UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Praženkovej a členiek senátu JUDr. Gabriely Mederovej a Mgr. Sone Pekarčíkovej, v právnej veci žalobcu Advokátska kancelária UHAĽ s.r.o., Štefana Moyzesa 9877/43, Zvolen, IČO: 47 236 655 proti žalovaným 1/ L. U., narodenému X. R. XXXX, Z. XXXX/XXX, V. V., 2/ F. Y., narodenému X. L. XXXX, U. XXXX/XX, V. V., 3/ Erikovi Bilskému, Pekárska 11, Trnava, IČO: 31 611 940, správcovi konkurznej podstaty úpadcu: UNIMONT Banská Bystrica, spol. s r.o., Vajanského 40/7673, Trnava, IČO: 31 611 940, o určenie pravosti popretej pohľadávky, v konaní o odvolaní žalovaného 3/ vedenom na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 21Co/76/2023, o nesúhlase s postúpením Krajského súdu v Trnave s postúpením sporu Krajským súdom v Bratislave, takto
rozhodol:
Na konanie o odvolaní vedenom na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 21Co/76/2023 j e p r í s l u š n ý Krajský súd v Bratislave.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Trnave listom zo dňa 19. januára 2024 predložil vec Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej tiež „najvyšší súd“) z dôvodu jeho nesúhlasu s postúpením mu veci Krajským súdom v Bratislave podľa § 43 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej tiež len „CSP“), majúc za to, že funkčne príslušným na konanie o odvolaní je v danom prípade Krajský súd v Bratislave. Nesúhlas s postúpením sporu odôvodnil tak, že v predmetnom spore žalovaný 3/ podal odvolanie na súde prvej inštancie dňa 13. marca 2023, ktorým dňom sa začalo odvolacie konanie a nesúhlasí s názorom Krajského súdu v Bratislave, že v čase podania odvolania bol stále funkčne a kauzálne príslušným súdom na jeho prejednanie Krajský súd v Trnave. Nesúhlasil s názorom Krajského súdu v Bratislave, že zavedením kauzálnej príslušnosti zákonom č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov (ďalej aj len „zákon č. 150/2022 Z. z.“ alebo „novela“) nedochádza od 1. júna 2023 k prechodu výkonu súdnictva medzi krajskými súdmi v prebiehajúcich odvolacích konaniach, a teda konania o odvolaniach začaté pred 1. júnom 2023 sa majú dokončiť na doteraz príslušných krajských súdoch, t.j. v predmetnej veci na Krajskom súde v Trnave. Poukázal na už vylovený názor najvyššieho súdu v uznesení zo dňa 16.augusta 2023 sp. zn. 5Ndob/5/2023, kde najvyšší súd konštatoval, že súčasťou tzv. súdnej reformy, vo vzťahu k Civilnému sporovému poriadku uskutočnenou jeho novelizáciou zákonom č. 150/2022 Z. z., je s účinnosťou od 1. júna 2023 nová úprava príslušnosti súdov na konanie v obchodnoprávnych sporoch, a to v prípade súdov prvej inštancie príslušnosti kauzálnej v zmysle § 22 CSP a v prípade odvolacích súdov funkčnej príslušnosti odvolacích súdov v obchodnoprávnych sporoch v zmysle § 34 ods. 1 a 2 CSP. Ustanovenie § 34 ods. 2 CSP v texte pod jednotlivými písmenami a) až c) priamo odkazuje na určité ustanovenia § 22 a § 23 CSP. Poukázal, že pojmovým znakom procesnej intertemporality je princíp okamžitej aplikovateľnosti novej procesnej úpravy na všetky konania prebiehajúce na súde a začaté podľa doterajších predpisov. Prechodné ustanovenie § 471c CSP je výnimkou z princípu okamžitej aplikovateľnosti novej procesnoprávnej úpravy Civilného sporového poriadku a vzťahuje sa výlučne na konania začaté a právoplatne neskončené na súdoch vecne a miestne príslušných. Nepokrýva teda funkčnú ani kauzálnu príslušnosť odvolacích súdov.
2. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd spoločne nadriadený Krajskému súdu v Trnave a Krajskému súdu v Bratislave, podľa § 43 ods. 2 CSP príslušný na rozhodnutie o príslušnosti odvolacích súdov, posúdil dôvodnosť predloženého nesúhlasu s postúpením a dospel k záveru, že nesúhlas Krajského súdu v Trnave s postúpením mu predmetného sporu na odvolacie konanie je dôvodný.
3. Podľa článku 4 ods. 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
4. Podľa článku 17 ods. 1 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
5. Podľa § 43 ods. 2 CSP, ak súd, ktorému bol spor postúpený, s postúpením nesúhlasí, bezodkladne predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú súdy viazané.
6. Podľa § 40 CSP, súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú príslušnosť počas celého konania; kauzálnu príslušnosť v obchodnoprávnych sporoch súd skúma iba do otvorenia pojednávania alebo predbežného prejednania sporu (veta za bodkočiarkou v znení účinnom od 1. júla 2023).
7. Podľa § 196a ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“), na konanie podľa tohto zákona sú kauzálne príslušné a) Mestský súd Bratislava III pre obvod Krajského súdu v Bratislave, b) Mestský súd Košice pre obvod Krajského súdu v Košiciach, c) Okresný súd Banská Bystrica pre obvod Krajského súdu v Banskej Bystrici, d) Okresný súd Nitra pre obvod Krajského súdu v Nitre, e) Okresný súd Prešov pre obvod Krajského súdu v Prešove, f) Okresný súd Trenčín pre obvod Krajského súdu v Trenčíne, g) Okresný súd Trnava pre obvod Krajského súdu v Trnave, h) Okresný súd Žilina pre obvod Krajského súdu v Žiline.
8. Podľa § 196a ods. 3 ZKR, na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vydanému v konaní podľa a) odseku 1 písm. c), f) a h) a odseku 2 je príslušný Krajský súd v Banskej Bystrici, b) odseku 1 písm. a), d) a g) je príslušný Krajský súd v Bratislave, c) odseku 1 písm. b) a e) je príslušný Krajský súd v Košiciach.
9. Podľa § 196a ods. 6 ZKR, súd, na ktorom prebieha konanie podľa tohto zákona, je príslušný aj na spory vyvolané osobitnou povahou konaní podľa tohto zákona, s výnimkou sporov o vyporiadaniebezpodielového spoluvlastníctva manželov.
10. Podľa § 206o ZKR konania začaté a právoplatne neskončené do 31. mája 2023 sa dokončia na súdoch vecne a miestne príslušných podľa predpisov účinných do 31. mája 2023; to neplatí, ak podľa osobitného predpisu výkon súdnictva prechádza z vecne a miestne príslušného súdu na iný súd.
11. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom incidenčnom spore rozhodol Okresný súd Trnava rozsudkom zo dňa 8. februára 2023 č. k. 25Cbi/1/2019-407, ktorým určil, že žalobca je veriteľom predmetnej pohľadávky prihlásenej do konkurzu na majetok úpadcu UNIMONT Banská Bystrica, spol. s r.o., IČO: 31 611 940, vedeného Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 25K/16/2018, zapísaná do zoznamu pohľadávok pod poradovým číslom 1 a žalovanému 1/, 2/ a úpadcovi uložil povinnosť žalobcovi nahradiť trovy konania v celom rozsahu. Voči rozsudku podal žalovaný 3/, ako správca konkurznej podstaty úpadcu, dňa 13. marca 2023 odvolanie, ktoré bolo súdom prvej inštancie predložené Krajskému súdu v Bratislave dňa 12. júna 2023 ako súdu odvolaciemu. Krajský súd v Bratislave o odvolaní nerozhodol a skúmajúc počas celého konania svoju funkčnú príslušnosť v odvolacom konaní (§ 40 veta pred bodkočiarkou CSP), postúpil vec na rozhodnutie Krajskému súdu v Trnave, ako súdu funkčne a kauzálne príslušnému, pričom argumentoval, že odvolacie konanie bolo začaté dňa 13. marca 2023, teda za účinnosti právnej úpravy účinnej do 31. mája 2023, kedy na konanie a rozhodnutie o podanom odvolaní v prejednávanej veci bol kauzálne a funkčne príslušný Krajský súd v Trnave. Je názoru, že zavedením kauzálnej príslušnosti zákonom č. 150/2022 Z. z. nedochádza k prechodu výkonu súdnictva medzi krajskými súdmi v prebiehajúcich odvolacích konaniach, a teda konania o odvolaní začaté pred 1. júnom 2023 sa majú dokončiť na doteraz príslušných krajských súdoch, v tomto prípade na Krajskom súde v Trnave.
12. Krajský súd v Trnave s postúpením spisu nesúhlasil a v súlade s ustanovením § 43 ods. 2 CSP spis predložil najvyššiemu súdu na rozhodnutie o spore o príslušnosť. Uviedol, že predmetom sporu je žaloba o určenie pravosti popretej pohľadávky, ktorá bola prihlásená do konkurzu na majetok úpadcu UNIMONT Banská Bystrica, spol. s r.o., IČO: 31 611 940 (ktorého správca je v predmetnom konaní žalovaným), vedeného Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 25K/16/2018, zapísaná do zoznamu pohľadávok pod poradovým číslom 1. S poukazom na ustanovenie § 34 ods. 1 a § 34 ods. 2 písm. b) CSP v spojení s § 22 písm. g) CSP argumentoval, že kauzálne ako aj funkčne príslušným súdom na konanie o odvolaní žalovaného 3/ je Krajský súd v Bratislave, vychádzajúc z princípu okamžitej aplikovateľnosti novej procesnej úpravy, keď intertemporálne ustanovenie § 471c CSP s účinnosťou od 1. júna 2023 síce určuje vzájomný vzťah skoršej a neskoršej právnej úpravy, pričom pokrýva zachovanie vecnej a miestnej príslušnosti súdov v konaniach začatých a neskončených do 31. mája 2023, avšak toto ustanovenie a contrario nepokrýva funkčnú ani kauzálnu príslušnosť odvolacích súdov. Z dôvodov uvedených v nesúhlase s postúpením vyplýva, že Krajský súd v Trnave dôvodil najmä obchodnoprávnou povahou predmetného sporu a v tejto súvislosti novozavedenou kauzálnou a funkčnou príslušnosťou, pričom poukázal aj na zásadu zákonného sudcu, ku ktorej porušeniu by došlo v prípade nesprávne určeného príslušného súdu na konanie vo veci.
13. Najvyšší súd uvádza, že pre rozhodnutie tohto sporu o príslušnosť je potrebné v prvom rade vyriešiť otázku aplikácie ustanovenia § 196a ods. 3 ZKR na predmetný spor o príslušnosť a jeho časovú pôsobnosť v nadväznosti na prechodné ustanovenie § 206o ZKR. Odvolanie bolo podané (a teda odvolacie konanie bolo začaté) pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 150/2022 Z. z., ktorým boli s účinnosťou od 1. júna 2023 menené aj ustanovenia upravujúce funkčnú príslušnosť súdov na konanie o odvolaní a novoupravená kauzálna príslušnosť súdov v obchodnoprávnych sporoch. Pre súdy preto vzniká otázka, či sa nová právna úprava funkčnej príslušnosti má vzťahovať aj na odvolacie konania začaté pred účinnosťou tejto novely.
14. Súčasťou tzv. súdnej reformy, vo vzťahu k Civilnému sporovému poriadku a Zákonu o konkurze a reštrukturalizácii je jeho novelizácia zákonom č. 150/2022 Z. z. a zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov, v znení zákona č. 398/2022 Z. z., ktorým sa mení zákon č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmisúdov, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Dôsledkom tejto reformy bolo okrem iného vypustenie kauzálnej a jej zodpovedajúcej funkčnej príslušnosti v konkurznom a reštrukturalizačnom konaní z pôvodného § 24 CSP (účinného do 31. mája 2023) a výlučnej miestnej príslušnosti v sporoch vyvolaných osobitnou povahou konkurzného konania, reštrukturalizačného konania, konania o verejnej preventívnej reštrukturalizácii alebo konania o neverejnej preventívnej reštrukturalizácii z pôvodného § 20 písm. d) CSP (účinného do 31. mája 2023). Pritom právna úprava príslušnosti súdov pre konkurzné a reštrukturalizačné konania, vrátane funkčnej príslušnosti, spolu s úpravou príslušnosti súdov pre incidenčné konania, bola začlenená do ZKR.
15. Príslušnosť súdu na konanie o odvolaní, t.j. na konanie v druhej inštancii, sa označuje ako funkčná príslušnosť; podľa § 34 CSP v znení účinnom do 31. mája 2023, o odvolaní rozhoduje krajský súd, ak tento zákon neustanovuje inak. S poukazom na povahu predmetného sporu, ktorá spočíva v prepojenosti s konkurzným konaním, je na tento incidenčný spor potrebné aplikovať (aj v súlade s princípom okamžitej aplikovateľnosti) právnu úpravu obsiahnutú v § 196a ods. 3 ZKR, ktorá aj napriek absencii výslovného označenia, upravuje funkčnú príslušnosť súdu na konanie o odvolaní. Prvou otázkou, s ktorou sa najvyšší súd musí pre rozhodnutie tejto veci vysporiadať, je teda výklad § 196a ods. 6 ZKR, ktorý priamo a samostatne neupravuje príslušnosť súdu na konanie v sporoch vyvolaných osobitnou povahou konaní definovaných v § 196 ZKR, ale upravuje, že na také konanie je príslušný súd, na ktorom prebieha konanie podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii definované v ustanovení jeho § 196 ZKR. Výklad predmetného ustanovenia je problematický z toho pohľadu, či sa na príslušnosť súdov pre konania vyvolané osobitnou povahou konaní definovaných v § 196 ZKR má vzťahovať okrem § 196a ods. 1, 2 a 4 ZKR aj ustanovenie upravujúce funkčnú príslušnosť súdov na konanie o odvolaní obsiahnuté v § 196a ods. 3 ZKR. Zákonodarcom zvolené znenie § 196a ods. 6 ZKR nie je v tomto smere jednoznačné, neurčuje priamo kauzálne príslušný súd a ani súd funkčne príslušný na konanie o odvolaní, neodkazuje ani na konkrétne ustanovenia, ktoré sa majú aplikovať na incidenčné konania, odkazuje len na súd, na ktorom prebieha konanie definované v § 196 ZKR.
16. Pokiaľ teda na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vydanému súdom prvej inštancie v konaní o spore vyvolanom konkurzným konaním podľa predpisov účinných do 31. mája 2023 bol funkčne príslušný Krajský súd v Trnave, zatiaľ čo s účinnosťou od 1. júna 2023 je na konanie o odvolaní v zmysle § 196a ods. 3 písm. b) ZKR funkčne príslušný Krajský súd v Bratislave a súčasne § 206o ZKR ak intertemporálne ustanovenie explicitne neupravilo, že konanie o odvolaní začaté a právoplatne neskončené do 31. mája 2023 sa dokončí na súde funkčne príslušnom podľa predpisov účinných do 31. mája 2023, potom so zreteľom na princíp okamžitej aplikovateľnosti novej procesnej právnej úpravy, je od 1. júna 2023 na odvolacie konanie začaté a právoplatne neskončené do 31. mája 2023 funkčne príslušný krajský súd určený podľa úpravy ZKR účinnej od 1. júna 2023, v danom prípade Krajský súd v Bratislave.
17. Najvyšší súd zastáva názor, že aj v prípade ostatnej novelizovanej úpravy zákona o konkurze a reštrukturalizácii má mať prednosť metóda teleologickej interpretácie právnych noriem, najmä ak vychádzanie úzko len z textu zákona v znení účinnom od 1. júna 2023, ktorý explicitne nevyjadruje všetky aspekty určenia príslušnosti odvolacích súdov v (tzv. „starých“) odvolacích konaniach začatých do 31. mája 2023, by v konečnom dôsledku spôsobilo nejednotnosť v príslušnosti pri rozhodovaní v rámci incidenčných sporov v režime procesnoprávnej úpravy.
18. V nadväznosti na vyššie uvedené najvyšší súd uzatvára, že pre konania začaté a právoplatne neskončené do 31. mája 2023 zákonodarca v prechodnom ustanovení § 206o ZKR, rovnako ako v ustanovení § 471c CSP výslovne určil, že sa majú dokončiť na súdoch vecne a miestne príslušných podľa predpisov účinných do 31. mája 2023. Toto ustanovenie a contrario teda nepokrýva funkčnú ani kauzálnu príslušnosť odvolacích súdov. Najvyšší súd pritom zastáva názor, že ak by zákonodarca mienil, aby sa tento prechodný právny režim týkal aj funkčnej a kauzálnej príslušnosti, vyjadril by to výslovne tak, ako to v minulosti urobil v prechodnom ustanovení § 470 ods. 4 CSP (konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo). Preto je pri nachádzaní funkčnej príslušnostikrajského súdu na konanie o odvolaní v sporoch vyvolaných konkurzom vedených podľa ZKR (tak ako aj v obchodnoprávnych sporoch podľa § 22 CSP) potrebné vychádzať z okamžitej aplikability procesného predpisu (§ 206o ZKR), súladne so zámerom „súdnej reformy“ zahŕňajúcej špecifické požiadavky zákonodarcu smerujúce k špecializácii súdov (sudcov) v určitých druhoch sporov stanovených zákonom tak, ako je tomu aj v danom incidenčnom spore [§ 196a ods. 3 písm. b)]. Tento zámer je možné vyrozumieť aj z dôvodovej správy k zákonu č. 150/2022 Z. z. (časť A), ktorá uvádza, že reforma súdnej mapy je jedným z nástrojov na dosiahnutie efektívne fungujúcej justície, pretože vytvára vhodné podmienky pre špecializáciu sudcov, ako na úrovni okresných súdov, tak aj na úrovni krajských súdov.
19. Najvyšší súd pri rozhodovaní o príslušnosti, prihliadajúc primerane aj na článok 17 Základných princípov CSP, v zhode s už vysloveným obdobným názorom v rozhodnutí najvyššieho súdu zo dňa 27. júna 2023 sp. zn. 6Ndc/19/2023 a v rozhodnutí Ústavného súdu SR č. k. IV. ÚS 257/2023-58 z 27. júna 2023, poukazuje aj na efektivitu konania a v neposlednom rade na zachovanie účelu súdnej reformy. Pre úplnosť uvádza, že týmto nedochádza k porušeniu základného práva na zákonného sudcu (§ 3 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) a ani k porušeniu procesnoprávnej zásady tzv. perpetuatio fori (v zmysle § 36 CSP príslušnosť určená podľa rozhodujúcich skutočností existujúcich v čase začatia konania zostáva zachovaná pre celé konanie [perpetuatio fori]), avšak v danom prípade došlo k zmene funkčnej príslušnosti na základe okamžitej aplikability právnej úpravy zmien v nastavení súdnej mapy, kompetencií súdov v rámci súdnej reformy). Funkčnú príslušnosť skúma súd počas celého konania (§ 40 CSP). Preto pokiaľ v priebehu odvolacieho konania príde k zmene právnej úpravy funkčnej príslušnosti, je na zákonodarcovi, aby zrozumiteľne a jednoznačne upravil, či s ohľadom na princíp okamžitej aplikovateľnosti novej procesnej úpravy a s ohľadom na povinnosť súdu skúmať svoju funkčnú príslušnosť počas celého konania podľa § 40 CSP, zostáva zachovaná funkčná príslušnosť v konaniach začatých podľa prechádzajúcej právnej úpravy, a to prijatím prechodného ustanovenia, ktoré však v rámci novely CSP prijaté nebolo.
20. Najvyšší súd vzhľadom na vyššie uvedené konštatuje, že nesúhlas Krajského súdu v Trnave s postúpením veci Krajským súdom v Bratislave je dôvodný, preto rozhodol tak, ako vyplýva z výroku tohto uznesenia. Funkčne príslušným na rozhodnutie o odvolaní voči rozsudku Okresného súdu Trnava je Krajský súd v Bratislave [§ 196a ods. 3 písm. b) v spojení s § 196a ods. 6 ZKR].
21. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.