UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: Berto sk, s. r. o., so sídlom Hlavná 1, 900 66 Vysoká pri Morave, IČO: 45 278 156, zastúpeného URBAN STEINECKER GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Havlíčkova 16, 811 04 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 244 895 proti žalovaným 1. R. S., U.., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. Q. XXA, XXX XX U., 2. LinHeart s. r. o., so sídlom Karpatské námestie 10A, 831 06 Bratislava - mestská časť Rača, IČO: 52 271 633, 3. Občianske združenie testypotravin.sk, so sídlom Drotárska cesta 6385/19, 811 02 Bratislava
- Staré Mesto, IČO: 52 151 611, 4. Potraviny nie Otraviny s. r. o., so sídlom M.R. Štefánika 209/9, 940 02 Nové Zámky, IČO: 52 794 237, o ochranu pred nekalou súťažou a neoprávneným zásahom do dobrej povesti a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o nesúhlase Okresného súdu Banská Bystrica s postúpením sporu vedeným na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 10CbPv/17/2020 z Okresného súdu Bratislava I, vedeným na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 35Cb/104/2020, takto
rozhodol:
K a u z á l n e p r í s l u š n ý m súdom na prejednanie a rozhodnutie sporu je Okresný súd Banská Bystrica.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Bratislava I listom z 22. júla 2020 postúpil spor vedený pod sp. zn. 35Cb/104/2020 v zmysle ustanovenia § 43 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C. s. p.“) Okresnému súdu Banská Bystrica z dôvodu kauzálnej nepríslušnosti tunajšieho súdu.
2. Okresný súd Banská Bystrica s postúpením sporu vedenom na tomto súde (pod sp. zn. 10CbPv/17/2020) nesúhlasil a súdny spis predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „NS SR“) ako spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti. Svoj nesúhlas s postúpením sporu odôvodnil tým, že žalobca žalobou ochranu svojich priemyselných práv neuplatňuje, a preto nejde o spor z priemyselného vlastníctva (v zmysle § 25 ods. 1 C. s. p. sa medzi predmety priemyselného vlastníctva zaraďujú ochranné známky, dizajny, úžitkové vzory, patenty, dodatkové ochranné osvedčenia,topografie polovodičových výrobkov, nové odrody rastlín a plemená zvierat, označenia pôvodu a zemepisné označenia výrobkov), ale o spor z nekalosúťažného konania, v prípade ktorého sa príslušnosť súdu určuje podľa § 26 C. s. p.
3. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd spoločne nadriadený Okresnému súdu Bratislava I a Okresnému súdu Banská Bystrica (ustanovenie § 43 ods. 2 C. s. p.), po preskúmaní sporu o príslušnosť dospel k záveru, že nesúhlas Okresného súdu Banská Bystrica s postúpením sporu Okresným súdom Bratislava I nie je dôvodný.
4. Podľa § 25 ods. 1 C. s. p., na konanie v sporoch z priemyselného vlastníctva je príslušný Okresný súd Banská Bystrica; jeho územným obvodom je celé územie Slovenskej republiky.
5. Podľa § 25 ods. 3 C. s. p., ak má spor z priemyselného vlastníctva súčasne povahu sporu z nekalého súťažného konania alebo autorskoprávneho sporu, je príslušný súd podľa odseku 1 a 2.
6. Podľa § 26 ods. 1 C. s. p. písm. a), na konanie v sporoch z nekalého súťažného konania a v autorskoprávnych sporoch je príslušný a) Okresný súd Bratislava I pre obvody Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre.
7. Podľa § 40 C. s. p., súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú príslušnosť počas celého konania.
8. Podľa § 43 ods. 1 C. s. p., ak súd postupom podľa § 40 a § 41 zistí, že nie je príslušný, bezodkladne postúpi spor príslušnému súdu bez rozhodnutia a upovedomí o tom žalobcu. Žalovaného upovedomí len vtedy, ak mu už bola žaloba doručená.
9. Podľa § 43 ods. 2 C. s. p., ak súd, ktorému bol spor postúpený s postúpením nesúhlasí, bezodkladne predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú súdy viazané.
10. Žalobca sa podanou žalobou domáha ochrany pred nekalosúťažným konaním a neoprávneným zásahom do dobrého mena a povesti žalobcu, ktorého sa dopúšťajú vo vzájomnej súčinnosti všetci štyria žalovaní. Zároveň žiadal nariadenie neodkladného opatrenia. Uviedol, že žalovaní majú postavenie súťažiteľa, pričom vzhľadom k tomu, že i žalovaní sa zúčastňujú na hospodárskej súťaži a svojou vzájomnou súčinnosťou zneužívajú účasť na tejto súťaži, zverejňovaním diskreditujúcich výrokov na adresu žalobcu konajú v rozpore s dobrými mravmi hospodárskej súťaže a zároveň zverejňovaním týchto príspevkov vznikla žalobcovi nemajetková ujma v podobe zásahu do dobrého mena žalobcu.
11. Najvyšší súd Slovenskej republiky nesúhlasí so záverom o nepríslušnosti Okresného súdu Banská Bystrica na prejednanie žaloby a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Uvádza, že z teoretického hľadiska (viď napr. P. Vojčík a kolektív: Právo duševného vlastníctva, r. 2012, Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk, s.r.o.) sa právo priemyselného vlastníctva delí na a/ priemyselné práva a b/ práva obdobné priemyselným právam. Priemyselné práva sa delia do dvoch základných skupín: 1/ priemyselné práva na výsledky tvorivej duševnej činnosti (napr. patentové právo, právo dizajnu, právo topografií polovodičových výrobkov a podobne) a 2/ priemyselné práva na označenia (napr. právo ochranných známok, právo obchodných mien, právo označení pôvodu výrobkov a zemepisných označení výrobkov). Medzi práva obdobné priemyselným právam patrí zlepšovateľské právo, právo nových spôsobov prevencie, diagnostiky a liečenia ľudí a zvierat a ochrany rastlín proti škodcom a chorobám, právo know-how, právo loga, právo doménových mien, právo na ochranu názvu a dobrej povesti právnickej osoby.
12. Dobrá povesť je právnou kategóriou, abstraktným pojmom. Dobrou povesťou disponuje každá právnická osoba bez ohľadu na to, či ide o globálnu korporáciu alebo o neziskovú organizáciu (viďŠtevček a kolektív: Občiansky zákonník I, r. 2015, Nakladateľstvo C. H. Beck, 2015). Ochrana dobrej povesti právnickej osoby je v praktickej rovine spájaná s právnickou osobou prostredníctvom jej názvu alebo obchodného mena. Právo k obchodnému menu, s ktorým nevyhnutne súvisí právo na ochranu dobrej povesti právnickej osoby, zaraďuje právna teória medzi práva priemyselného vlastníctva. V tejto súvislosti poukazuje Najvyšší súd Slovenskej republiky aj na čl. 1 ods. 2 Parížskeho dohovoru na ochranu priemyselného vlastníctva z 20. marca 1885 (publikovaný vo vyhláške ministerstva zahraničných vecí č. 64/1975 Zb. v znení vyhl. č. 81/1985 Zb., ďalej len „Dohovor“), podľa ktorého obchodné meno je predmetom ochrany priemyselného vlastníctva, vrátane potlačovania nekalej súťaže. Podľa čl. 8 Dohovoru obchodné meno je chránené vo všetkých únijných krajinách bez toho, že by ho bolo treba prihlasovať alebo zapisovať; nerozhoduje, či je, alebo nie je časťou továrenskej alebo obchodnej známky.
1 3. Vzhľadom na vyššie uvedené, keď ochrana dobrej povesti patrí medzi práva obdobné právam priemyselného vlastníctva a je spájaná s právnickou osobou prostredníctvom obchodného mena, dospel Najvyšší súd SR k záveru, že predmetný spor je sporom z priemyselného vlastníctva, pričom je nesporné, že uvedený spor má súčasne povahu aj sporu z nekalého súťažného konania, preto kauzálne príslušným súdom na jeho prejednanie a rozhodnutie je v zmysle ustanovenia § 25 ods. 1 a ods. 3 C. s. p. Okresný súd Banská Bystrica.
14. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný žiadny opravný prostriedok.