UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: Obec Varín, so sídlom Námestie sv. Floriána 1, 013 03 Varín, IČO: 00 321 711, zast. Samec & partners, s. r. o., so sídlom Národná 15, 010 01 Žilina, IČO: 54 518 563, proti žalovanému: UK ENERGY SLOVAKIA, s. r. o., so sídlom Pri Habánskom mlyne 16, 811 04 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 51 966 255, o zaplatenie 4.095,06 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 39Cb/95/2022, o nesúhlase Okresného súdu Bratislava I s postúpením sporu,
rozhodol:
Príslušným súdom na prejednanie a rozhodnutie sporu je Okresný súd Bratislava I.
Odôvodnenie
1. Žalobca podal dňa 01.06.2022 elektronicky na Okresný súd Banská Bystrica návrh na vydanie platobného rozkazu v súlade so zákonom č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o upomínacom konaní“), ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 4.095,06 eur s príslušenstvom, a to na základe vyúčtovaných preplatkov za elektrinu a bezdôvodného obohatenia žalovaného. Okresný súd Banská Bystrica vydal v upomínacom konaní platobný rozkaz z 1. augusta 2022, sp. zn. 40Up/857/2022.
2. Proti vydanému platobnému rozkazu podal žalovaný odpor. Okresný súd Banská Bystrica následne podľa § 14 ods. 2 zákona o upomínacom konaní vyzval žalobcu na vyjadrenie k odporu a na podanie návrhu na pokračovanie v konaní. Žalovaný doručil súdu vyjadrenie k odporu ako aj návrh na pokračovanie v konaní na súde príslušnom podľa zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „C. s. p.“). Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec Okresnému súdu Bratislava I ako súdu príslušnému na prejednanie a rozhodnutie sporu podľa Civilného sporovému poriadku.
3. Okresný súd Bratislava I prípisom zo dňa 12.10.2022 vrátil vec Okresnému súdu Banská Bystrica z dôvodu, že Okresný súd Banská Bystrica neprihliadol na ust. § 36 ods. 2 C. s. p., upravujúce zásadu perpetuatio fori. Návrh na vydanie platobného rozkazu bol Okresnému súdu Banská Bystrica doručenýdňa 01.06.2022, preto pre určenie súdu príslušného na konanie vo veci sú rozhodujúce okolnosti k tomuto dátumu. Ku dňu 01.06.2022 mal žalovaný sídlo na adrese Zvolenská cesta 14, 974 05 Banská Bystrica, ktorá patrí do obvodu Okresného súdu Banská Bystrica.
4. Okresný súd Banská Bystrica prípisom z 25.10.2022 označeným ako Nesúhlas s vrátením spisu vrátil spis Okresnému súdu Bratislava I a uviedol, že v prípade nesúhlasu s postúpením veci je potrebné postupovať výlučne podľa § 43 ods. 2 C. s. p., a vec bezodkladne predložiť Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) na rozhodnutie.
5. Okresný súd Bratislava I predložil spis na rozhodnutie o kauzálnej príslušnosti podľa § 43 ods. 2 C. s. p., najvyššiemu súdu. Svoj postup odôvodnil tým, že žalovaný má sídlo v obvode Okresného súdu Bratislava I od 26.08.2022, pričom v čase začatia konania, t. j. ku dňu 01.06.2022, mal žalovaný sídlo na adrese Zvolenská cesta 14, 974 05 Banská Bystrica, ktorá patrí do obvodu Okresného súdu Banská Bystrica. Okresný súd Banská Bystrica preto podľa Okresného súdu Bratislava I pri postúpení sporu nezohľadnil § 36 ods. 2 C. s. p., a pri určení príslušnosti súdu vychádzal z nesprávnych okolností. Podľa ust. § 156 C. s. p. konanie sa začína doručením žaloby súdu, t. j. v danom prípade doručením návrhu na vydanie platobného rozkazu Okresnému súdu Banská Bystrica. S doručením žaloby súdu sa spájajú významné právne účinky, a to ako hmotnoprávne, tak aj procesnoprávne, vrátane skutočnosti, že momentom začatia konania sa uplatní zásada perpetuatio fori. Z uvedených dôvodov je Okresný súd Bratislava I toho názoru, že Okresný súd Banská Bystrica pri určení príslušnosti súdu nepostupoval v súlade s § 14 ods. 3 zákona o upomínacom konaní. Podľa Okresného súdu Bratislava I tak kauzálna príslušnosť Okresného súdu Banská Bystrica ostala zachovaná.
6. Okresný súd Bratislava I ďalej nesúhlasí s postúpením sporu aj s poukazom na § 11 ods. 1 a 4 zákona o upomínacom konaní v spojení s § 12 ods. 1 písm. d/ zákona o upomínacom konaní. Z obsahu odporu žalovaného je zrejmé, že žalovaný v ňom uviedol, že faktúru žalobcu, ktorá sa týka uplatneného nároku, uviedol vo svojom kontrolnom výkaze, s čím zákon o upomínacom konaní v zmysle § 11 ods. 4 zákona o upomínacom konaní spája povinnosť žalovaného na odôvodnenie odporu uviesť také skutočnosti, ktoré závažným spôsobom spochybňujú žalobcom uplatnený nárok a povinnosť svoje tvrdenia v lehote na podanie odporu osvedčiť listinnými dôkazmi, na ktoré sa odvoláva, inak sa odpor nepovažuje za vecne odôvodnený. Z obsahu odporu je zrejmé, že žalovaný neuviedol také skutočnosti, ktoré závažným spôsobom spochybňujú žalobcom uplatnený nárok. Odpor žalovaného neobsahuje konkrétne vecné tvrdenia spochybňujúce opodstatnenosť priznanej pohľadávky, pričom tvrdenia žalovaného nie sú podložené žiadnymi listinnými dôkazmi. Okresný súd Bratislava I je preto toho názoru, že s poukazom na § 12 ods. 1 písm. d/ zákona o upomínacom konaní, v spojení s § 14 ods. 3 zákona o upomínacom konaní, zákonné podmienky pre postúpenie veci tunajšiemu súdu neboli splnené, pričom kauzálna príslušnosť Okresného súdu Banská Bystrica v zmysle ust. § 2 zákona o upomínacom konaní ostala zachovaná.
7. Najvyšší súd ako súd spoločne nadriadený Okresnému súdu Bratislava I a Okresnému súdu Košice I podľa ustanovenia § 43 ods. 2 C. s. p., prejednal spor o príslušnosť a dospel k záveru, že nesúhlas Okresného súdu Bratislava I s postúpením mu sporu Okresným súdom Banská Bystrica nie je dôvodný.
8. Okresný súd Bratislava I namieta dve okolnosti súvisiace s predmetnou vecou. Podľa názoru najvyššieho súdu je potrebné odlíšiť, či Okresný súd Bratislava I namieta svoju miestnu nepríslušnosť alebo namieta zachovanie kauzálnej príslušnosti Okresného súdu Banská Bystrica vzhľadom na nesplnenie podmienok vecného odôvodnenia odporu. Keďže otázka miestnej príslušnosti je v tomto prípade samostatnou otázkou (neodvíja sa od nej kauzálna príslušnosť), najvyšší súd sa jej bude venovať na záver svojho rozhodnutia a v prvom rade sa vysporiada s otázkou namietanej kauzálnej príslušnosti.
9. Z obsahu súdneho spisu najvyšší súd zistil, že žalobca v návrhu na vydanie platobného rozkazu v časti D) Uplatňovaný peňažný nárok návrhu uviedol, že uplatňovaný nárok žalobca eviduje vo svojom účtovníctve, avšak neuvádza ho vo svojom kontrolnom výkaze.
10. Podľa § 11 ods. 4 zákona o upomínacom konaní ak žalobca v návrhu urobil vyhlásenie podľa § 3 ods. 4, žalovaný musí okrem skutočností podľa odseku 3 v odpore uviesť, či faktúru žalobcu, ktorá sa týka uplatneného nároku, uviedol vo svojom kontrolnom výkaze podľa osobitného predpisu. Ak žalovaný faktúru v kontrolnom výkaze uviedol, na odôvodnenie odporu musí uviesť také skutočnosti, ktoré závažným spôsobom spochybňujú žalobcom uplatnený nárok, a svoje tvrdenia musí v lehote na podanie odporu osvedčiť listinnými dôkazmi, na ktoré sa odvoláva; inak sa odpor nepovažuje za vecne odôvodnený.
11. Žalovaný v odpore proti vydanému platobnému rozkazu uviedol, že ohľadom žalobcom uplatňovaného nároku mu bola doručená faktúra, žalobcom uplatňovaný nárok vedie v účtovníctve a zároveň v časti E) Pre platcov dane z pridanej hodnoty odporu označil, že faktúru žalobcu, ktorá sa týka uplatneného nároku, uviedol vo svojom kontrolnom výkaze. Aj keď žalovaný nebol povinný v zmysle § 11 ods. 4 zákona o upomínacom konaní toto vyhlásenie uskutočniť, keďže žalobca v návrhu na vydanie platobného rozkazu uviedol, že uplatňovaný nárok neuviedol vo svojom kontrolnom výkaze, vzťahovala by sa na odpor žalovaného druhá veta ust. § 11 ods. 4, pretože žalovaný vo svojom odpore vyhlásil, že faktúru eviduje vo svojom kontrolnom výkaze.
12. Zároveň ale z návrhu na vydanie platobného rozkazu vyplýva, že nie celý nárok uplatňovaný žalobcom v konaní je uplatňovaný na základe faktúry, ale časť istiny vo výške 2.020,04 eur bola žalobcom uplatnená titulom bezdôvodného obohatenia bez vystavenej faktúry. Preto nemožno ust. § 11 ods. 4 zákona o upomínacom konaní vzťahovať na celý nárok uplatnený žalobcom v konaní, ale len na ten, ohľadom ktorého bola vystavená faktúra. Vzhľadom na uvedené, aj keď by odpor v časti vzťahujúcej sa k nároku uplatnenému na základe faktúr, ktoré žalovaný eviduje vo svojom kontrolnom výkaze, nebol vecne odôvodnený, k druhej časti uplatneného nároku takýto záver nie je možné prijať. Okresný súd Banská Bystrica preto postupoval správne, ak odpor neodmietol a v súlade s § 14 zákona o upomínacom konaní vyzval žalobcu na vyjadrenie k odporu a podanie návrhu na pokračovanie v konaní, po ktorom Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec súdu príslušnému podľa Civilného sporového poriadku v súlade s § 14 ods. 3 C. s. p.
13. Zachovanie kauzálnej príslušnosti Okresného súdu Banská Bystrica preto podľa najvyššieho súdu nie je namietané dôvodne.
14. Vo vzťahu k miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Bratislava I najvyšší súd poukazuje na právnu úpravu týkajúcu sa miestnej príslušnosti obsiahnutú v Civilnom sporovom poriadku.
15. Podľa § 41 C. s. p., súd skúma miestnu príslušnosť iba na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí; výlučnú miestnu príslušnosť skúma aj bez námietky na začiatku konania.
16. Podľa § 43 ods. 2 C. s. p., ak súd, ktorému bol spor postúpený, s postúpením nesúhlasí, bezodkladne predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú súdy viazané.
17. Pokiaľ Okresný súd Bratislava I namieta, že príslušným na prejednanie a rozhodnutie veci má byť Okresný súd Banská Bystrica z dôvodu adresy sídla žalovaného v čase podania návrhu na vydanie platobného rozkazu, namieta tým všeobecnú miestnu príslušnosť určovanú podľa § 13 a nasl. C. s. p. Miestnu príslušnosť inú ako výlučnú miestnu príslušnosť je však súd v súlade s § 41 C. s. p., oprávnený skúmať len na základe námietky žalovaného uplatnenej najneskôr pri prvom procesnom úkone. Z obsahu súdneho spisu nevyplýva, že by žalovaný v konaní uplatnil námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Bratislava I.
18. Zároveň na rozhodovanie sporov o miestnu príslušnosť je v súlade s § 43 ods. 2 C. s. p., príslušný nadriadený súd toho súdu, ktorý s postúpením nesúhlasí. Na rozhodnutie sporu o miestnu príslušnosťby preto v tomto prípade bol príslušný Krajský súd v Bratislave a nie najvyšší súd. V posudzovanom prípade súdom namietaná kauzálna príslušnosť nesúvisí s otázkou miestnej príslušnosti, sú to dve samostatné otázky.
19. Vzhľadom na skutočnosť, že v posudzovanej veci nebola vznesená námietka miestnej nepríslušnosti žalovaným a najvyšší súd ani nie je súdom príslušným pre rozhodnutie sporu o miestnu príslušnosť, ktorý nesúvisí s namietanou kauzálnou nepríslušnosťou, najvyšší súd sa otázkou miestnej príslušnosti nezaoberal.
20. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.