4Ndob/19/2025

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Praženkovej a členiek senátu Mgr. Sone Pekarčíkovej a JUDr. Ivici Čelkovej, v spore žalobcu SPOKOJNÉ BÝVANIE, s.r.o., so sídlom Bebravská 34, 821 07 Bratislava, IČO: 35 815 329 zastúpeného advokátkou Mgr. Evou Bognárovou, so sídlom Krížna 17/B, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, proti žalovanému PEXTON Development s. r. o., so sídlom Jarabinková 6B, 821 09 Bratislava - Ružinov, IČO: 47 367 628, o zaplatenie 5.455,51 eura s príslušenstvom, vedenom na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. 64Cb/43/2025, o nesúhlase Mestského súdu Bratislava III s postúpením sporu Okresným súdom Banská Bystrica, takto

rozhodol:

P r í s l u š n ý m súdom na konanie o spore je Mestský súd Bratislava IV.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Banská Bystrica ako súd upomínací listom z 13. mája 2025 (č. l. 38 spisu) postúpil vec podľa § 10 ods. 3, resp. § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 307/2016 Z. z.“ alebo „zákon o upomínacom konaní“) Mestskému súdu Bratislava III ako súdu príslušnému na jeho prejednanie, nakoľko žalobca v zákonom stanovenej lehote navrhol pokračovanie v konaní na príslušnom súde. O postúpení veci upovedomil sporové strany (č. l. 39 spisu).

2. Mestský súd Bratislava III s postúpením veci z Okresného súdu Banská Bystrica nesúhlasil a s vecou súvisiaci spis listom z 27. júna 2025 predložil podľa § 43 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej tiež „CSP“) Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti. V nesúhlase s postúpením vyslovil, že v danej právnej veci nie je medzi sporovými stranami záväzkový vzťah, ktorý by sa v zmysle § 261 ods. 1 a 2 alebo § 262 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej tiež „ObchZ“) mal spravovať režimom Obchodného zákonníka a skutočnosť, že by žalobca v konaní uplatňoval obchodnoprávny nárok, nevyplýva ani z jeho návrhu na vydanie platobného rozkazu, kde priamo označil, že uplatňovaný nárok nie je obchodnoprávny a úrok zomeškania uplatnil podľa Občianskeho zákonníka. Uviedol ďalej, že v predmetnej veci ide o spor vyplývajúci zo zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej tiež len „zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov“ alebo „zákon č. 182/1993 Z. z.“), pričom sa nepochybne jedná o spor vzniknutý v rámci právneho vzťahu založeného na základe ustanovení označeného zákona, a teda v zmysle ustálenej judikatúry ide o spotrebiteľský spor. Dôvodiac rozhodnutím najvyššieho súdu sp. zn. 1VCdo/5/2019 a ustanoveniami § 12 ods. 2 a § 40 CSP vyslovil názor, že vo veci o obchodnoprávny spor nejde, preto súdom príslušným na konanie je Mestský súd Bratislava IV.

3. Najvyšší súd ako súd spoločne nadriadený Mestskému súdu Bratislava III a Okresnému súdu Banská Bystrica (§ 43 ods. 2 CSP) po preskúmaní okolností sporu o príslušnosť dospel k záveru, že nesúhlas Mestského súdu Bratislava III s postúpením sporu je dôvodný.

4. Z obsahu návrhu na vydanie platobného rozkazu, doručeného Okresnému súdu Banská Bystrica vyplýva, že žalobca je zákonným zástupcom vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorý na základe Zmluvy o výkone správy č. 161 zo 6. februára 2015, v znení Dodatku č. 1 z 2. januára 2015 a Dodatku č. 2 z 25. februára 2022, vykonáva správu bytového domu Z. X v Y.. Žalovaný je nájomcom nebytového priestoru o výmere 35,36 m2 na základe nájomnej zmluvy č. 01/04/2016 z 20. apríla 2016 v znení dodatku č. 1 z 5. októbra 2016 a ďalšieho nebytového priestoru o výmere 12,21 m2 na základe nájomnej zmluvy č. 01/01/2017 z 27. januára 2017. Na základe skutkových okolností opísaných v návrhu na vydanie platobného rozkazu žalobca konštatoval, že žalovaný dlhodobo nepravidelne realizuje úhrady za nájom, v rozpore s ustanoveniami dohodnutými v označených nájomných zmluvách. Na základe týchto tvrdení si žalobca uplatňuje voči žalovanému pohľadávku vo výške 5.455,51 eura z titulu nedoplatkov za úhradu dohodnutého nájomného za roky 2023 a 2024 a úroky z omeškania vyčíslené v návrhu. Okresný súd Banská Bystrica dňa 8. apríla 2025 vydal platobný rozkaz č. k. 10Up/391/2025-19, ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu istinu 5.455,24 eura, úrok z omeškania 9,50 % ročne zo sumy 1.310,23 eura od 1. januára 2024 do zaplatenia, úrok z omeškania 8,15 % ročne zo sumy 4.145,28 eura od 1. januára 2025 do zaplatenia, alebo aby v tej istej lehote podal odpor. Žalovanému zároveň uložil povinnosť do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 669,60 eura. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný elektronicky odpor (č. l. 27), ktorý upomínací súd zaslal žalobcovi s výzvou (č. l. 30), aby sa k odporu v lehote 15 dní od doručenia výzvy vyjadril a v rovnakej lehote navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku. Na výzvu upomínacieho súdu žalobca reagoval elektronickým podaním na č. l. 34 spisu, v ktorom okrem iného navrhol pokračovať v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci. Okresný súd Banská Bystrica následne vec postúpil Mestskému súdu Bratislava III ako súdu príslušnému na prejednanie veci, súčasne o postúpení veci upovedomil žalobcu cestou jeho právnej zástupkyne aj žalovaného. Mestský súd Bratislava III s postúpením veci nesúhlasí (bližšie viď dôvody v bode 2. tohto uznesenia).

5. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z., odpor, ktorý súd neodmietol, odošle žalobcovi bez zbytočného odkladu spolu s výzvou, aby sa k nemu v lehote 15 dní vyjadril, a aby v tej istej lehote navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku.

6. Podľa § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z., ak žalobca v lehote podľa odseku 1 podá návrh na pokračovanie v konaní, súd postúpi vec do piatich pracovných dní súdu príslušnému na jej prejednanie podľa Civilného sporového poriadku a strany o tom upovedomí. Ak príslušným na jej prejednanie je súd podľa § 2, súd strany upovedomí o pokračovaní v konaní.

7. Podľa § 12 CSP, na konanie v prvej inštancii je príslušný okresný súd, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa § 12 ods. 2 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie v prvej inštancii je pre obvodMestského súdu Bratislava IV miestne príslušný Mestský súd Bratislava IV.

9. Podľa § 13 CSP, na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak.

10. Podľa § 15 ods. 1 CSP, všeobecným súdom právnickej osoby je súd, v ktorého obvode má právnická osoba adresu sídla.

11. Podľa § 2 ods. 4 zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (v znení zákonov č. 428/2004 Z. z. a č. 757/2004 Z. z.) [ďalej len „zákon č. 371/2004 Z. z.“], sídlom Mestského súdu Bratislava IV je mesto Bratislava; jeho obvod tvorí územný obvod okresov Bratislava I, Bratislava II, Bratislava III, Bratislava IV a Bratislava V.

12. Podľa § 18n ods. 2 zákona č. 371/2004 Z. z., od 1. júna 2023 prechádza výkon súdnictva d) v ostatných veciach (t. j. iných než trestnoprávnych, rodinnoprávnych a obchodnoprávnych veciach - pozn. najvyššieho súdu), z Okresného súdu Bratislava I, Okresného súdu Bratislava II, Okresného súdu Bratislava III a Okresného súdu Bratislava V na Mestský súd Bratislava IV.

13. Podľa § 36 ods. 1 a 2 CSP, konanie sa uskutočňuje na súde, ktorý je na prejednanie príslušný. Príslušnosť sa určuje podľa okolností v čase začatia konania, takto určená príslušnosť trvá až do skončenia konania.

14. Podľa § 40 CSP, súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú príslušnosť počas celého konania.

15. Podľa § 43 ods. 1 CSP, ak súd postupom podľa § 40 a 41 zistí, že nie je príslušný, bezodkladne postúpi spor príslušnému súdu bez rozhodnutia a upovedomí o tom žalobcu. Žalovaného upovedomí len vtedy, ak mu už bola žaloba doručená. 16. Podľa § 43 ods. 2 CSP, ak súd, ktorému bol spor postúpený, s postúpením nesúhlasí, bezodkladne predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú súdy viazané.

17. Preskúmaním predloženého spisového materiálu najvyšší súd zistil, že žalobca si uplatňuje nároky voči žalovanému na základe nájomnej zmluvy č. 01/04/2016 z 20. apríla 2016 a ďalšej nájomnej zmluvy č. 01/01/2017 z 27. januára 2017, obe uzavreté podľa § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka a v súlade s ustanoveniami zákona č. 182/1993 Z. z. medzi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov Z. X, Y. ako prenajímateľmi, zastúpenými žalobcom ako správcom bytového domu na Z. X, súpisné číslo XXXX, parcelné číslo XXX, katastrálne územie - Z., okres Y. M., zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, na strane jednej a žalovaným na strane druhej.

18. Pre rozhodnutie tohto sporu o príslušnosť je rozhodujúce posúdenie otázky, či predmetom prebiehajúceho súdneho konania je občianskoprávny alebo obchodnoprávny spor, resp. či možno z obsahu spisu vyvodiť záver o tom, že sa žalobca domáha súdnej ochrany ako spotrebiteľ. Zo žalobného návrhu je zrejmé, že žalobca si uplatňuje nárok na zaplatenie titulom neuhradených súm za nájom nebytových priestorov. Žalobcom je právnická osoba - správca bytového domu a zástupca vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorý je oprávnený v rámci predmetu činnosti vykonávať, okrem iného, aj správu a údržbu bytového domu; žalovaným je rovnako právnická osoba, nájomca nebytových priestorov identifikovaných v prílohe označených nájomných zmlúv. Z obsahu spisu vyplýva skutočnosť, že medzi stranami sporu existuje, resp. existoval záväzkový vzťah, ktorý podľa zmluvných dojednaní má základ v ustanoveniach Občianskeho zákonníka a zákona č. 182/1993 Z. z. Subjektom záväzkového vzťahu sú na jednej strane vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového domu Z. X (teda nepodnikateľský subjekt), zastúpení žalobcom ako správcom bytového domu Z. X (na základeZmluvy o výkone správy č. 161 zo 6. februára 2015 v znení dodatkov č. 1 a 2) a na strane druhej je žalovaný, ktorý je podnikateľský subjekt. Z uvedeného vyplýva, že predmetný záväzkovoprávny vzťah pri jeho vzniku nespĺňa charakter obchodnozáväzkového vzťahu, pretože nenapĺňa pojmové znaky obchodnozáväzkového vzťahu uvedené v § 261 Obchodného zákonníka.

19. Najvyšší súd poukazuje aj na skutočnosť, že pre stanovenie príslušnosti súdu je vždy významný obsah žaloby (resp. v tomto prípade návrhu na vydanie platobného rozkazu), ktorý formuluje žalobca, teda i to akej súdnej ochrany sa domáha (viď uznesenie sp. zn. 4Ndob/4/2024 z 30. mája 2024). V posudzovanej veci boli nájomné zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka a zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, pričom neboli uzavreté medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. Z Čl. 9 oboch nájomných zmlúv vyplýva, že vzťahy zmluvou vyslovene neupravené sa riadia príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, zákona č. 182/1993 Z. z. a ďalšími všeobecne platnými právnymi predpismi. Teda podriadenie predmetného vzťahu pod Obchodný zákonník si nedohodli ani zmluvné strany v zmysle § 262 Obchodného zákonníka. Samotný žalobca v návrhu na vydanie platobného rozkazu uviedol, že návrhom si neuplatňuje obchodnoprávny nárok, súčasne percentuálnu sadzbu úrokov z omeškania vyčíslil podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Napokon, ani samotný žalovaný v odpore nenamietol, že by sa spor mal prejednať ako obchodnoprávny.

20. Vzhľadom na vyššie uvedené má najvyšší súd za to, že povaha danej veci má občianskoprávny charakter a že súdom príslušným na konanie a rozhodovanie v tomto spore je Mestský súd Bratislava IV, ktorého obvod tvorí (okrem iných) aj územný obvod okresu Bratislava II, v ktorom má adresu sídla žalovaný. Najvyšší súd zdôrazňuje, že v spore o určenie súdu príslušného na konanie nejde o prejudikovanie meritórneho rozhodnutia vo veci samej, ani otázky určenia spotrebiteľskej povahy sporu, ale o skutočnosti odôvodňujúce určenie kauzálnej a miestnej príslušnosti ako podmienky konania všeobecného súdu. Vyhodnotenie vzťahu medzi stranami sporu je vecou rozhodnutia samotného súdu na základe dôkazných tvrdení a preukázaní prostredníctvom procesného útoku a procesnej obrany.

21. S poukazom na uvedené skutočnosti najvyšší súd konštatuje, že za daných skutkových okolností je nesúhlas Mestského súdu Bratislava III s postúpením sporu dôvodný, a súdom príslušným na prejednanie a rozhodnutie predmetného sporu podľa Civilného sporového poriadku, je Mestský súd Bratislava IV.

22. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.