4Ndc/9/2015

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého Q., nar. XX. X. XXXX, bývajúceho u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, dieťa rodičov Mgr. Q., trvale bývajúcej v Q., prechodne bývajúcej v Z. a Ing. Q., bývajúceho v Q. o zvýšenie výživného, vedenej na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 14 P 113/2014, o návrhu otca maloletého na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti, takto

rozhodol:

Návrhu na prikázanie veci Okresného súdu Poprad sp. zn. 14 P 113/2014 Okresnému súdu Košice I n e v y h o v u j e.

Odôvodnenie

Okresný súd Poprad predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky vec sp. zn. 14 P 113/2014 na rozhodnutie o návrhu otca maloletého na jej prikázanie Okresnému súdu Košice (správne Okresný súd Košice I) z dôvodu vhodnosti (§ 12 ods. 2 O.s.p.). Svoj návrh zdôvodnil tým, že nemá dôveru Okresného súdu Poprad, keď tento svojimi arogantnými prieťahmi spôsobil nespravodlivú krivdu na jeho deťoch.

Matka maloletého ponechala rozhodnutie o návrhu otca na súd. Podľa jej názoru nie je dôvod na prikázanie veci inému súdu, pre ňu osobne by išlo o výdavky spojené s cestovaním.

Kolízny opatrovník ponechal rozhodnutie na zváženie súdu. Mal za to, že otec podaním označeného návrhu bezdôvodne predlžuje samotné dokazovanie vo veci zvýšenia výživného pre maloletého Q. a tým poškodzuje jeho práva.

Podľa § 12 ods. 2, 3 O.s.p. možno vec prikázať inému súdu toho istého stupňa aj z dôvodu vhodnosti. O prikázaní veci rozhoduje súd, ktorý je najbližšie spoločne nadriadený príslušnému súdu (Okresnému súdu Poprad) a súdu, ktorému sa má vec prikázať (Okresnému súdu Košice I). V danom prípade je najbližšie spoločne nadriadeným súdom Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Prikázanie (delegácia) veci z dôvodu vhodnosti predstavuje výnimku z ústavne zaručenej zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), ktorý je daný na podklade vopred stanovených zákonných pravidiel vecnej a miestnej príslušnosti súdov. K prikázaniu veci je preto na mieste pristúpiť v tých výnimočných prípadoch, v ktorých by prejednanie veci iným, než (doposiaľ) príslušným súdom znamenalo z komplexného pohľadu, hospodárnejšie, rýchlejšie alebo po skutkovej stránke spoľahlivejšie a dôkladnejšie posúdenie veci.

Dôvody delegácie môžu byť rôzne v závislosti od predmetu konania, postavenia účastníkov konania, ale aj doterajších výsledkov konania. Vzhľadom na charakter delegácie veci ako výnimky zo zásady, že vec prejednáva a rozhoduje súd, ktorého príslušnosť vyplýva zo zákonom stanovených pravidiel vecnej a miestnej príslušnosti, musí mať však aj dôvod delegácie vždy výnimočný charakter.

S poukazom na uvedené, prichádza aplikácia § 12 ods. 2 O.s.p. do úvahy len vtedy, ak sú pre to dané výnimočne dôležité dôvody. Úvaha súdu o vhodnosti delegácie zahŕňa komplexné posúdenie pomerov účastníkov na oboch procesných stranách ako aj dopadu prípadného prikázania veci a doterajšie štádium konania vo veci. Pri tom všetkom treba mať na zreteli výnimočnosť inštitútu delegácie, ktorého účelom je predovšetkým zabezpečenie hospodárnosti súdneho konania alebo jeho zrýchlenie.

Otec maloletého žiadne takéto okolnosti v danej veci neuviedol a ani neboli Najvyšším súdom Slovenskej republiky zo spisu zistené. Dôvodom prikázania veci inému súdu v žiadnom prípade nemôže byť nespokojnosť účastníka s postupom a rozhodovaním sudcov vec prejednávajúceho súdu.

Majúc na zreteli uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že návrh otca maloletého na prikázanie veci presvedčivo nepreukazuje naplnenie výnimočných podmienok, ktoré by odôvodňovali delegáciu veci z Okresného súdu Poprad na iný súd rovnakého stupňa.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto nevyhovel návrhu na prikázanie veci.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.