UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Mederovej a členiek senátu JUDr. Lenky Praženkovej a Mgr. Sone Pekarčíkovej, v spore žalobcu KRUK Česká a Slovenská republika s. r. o., so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká republika, IČO: 24 785 199, zastúpeného ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., organizačná zložka, so sídlom Námestie sv. Egídia 42/97, 058 0l Poprad, IČO: 47 255 773, proti žalovanému Ľubomír Hromada, s miestom podnikania Okulka 19/44, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 48 207 179, t. č. s pozastavenou činnosťou, o zaplatenie 438,99 eura s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. 23Cb/14/2025, o nesúhlase Okresného súdu Prešov s postúpením sporu Mestským súdom Bratislava IV, takto
rozhodol:
P r í s l u š n ý m súdom na prejednanie a rozhodnutie sporu je Okresný súd Prešov.
Odôvodnenie
1. Mestský súd Bratislava IV listom z 1. apríla 2025 (č. l. 37 spisu) poukazom na ustanovenia § 14, § 22 písm. e), § 40 a § 43 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) postúpil spor Okresnému súdu Prešov s odôvodnením, že žalobou uplatnený nárok žalobcu vyplýva zo záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným ako podnikateľmi, pričom s prihliadnutím na všetky okolnosti pri vzniku predmetného záväzkového vzťahu je zrejmé, že sa týka ich podnikateľskej činnosti, a teda svojou povahou ide o obchodný záväzkový vzťah.
2. Okresný súd Prešov listom z 8. apríla 2025 vec podľa § 43 ods. 2 CSP predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) dôvodiac tým, že pôvodný veriteľ O2 Slovakia, s.r.o., IČO: 47 259 116, zosplatnil dlžnú čiastku žalovanému na základe ust. § 53 ods. 8 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“). Poukázaním na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I ÚS 232/2023-39 vyslovil názor, že hoci je zmluva medzi stranami konania uzavretá a žalovaný má v zmluve uvedené IČO, nejedná sa o obchodnoprávny vzťah, ale ide o spotrebiteľský vzťah a spotrebiteľskú zmluvu, a teda na prejednanie a rozhodnutie veci nie je kauzálne príslušný Okresný súd Prešov, ale ním je všeobecne miestne príslušný súd podľa sídla žalovaného.
3. Najvyšší súd ako súd spoločne nadriadený Okresnému súdu Prešov a Mestskému súdu Bratislava IV (§ 43 ods. 2 CSP) po preskúmaní okolností sporu o príslušnosť dospel k záveru, že nesúhlas Okresného súdu Prešov s postúpením sporu Mestským súdom Bratislava IV, dôvodný nie je.
4. Pri rozhodovaní o príslušnosti, vychádzal najvyšší súd z nasledovnej relevantnej právnej úpravy:
5. Podľa § 36 ods. 1, 2 CSP, konanie sa uskutočňuje na súde, ktorý je na prejednanie príslušný. Príslušnosť sa určuje podľa okolností v čase začatia konania; takto určená príslušnosť trvá až do skončenia konania.
6. Podľa § 40 CSP, súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú príslušnosť počas celého konania; kauzálnu príslušnosť v obchodnoprávnych sporoch súd skúma iba do otvorenia pojednávania alebo predbežného prejednania sporu.
7. Podľa § 43 ods. 1 CSP, ak súd postupom podľa § 40 a § 41 zistí, že nie je príslušný, bezodkladne postúpi spor príslušnému súdu bez rozhodnutia a upovedomí o tom žalobcu. Žalovaného upovedomí len vtedy, ak mu už bola žaloba doručená.
8. Podľa § 43 ods. 2 CSP, ak súd, ktorému bol spor postúpený s postúpením nesúhlasí, bezodkladne predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú súdy viazané.
9. Podľa § 13 CSP, na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak.
10. Podľa § 14 CSP, Všeobecným súdom fyzickej osoby je súd, v ktorého obvode má fyzická osoba adresu trvalého pobytu.
11. Podľa § 22 CSP, na konanie v obchodnoprávnych sporoch sú príslušné a) Mestský súd Bratislava III pre obvod Krajského súdu v Bratislave, b) Mestský súd Košice pre obvod Krajského súdu v Košiciach, c) Okresný súd Banská Bystrica pre obvod Krajského súdu v Banskej Bystrici, d) Okresný súd Nitra pre obvod Krajského súdu v Nitre, e) Okresný súd Prešov pre obvod Krajského súdu v Prešove, f) Okresný súd Trenčín pre obvod Krajského súdu v Trenčíne, g) Okresný súd Trnava pre obvod Krajského súdu v Trnave, h) Okresný súd Žilina pre obvod Krajského súdu v Žiline.
12. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (v znení zákonov č. 428/2004 Z. z. a č. 757/2004 Z. z.) [ďalej len „zákon č. 371/2004 Z. z.], sídlom Krajského súdu v Prešove je mesto Prešov; jeho obvod tvoria obvody a) Okresného súdu Bardejov, b) Okresného súdu Humenné, c) Okresného súdu Poprad, d) Okresného súdu Prešov, e) Okresného súdu Stará Ľubovňa, f) Okresného súdu Vranov nad Topľou.
13. Podľa § 2 ods. 33 zákona č. 371/2004 Z. z., sídlom Okresného súdu Vranov nad Topľou je mesto Vranov nad Topľou; jeho obvod tvorí územný obvod okresu Vranov nad Topľou.
14. Podľa § 1 ods. 1 a 2 ObchZ, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sapodľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
15. Podľa § 2 ods. 2 písm. b) ObchZ, podnikateľom podľa tohto zákona je osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia.
16. Predkladajúci Okresný súd Prešov s postúpením sporu Mestským súdom Bratislava IV nesúhlasí majúc za to, že v danej veci nejde o obchodnoprávny spor.
17. Najvyšší súd vo všeobecnosti konštatuje, že pre založenie kauzálnej príslušnosti súdov v obchodnoprávnych sporoch podľa § 22 CSP je nevyhnutné, aby bola naplnená kvalitatívna stránka pojmu obchodnoprávny spor, o ktorý ide vtedy, ak ide o spor podľa druhej časti Obchodného zákonníka, prípadne o spor zo záväzkového vzťahu, ktorý možno podľa ustanovení § 261 a § 262 ObchZ považovať za obchodný záväzkový vzťah podľa tretej časti Obchodného zákonníka.
18. Z obsahu spisu najvyšší súd zistil, že žalovaný s pôvodným veriteľom, spoločnosťou O2 Slovakia, s.r.o., uzatvoril zmluvu o poskytovaní verejných služieb, v ktorej je žalovaný identifikovaný údajmi zhodnými s údajmi uvedenými vo výpise zo živnostenského registra, vrátane identifikačného čísla osoby (IČO). Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 5827 z 11. septembra 2023 pôvodný veriteľ ako postupca postúpil žalobcovi ako postupníkovi pohľadávky svojich dlžníkov, vrátane žalovaného.
19. Vzhľadom na vyššie uvedené, podľa informácií vyplývajúcich z obsahu spisu v súčasnom štádiu konania, má najvyšší súd za zrejmé, že žalovaný uzatvoril zmluvu s pôvodným veriteľom bezosporu v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Obidve sporové strany sú podnikateľské subjekty, žalobca ako osoba zapísaná v obchodnom registri podľa § 2 ods. 2 písm. a) ObchZ (resp. žalobca podľa príslušných predpisov Českej republiky), žalovaný ako osoba zapísaná v živnostenskom registri a hoci má v súčasnosti pozastavenú činnosť, táto skutočnosť nemení nič na tej okolnosti, že zmluvu uzatvoril ako podnikateľ, zrejme uplatniac si túto skutočnosť aj v rámci svojich odvodových či daňových povinností. Pokiaľ aj pôvodný veriteľ pristúpil k zosplatneniu dlžnej čiastky žalovanému podľa § 53 ods. 9 OZ (v oznámení o zmene spôsobu úhrady na č. l. 22 spisu), neznamená to, že vzťahy založené zmluvou o poskytovaní verejných služieb, zjavne medzi podnikateľmi, strácajú režim obchodnoprávneho sporu.
20. Najvyšší súd sa vzhľadom na vyššie uvedené stotožňuje s názorom vec postupujúceho Mestského súdu Bratislava IV, že v predmetnej veci ide o spor obchodnoprávny. Tento nie je bližšie procesnými normami definovaný, avšak práve procesné normy slúžia realizácii hmotného práva, ktoré je súdom v konaní nachádzané a ktorému má byť poskytnutá ochrana. Na konanie v obchodnoprávnych sporoch sú kauzálne príslušné súdy vymedzené v § 22 CSP alebo pre tieto spory špecializované odvolacie súdy vymedzené v § 34 ods. 2 CSP. Z procesnoprávneho hľadiska sa tak v tomto prípade jedná o obchodnoprávny spor; najvyšší súd však dodáva, že toto posúdenie povahy sporu nie je pre vo veci konajúci súd záväzné, keďže právne posúdenie veci je predmetom sporu medzi stranami a nie sporu o príslušnosť súdov, pričom toto sa odvíja od skutkových okolností zistených v priebehu konania, a nielen k okamihu jeho začatia.
21. Vzhľadom na adresu sídla žalovaného a povahu sporu ako obchodnoprávneho, v ktorom je daná kauzálna príslušnosť súdu, je na prejednanie veci príslušný Mestský súd Bratislava III v zmysle § 22 písm. e) CSP v spojení s § 14 CSP a § 3 ods. 5 písm. f) a § 2 ods. 33 zákona č. 371/2004 Z. z.
22. Sumarizujúc vyššie uvedené najvyšší súd konštatuje, že nesúhlas Okresného súdu Prešov s postúpením sporu Mestským súdom Bratislava IV dôvodný nie je, preto rozhodol tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.
23. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.