UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov: 1. Carlton Property, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavovo námestie 3, 811 02 Bratislava, IČO: 36 860 492, 2. ADS PROPERTY, s.r.o., so sídlom Laurinská 2, 811 01 Bratislava, IČO: 47 679 212, obaja právne zastúpení Advokátskou kanceláriou RELEVANS s.r.o., Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, proti žalovanému: ARTHUR CONSULTING, s.r.o., so sídlom Zámocká 6455/10, 811 01 Bratislava, IČO: 35 779 845, právne zastúpenému Mgr. Alicou Mendlovou, advokátkou, so sídlom Riečna 2, 811 02 Bratislava, o určenie neexistencie práva žalovaného na nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti podľa kúpnej zmluvy, vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 32Cb/68/2018, o námietke zaujatosti a podnete na prikázanie sporu inému súdu, takto
rozhodol:
Sudcovia Krajského súdu v Bratislave Mgr. Štefan Zelenák, JUDr. Lýdia Noskovičová a JUDr. Marta Šašínková nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 3Ncb/12/2020.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Bratislave v súlade s ustanovením § 54 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C. s. p.“) predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj,,NS SR“) súdny spis Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 32Cb/68/2018 na rozhodnutie o námietke zaujatosti. Žalovaný podaním doručeným Krajskému súdu v Bratislave dňa 29. januára 2020 vzniesol námietku zaujatosti proti sudkyni T., všetkým sudcom Okresného súdu Bratislava I, ako aj všetkým sudcom Krajského súdu v Bratislave s návrhom, aby ich NS SR vylúčil z rozhodovania v predmetnom konaní a zároveň podal návrh na prikázanie sporu inému krajskému súdu a inému súdu prvej inštancie mimo obvodu Krajského súdu v Bratislave. Spolu s námietkou zaujatosti boli NS SR predložené aj vyjadrenia členov senátu Krajského súdu v Bratislave (Mgr. Štefan Zelenák, JUDr. Lýdia Noskovičová a JUDr. Marta Šašinková) ako aj ostatných sudcov Krajského súdu v Bratislave k predmetnej námietke.
2. Žalovaný námietku zaujatosti odôvodnil tým, že existuje dôvodné podozrenie, že veľká časť sudcov Okresného súdu Bratislava I a sudcov Krajského súdu v Bratislave je v konaniach, v ktorých je žalovanýstranou sporu, zaujatých. Uviedol však, že z doteraz dostupných informácii nemá možnosť všetkých týchto sudcov identifikovať, avšak považuje za nepochybné, že ide o nezanedbateľnú časť, a preto, v záujme garancie svojho práva na spravodlivý proces, je nevyhnutné vylúčenie všetkých sudcov uvedených súdov, dokonca aj tých, ktorí by rozhodovali spravodlivo. Poukázal pritom na komunikáciu medzi T. a L. z aplikácie Threema, ktorej časť týkajúcu sa konaní, v ktorých je účastníkom konania žalovaný, jeho manželka S., a obchodné spoločnosti ADS PROPERTY, s.r.o., Carlton Property, s.r.o., AREC 3, s.r.o., ARTHUR CONSULTING, s.r.o. a EQUITY TRUST, s.r.o., pripojil k námietke zaujatosti. Predmetnú komunikáciu mal žalovaný získať 22. januára 2020 z dôveryhodného zdroja a podľa jeho názoru dosahuje také obludné rozmery, že pôjde o dokonanie úplného rozkladu právneho štátu, ak pre tieto zásadné podozrenia nebudú oba súdy kompletne vylúčené z rozhodovacej činnosti. Žalovaný však dodal, že nevie potvrdiť pravosť týchto prepisov, čo je úlohou orgánov činných v trestnom konaní, Súdnej rady Slovenskej republiky, Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a iných kompetentných orgánov, avšak vzhľadom na doteraz medializované časti, dôveryhodnosť zdroja a skutočnosť, že prepisy vlastnej komunikácie žalovaného s L. v Threeme zodpovedajú skutočnej komunikácii, vyjadril žalovaný dôvodné a reálne podozrenie, že získaný dokument zodpovedá skutočnosti a jeho obsah odôvodňuje kompletné vylúčenie predmetných súdov z rozhodovania sporov týkajúcich sa žalovaného. Žalovaný zdôraznil, že v súvislosti s týmito prepismi sa doposiaľ minimálne traja sudcovia (T., T. a T.) vzdali svojej funkcie, sudkyne T. a T. majú pozastavený výkon činnosti a funkcie predsedu Krajského súdu v Bratislave sa vzdal T..
3. Vo vzťahu k sudcom Krajského súdu v Bratislave žalovaný uviedol, že dôvody uplatnené v námietke zaujatosti smerujú proti konkrétnym sudcom len čiastočne, pričom je pravdepodobné, že na odvolacom súde pôsobia aj sudcovia, ktorý by mohli rozhodovať nezaujato. Všeobecne však vo vzťahu k sudcom Krajského súdu v Bratislave uviedol, že minimálne časť sudcov odvolacieho súdu je vo všetkých sporoch, v ktorých je jednou zo strán žalovaný a druhou stranou páni Y. a W. alebo obchodné spoločnosti ADS PROPERTY, s.ro. alebo Carlton Property, s.r.o. zaujatá, pričom nie je možné objektívne určiť, ktorí sudcovia sú zaujatí a ktorí nie. Žalovaný sa pritom opieral o vyhlásenia z komunikácie z aplikácie Threema medzi T. alebo T. na jednej strane a L. na druhej strane, z ktorej má vyplývať, že určitá osoba (označená emotikonom hlavy mimozemšťana - pozn. NS SR) má mať kraj (Krajský súd v Bratislave - pozn. NS SR) pod palcom v celku. Má ísť síce o názor T., ktorý podľa žalovaného je potrebné vnímať v kontexte jeho skorších vyjadrení a predovšetkým v kontexte reálneho rozhodovania Krajského súdu v Bratislave v konaniach týkajúcich sa hotela Carlton. Konkrétne uviedol konania vedené pod sp. zn. 4Cob/205/2017, 4Cob/210/2017, 4Cob/211/2017, 4Cob/22/2018, 1Cob/49/2018, 1Cob/208/2019, 3Cob/90/2018, 3Cob/169/2019, 4Cob/111/2019 a 4Cob/197/2018. Zároveň poukázal na to, že členkou senátu 1Cob je T., sestra T.., ktorá sa spomína v prepisoch z komunikácie z aplikácie Threema v rôznych súvislostiach na viacerých miestach. Členom senátu 3Cob sú Mgr. Štefan Zelenák a JUDr. Mária Ondrišová, ktorej nevesta T., konala v neprospech žalobcu vo viacerých registrových konaniach vedených na Okresnom súde Bratislava I. Členkou senátu 4Cob je JUDr. Tatiana Pastieriková, ktorá sa spomína v kontexte, že na ňu má mať vplyv osoba pod menom Zoro.
4. Krajský súd v Bratislave zamietol všetky žalovaným podané sťažnosti, ktorými sa domáhal prešetrenia postupu Okresného súdu Bratislava I pri riešení jeho sťažností a podnetov. Poukázal najmä na námietku zaujatosti podanú proti T.. v súvislosti s konaním vedeným na Okresnom súde Bratislava I, ktorá zo strany Krajského súdu v Bratislave nebola riešená, nakoľko senát Mgr. Zelenáka ju vyhodnotil ako podanú oneskorene, čím sa vyhol akémukoľvek posudzovaniu jeho obsahu. Uvedené podľa názoru žalovaného preukazuje zaujatosť tohto senátu krajského súdu, čím je zároveň preukázané, že existujú zásadné a dôvodné pochybnosti o nezaujatosti akéhokoľvek sudcu Krajského súdu v Bratislave.
5. K predmetnej námietke zaujatosti bolo Okresnému súdu Bratislava I dňa 04.03.2020 doručené vyjadrenie žalobcu v ktorom uviedol, že na podanú námietku zaujatosti nemožno prihliadať a navrhol aby nadriadený súd námietke zaujatosti nevyhovel.
6. Všetci sudcovia krajského súdu vo svojich vyjadreniach k vznesenej námietke zaujatosti uviedli, že sanecítia byť vo veci zaujatí, strany sporu nepoznajú a nemajú žiadny vzťah k predmetu sporu, pričom vylúčili akýkoľvek vplyv na ich rozhodovaciu činnosť. Z obsahu spisu bolo zistené, že o námietke zaujatosti voči sudkyni Okresného súdu Bratislava I T. rozhoduje pod sp. zn. 3Ncb/12/2020 senát, ktorý podľa Rozvrhu práce Krajského súdu v Bratislave na rok 2020 je v zložení: Mgr. Štefan Zelenák, JUDr. Lýdia Noskovičová, a JUDr. Marta Šašinková.
7. Najvyšší súd ako súd nadriadený Krajskému súdu v Bratislave (§ 54 ods. 1 C. s. p.) posudzoval opodstatnenosť námietky zaujatosti vznesenej žalovaným (§ 52 ods. 1 a 2 C. s. p. v spojení s § 49 ods. 1 C. s. p.) z aspektu existenciu dôvodov, pre ktoré je sudca, resp. celý senát vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci.
8. V zmysle § 49 ods. 1 C. s. p. je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti. Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu sporu, k nezaujatému prístupu k stranám, ich zástupcom a osobám zúčastneným na konaní. Rovnako tak je zámerom tejto právnej úpravy predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania. Cieľu sledovanému uvedeným ustanovením zodpovedá aj právna úprava skutočnosti, ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu považovaná za právne relevantnú. Je ňou existencia určitého právne významného vzťahu sudcu, a to: a/ k sporu, v rámci ktorého by mal sudca svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia sporu alebo konania, b/ k stranám sporu, ktorý by bol založený na príbuzenskom alebo rýdzo osobnom (pozitívnom alebo negatívnom) pomere k ním, c/ k zástupcom strán sporu, ktorý by bol založený na pomere vykazujúcom znaky vzťahu uvedeného pod b/, alebo d/ k osobám zúčastneným na konaní (viď obdobne b/ a c/). Za relevantný sa pritom považuje iba taký vzťah, ktorý by (vzhľadom na jeho charakteristické znaky) pri všetkej možnej snahe sudcu o správnosť konania a rozhodovania ovplyvnil jeho objektívny pohľad na spor a v konečnom dôsledku by mohol viesť k vydaniu nezákonného rozhodnutia (pozri napr. uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 1Nc/1/2017 z 31. januára 2017). Najvyšší súd Slovenskej republiky zároveň zdôrazňuje, že dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti (§ 49 ods. 3 C. s. p.).
9. Integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) je garancia toho, aby vo veci rozhodoval nezávislý sudca. Ústavná úprava práva na spravodlivý proces (čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky) súčasne na druhej strane zahrňuje aj právo na to, aby právna vec účastníka konania nebola odňatá zákonnému sudcovi, ktorý bol určený podľa zákonných pravidiel príslušnosti súdov (čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky). V zásade teda platí, že v určitej právnej veci musí rozhodovať nezávislý a nestranný sudca vecne a miestne príslušného súdu, určený rozvrhom práce príslušného súdu a tento tzv. zákonný sudca by sa už v ďalšom priebehu konania nemal meniť. Výnimku z ústavnej zásady nezmeniteľnosti zákonného sudcu predstavuje inštitút vylúčenia sudcu z prejednávania a rozhodovania, ktorý zo zákonom predpokladaných dôvodov pripúšťa, aby zákonný sudca bol vylúčený z ďalšieho prejednávania a rozhodovania. Zámer, ktorý tu umožňuje prelomiť ústavnú zásadu nezmeniteľnosti zákonného sudcu, spočíva v zmarení hroziaceho rizika, že by vo veci mohol konať a rozhodovať zaujatý - nie nestranný - sudca.
10. Sudcu možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania buď na základe oznámenia sudcu (§ 50 C. s. p.) alebo na návrh strany (§ 52 C. s. p.). Obsahom práva na prejednanie sporu pred nestranným súdom nie je povinnosť súdu vyhovieť každému návrhu oprávnených osôb a vždy vylúčiť sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodovania sporu pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prejednanie sporu nestranným súdom je len povinnosť prejednať každý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodovania a rozhodnúť o ňom (I. ÚS 73/97, I. ÚS 27/98, II. ÚS 121/03). Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa § 49 až § 58 C. s. p. predstavuje výnimku z ústavnej zásady, podľa ktorej nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), možno sudcu vylúčiť z prejednávania a rozhodovania sporu skutočne iba výnimočne a z naozaj závažných dôvodov, ktoré mu celkom zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom nezaujato a spravodlivo. Pri posudzovaní dôvodov namietanej nezaujatosti treba mať na zretelinielen právnu úpravu danú ustanoveniami C. s. p., ale tiež judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) a napokon aj závery, ku ktorým dospela doterajšia rozhodovacia prax najvyššieho súdu. 11. V námietke zaujatosti uplatnenej stranou sporu musí byť okrem všeobecných náležitostí podania uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa strana uplatňujúca si námietku o dôvode vylúčenia dozvedela a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti podľa prvej vety, súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú (§ 52 ods. 2 C. s. p.). Strana sporu musí o každom sudcovi, ktorého zaujatosť namieta, uviesť konkrétne skutočnosti, pre ktoré má za to, že je z prejednávania a rozhodovania sporu vylúčený (R 3/1980). Každý prípad je potrebné posudzovať individuálne a zisťovať, či tu existuje zákonný dôvod na vylúčenie sudcu z prejednávania sporu. Vylúčenie sudcu nemožno založiť len na domnienkach, hypotézach, či subjektívnych pocitoch strany sporu. Existencia oprávnených pochybností závisí od posúdenia konkrétnych okolností prípadu. Preto musí byť dôvod vylúčenia sudcu v námietke zaujatosti konkretizovaný u každého namietaného sudcu, a to aj s uvedením času kedy sa o dôvode vylúčenia strana sporu dozvedela (§ 53 ods. 1 C. s. p.). V opačnom prípade súd nemôže na námietku zaujatosti prihliadať.
12. Na základe uvedeného sa NS SR zaoberal tým, či sú dané dôvody pre vylúčenie sudcov Mgr. Štefana Zelenáka, JUDr. Lýdie Noskovičovej a JUDr. Marty Šašinkovej podľa § 49 ods. 1 C. s. p. a dospel k záveru, že v rozhodovanej veci nie sú v tomto štádiu konania dané relevantné dôvody pre ich vylúčenie ako členov senátu 3Ncb Krajského súdu v Bratislave, ktorému bola predmetná vec pridelená.
13. Žalovaný v námietke zaujatosti uvádza, že v súčasnosti sa celé súdnictvo, najmä bratislavské súdy, otriasajú v základoch pre vážne podozrenia z korupcie a ovplyvňovanie rozhodnutí súdov, čoho dôsledkom je absolútny pokles dôvery odbornej aj laickej verejnosti v súdnictvo. Najvyšší súd SR v súvislosti s medializovanými informáciami týkajúcimi sa justície na jednej strane uvádza, že v poslednom období medializované informácie vo vzťahu k súdnictvu ako celku, ako aj vo vzťahu ku konkrétnym sudcom, poznačili a naštrbili obraz justície v očiach verejnosti. Preto sa NS SR podrobne zaoberal námietkou zaujatosti vznesenou žalovaným v predmetnom spore, pričom sa zameral najmä na objektívne posudzovanie nestrannosti namietaných sudkýň a sudcu v konkrétnom spore. Na strane druhej pri formulovaní námietky zaujatosti, ako prostriedku, ktorým môže byť zasiahnuté do práva na zákonného sudcu, je nevyhnutné dostatočne jednoznačne vymedziť, z čoho konkrétne mali vzniknúť u strany pochybnosti o možnej zaujatosti zákonného sudcu, resp. senátu odvolacieho súdu, ktorému bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie.
14. Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, že námietku zaujatosti vo vzťahu k namietaným sudcom je treba vyvodiť z tvrdenia žalovaného, že minimálne časť sudcov odvolacieho súdu je vo všetkých sporoch, v ktorých je jednou zo strán žalovaný a druhou stranou páni Y. a W. alebo obchodné spoločnosti ADS PROPERTY, s.ro. alebo Carlton Property, s.r.o. zaujatá, pričom nie je možné objektívne určiť, ktorí sudcovia sú zaujatí a ktorí nie. Žalovaný sa pritom opieral o prepisy komunikácie z aplikácie Threema.
15. Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že z citovaného obsahu námietky zaujatosti žalovaného (vrátane priloženého prepisu komunikácie z aplikácie Threema), z obsahu predloženého súdneho spisu a ani z vyjadrenia jednotlivých členov senátu odvolacieho súdu 3Ncb nemožno vyvodiť záver, že vzťah sudcu Mgr. Štefana Zelenáka, JUDr. Lýdie Noskovičovej a JUDr. Marty Šašíkovej k predmetu sporu, k stranám sporu alebo k ich zástupcom by mal charakter, ktorý by bol dôvodom pre ich vylúčenie. NS SR nemal preukázané splnenie zákonných dôvodov uvedených v ustanovení § 49 ods. 1 C. s. p. pre rozhodnutie o ich vylúčení, pričom žalovaný žiadnym (ani len nepriamym) spôsobom ich zaujatosť nepreukázal. K tomuto záveru NS SR dopĺňa, že samotný žalovaný vo svojej námietke zaujatosti uviedol, že dôvody uplatnené v námietke zaujatosti smerujú proti konkrétnym sudcom len čiastočne, pričom je pravdepodobné, že na odvolacom súde pôsobia aj sudcovia, ktorý by mohli rozhodovať nezaujato.
16. Zaujatosť menovaných sudkýň a sudcu v prejednávanom spore musí vyplývať z objektívnych okolností podmieňujúcich ich vzťah k predmetu sporu alebo jeho stranám a zástupcom. Tvrdenia žalovaného uvedené v námietke zaujatosti predstavujú podľa názoru NS SR len jeho subjektívny názor a postoj. Domnienka žalovaného o zaujatosti menovaných sudkýň a sudcu vyplývajúca z medializovaných článkov a predložených prepisov komunikácie z aplikácie Threema bez ďalšieho, sa preukázateľne nezakladá na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach o menovaných sudkyniach a sudcu.
17. Z uvedeného dôvodu NS SR pri svojom rozhodovaní (a to pri zohľadnení všetkého už uvedeného) vychádzal z prezumpcie nestrannosti konajúcich sudkýň a sudcu a to z dôvodu, že žalovaný neuviedol konkrétne objektívne okolnosti, ktoré by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, že konkrétne sudkyne a sudca disponujú určitým, nie celkom nezaujatým vzťahom k veci, resp. že by poukázal na akúkoľvek konkrétnu skutočnosť svedčiacu o tom, že by na rozhodovaciu činnosť konkrétnych sudkýň a sudcu mala mať vplyv nejaká tretia osoba. Pritom najvyšší súd poukazuje aj na vyjadrenia sudkýň Krajského súdu v Bratislave Mgr. Štefana Zelenáka, JUDr. Lýdie Noskovičovej a JUDr. Marty Šašíkovej k vznesenej námietke zaujatosti, z ktorých vyplýva, že nepoznajú strany sporu ani ich zástupcov, nemajú pomer k rozhodovanej veci, stranám sporu a k ich zástupcom, v ktorých výslovne vylúčili akýkoľvek vplyv na ich rozhodovaciu činnosť.
18. S poukazom na vyššie uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený /§ 54 ods. 2 C. s. p./ dospel k záveru, že okolnosti, ktoré sú v námietke zaujatosti označené ako dôvod pre vylúčenie sudcu Mgr. Štefana Zelenáka a sudkýň JUDr. Lýdie Noskovičovej, JUDr. Marty Šašíkovej z prejednávania a rozhodovania tohto sporu, nie sú z hľadiska ust. § 49 ods. 1 C. s. p. právne relevantné a nezakladajú zákonný dôvod na vylúčenie uvedených sudkýň a sudcu z prejednávania a rozhodovania predmetného sporu. Z dôvodu nezistenia žiadnych skutočností významných z hľadiska § 49 ods. 1 C. s. p., spochybňujúcich nezaujatosť oboch vyššie menovaných sudkýň a sudcu rozhodujúcich vo veci vedenej na odvolacom súde pod sp. zn. 3Ncb/12/2020, NS SR rozhodol tak, že uvedené sudkyne nevylúčil z prejednávania a rozhodovania tejto veci.
19. Vo vzťahu k námietke zaujatosti žalovaného proti všetkým ďalším sudcom Krajského súdu v Bratislave, NS SR poukazuje na § 55 C. s. p., podľa ktorého,,ak strana namieta zaujatosť aj ďalších sudcov toho istého súdu, k námietke zaujatosti sa vyjadria títo sudcovia, iba ak o to požiada nadriadený súd rozhodujúci o námietke zaujatosti. Nadriadený súd rozhoduje o vylúčení ďalších sudcov iba v tom prípade, ak zároveň rozhodne o vylúčení toho sudcu, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť“. O námietke zaujatosti žalobcu uplatnenej voči ďalším sudcom Krajského súdu v Bratislave NS SR v súlade s citovaným ustanovením nerozhodoval, keďže nebol daný dôvod na rozhodnutie o vylúčení ani jednej zo sudkýň a sudcu zaradenných rozvrhom práce do odvolacieho senátu 3Ncb Krajského súdu v Bratislave.
20. Rovnako tak najvyšší súd nerozhodoval o námietke zaujatosti žalovaného v časti, ktorá smerovala proti sudcom Okresného súdu Bratislava I, nakoľko vo vzťahu k Okresnému súdu Bratislava I je nadriadeným súdom Krajský súd v Bratislave, a to práve rozhodovaním v senáte, ktorého zaujatosť bola predmetom rozhodovania v danej veci. Preto o námietke zaujatosti žalovaného v časti, ktorá sa týka sudcov Okresného súdu Bratislava I, bude rozhodovať Krajský súd v Bratislave.
21. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.