, aby žalovaným podaný odpor preskúmal a o tomto založil do spisu aspoň úradný záznam, (nesprávne) postúpil spor Mestskému súdu Bratislava III.
24. Z predloženého spisu ďalej vyplýva, že Okresný súd Banská Bystrica dňa 29. mája 2025 vydal platobný rozkaz č. k. 15Up/707/2025-113, ktorým žalovanému uložil povinnosť do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi istinu 457.446,97 eura s príslušenstvom konkretizovaným vo výroku platobného rozkazu, alebo v tej istej lehote podať odpor. Žalovaný proti označenému platobnému rozkazu podaním, Okresnému súdu Banská Bystrica doručeným 12. júna 2025 (č. l. 118) podal odpor, v ktorom namietol, že „...nárok uplatnený žalobcom čo do právneho dôvodu a výšky neuznáva, nakoľko tento nárok ani jeho výška nie sú preukázané. Samotné vystavenie faktúr nie je dôkazom preukazujúcim vznik nároku žalobcu na odmenu vo výške uvedenej vo faktúrach. Žalobca nepreukázal splnenie podmienok dojednaných v čl. III Zmluvy o spolupráci zo dňa 08.03.2016. Žalobca okrem Zmluvy o spolupráci uzatvorenej dňa 08.03.2016 a faktúr č. 202501, č. 202502 a č. 202503 priložil k návrhu iba Provízne listy, ktoré nie sú podpísané žalovaným, a ktorých správnosť nie je ničím preukázaná. Žalobca v návrhu ani v prílohách k nemu nepreukázal vznik jeho nároku na zaplatenie požadovanej čiastky voči žalovanému. Žalobca nepreukázal, že ním vystavené faktúry sú vystavené opodstatnene a v správnej výške a že tieto faktúry boli doručené žalovanému. Faktúry sú len dôkazy formálneho charakteru, ktoré samé o sebe nepostačujú na preukázanie vzniku nároku na odmenu ani jej splatnosť...“ Žalovaný v odpore ďalej v zmysle § 11 ods. 3 ZoUK uviedol, že „...faktúry ohľadom uplatňovaného nároku mu neboli doručené a tieto z uvedeného dôvodu neeviduje vo svojom účtovníctve. Žalobca v návrhu urobil vyhlásenie, že uplatňovaný nárok neuvádza v kontrolnom výkaze.“ Žalobca písomným podaním z 12. júna 2025 (č. l. 124 - 125 spisu) navrhol odpor žalovaného odmietnuť tvrdiac, že v ňom absentuje vecné odôvodnenie a že žalovaný nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu, že pre žalovaného vykonal sprostredkovateľskú činnosť a že za túto mu vznikol nárok v uplatnenej výške. Okresný súd Banská Bystrica výzvou z 13. mája 2025 (č. l. 129 spisu) žalobcu vyzval, aby sa k odporu v lehote 15 dní od doručenia výzvy vyjadril a aby v tej istej lehote navrhol pokračovanie v konaní na príslušnom súde. Zároveň v ten istý deň vykonal úradný záznam v znení, že dňa 11. júna 2025 bol súdu odoslaný a dňa 12. júna 2025 doručený odpor proti platobnému rozkazu a že pre vylúčenie pochybností uvádza, že akceptoval podpis žalovaného uvedený v časti B) formulára „Údaje o osobe, ktorá odpor podáva“, kde pri vytlačenom názve spoločnosti je vlastnoručne dopísaný konateľ a podpis. Napokon žalobca podaním na č. l. 131 - 132 spisu zaslal upomínaciemu súdu návrh na odmietnutie odporu z dôvodu absencie jeho vecného odôvodnenia a pre prípad neodmietnutia odporu podal súdu i návrh na pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa CSP a vyjadrenie k odporu. K podaniu pripojil ako dôkazné prostriedky maily so zoznamom klientov za mesiace december 2024 až február 2025, ďalej maily za jednotlivé mesiace s vyúčtovaniami odmeny, ako i maily za jednotlivé mesiace s faktúrami (všetky maily aj s prílohami s tým, že niektoré prílohy predloží dodatočne priamo Mestskému súdu Bratislava III). Na základe uvedeného Okresný súd Banská Bystrica listom z 27. júna 2025 (č. l. 154 spisu) postúpil vec Mestskému súdu Bratislava III na jej prejednanie s odôvodnením, že žalobca v zákonom stanovenej lehote navrhol pokračovanie v konaní na príslušnom súde v zmysle § 10 ods. 3, resp. v zmysle § 14 ods. 3 ZoUK.
25. Preskúmaním vyššie zistených skutočností vyplývajúcich z predloženého spisu najvyšší súd dospel k záveru, že Okresný súd Banská Bystrica posúdil odpor žalovaného ako vecne zdôvodnený, na základe ktorej skutočnosti ho zaslal na vyjadrenie žalobcovi aj s výzvou, aby navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom podľa CSP. Najvyšší súd má za to, že žalovaný spochybnil nárok žalobcu tvrdením o nepreukázaní splnenia podmienok dojednaných v čl. III zmluvy o spolupráci (predmetný článok obsahuje ustanovenia o odmene - pozn. najvyššieho súdu), o absencii podpisu žalovaného na žalobcom predložených províznych listoch, o ich nesprávnosti, i tvrdením o neopodstatnenosti vystavených faktúr, ich vystavení v nesprávnej výške a o ich nedoručení žalovanému. Žalovaný postupom podľa § 11 ods. 3 ZoUK tiež uviedol, že faktúry ohľadom žalobcom uplatňovaného nároku vo svojom účtovníctve neeviduje, nakoľko mu tieto neboli doručené. Z dôvodu, že žalobca v návrhu uviedol, že uplatňovanýnárok neuvádza v kontrolnom výkaze, nevzťahuje sa ďalej na žalovaného povinnosť v zmysle § 11 ods. 4 ZoUK. Najvyšší súd má za to, že odôvodnenie odporu v znení predloženom žalovaným je preto dostačujúce na vyhodnotenie odporu ako odôvodneného a bude vecou dokazovania v ďalšom štádiu konania pred príslušným súdom, aby sporové strany svoje tvrdenia ohľadne žalovaného nároku preukazovali. Najvyšší súd poukazuje aj na skutočnosť, že žalobca vo svojom vyjadrení k odporu uviedol, že dôkazné prostriedky, ktoré nie je možné doručiť prostredníctvom portálu eŽaloby, doručí priamo Mestskému súdu Bratislava III, a teda bol uzrozumený s príslušnosťou tohto prvoinštančného súdu na konanie v predmetnej veci. Napokon, vo vzťahu k namietanému (ne)vyhotoveniu úradného záznamu Okresným súdom Banská Bystrica najvyšší súd uvádza, že úradný záznam postupujúci súd vyhotovil na č. l. 128 pre vylúčenie pochybností pri skúmaní formálnych náležitostí odporu, a to vo vzťahu k podpisu žalovaného; najvyšší súd vychádza z toho, že pokiaľ sa k vecnému odôvodneniu odporu nevyjadroval, potom pochybnosti v uvedenom smere nemal, inak sa by uvedenému v úradnom zázname (zrejme) venoval.
26. Zhrnúc vyššie uvedené najvyšší súd konštatuje, že nesúhlas Mestského súdu Bratislava III s postúpením sporu Okresným súdom Banská Bystrica dôvodný nie je. Vzhľadom na adresu sídla žalovaného a povahu sporu ako obchodnoprávneho, je daná kauzálna príslušnosť Mestského súdu Bratislava III v zmysle § 22 písm. a) CSP na konania v obchodnoprávnych sporoch pre obvod Krajského súdu v Bratislave.
27. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.



