UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne obchodnej spoločnosti Západoslovenská distribučná, a. s., Bratislava, Čulenova 6, IČO: 36 361 518, zastúpenej AK Herceg, s. r. o., Bratislava, Košická 56, IČO: 35 890 240, proti žalovanej obchodnej spoločnosti Block Development, s. r. o., Bratislava, Kopčianska 6, IČO: 47 997 745, o zaplatenie 4.994,67 eura s príslušenstvom, vedenom na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. 11C/10/2024, o nesúhlase s postúpením sporu, takto
rozhodol:
Nesúhlas Mestského súdu Bratislava IV s postúpením sporu Okresným súdom Banská Bystrica je dôvodný.
Na prejednanie sporu je kauzálne a miestne príslušný Mestský súd Bratislava III.
Odôvodnenie
1. Mestský súd Bratislava IV predložil spor Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) na rozhodnutie o kauzálnej príslušnosti, a to v zmysle § 43 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“ alebo „Civilný sporový poriadok“) dôvodiac tým, že spor mu bol postúpený Okresným súdom Banská Bystrica ako súdu vecne a miestne príslušnému, s poukazom na ustanovenia § 22 písm. a) CSP, § 261, § 369 ods. 1, § 373 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“), § 420, § 488, § 489 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník a § 46 ods. 1 a 2 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, nesprávne, nakoľko Okresný súd Banská Bystrica pri postúpení veci v zmysle § 10 ods. 3 a § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov neprihliadol na skutočnosť, že predmetom konania je nárok žalobkyne, ktorou je obchodná spoločnosť, voči žalovanej, ktorou je taktiež obchodná spoločnosť, pričom žalobkyňa odvodila svoj nárok uplatňovaný voči žalovanej z § 46 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov a vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 292/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny. V zmysle § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka ide teda o vzťah medzi podnikateľmi, ktorý sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka, na základe čoho ide o obchodnoprávny spor, na ktorého prejednanie je miestne a kauzálne príslušný Mestský súd Bratislava III podľa § 22 písm. a) CSP.
2. Podľa § 36 ods. 1 a 2 CSP sa konanie uskutočňuje na súde, ktorý je na prejednanie príslušný. Príslušnosť sa určuje podľa okolností v čase začatia konania; takto určená príslušnosť trvá až do skončenia konania. Podľa § 12 CSP je na konanie v prvej inštancii príslušný okresný súd, ak CSP neustanovuje inak. Na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak (§ 13 CSP). Na konanie v obchodnoprávnych sporoch je príslušný Mestský súd Bratislava III pre obvod Krajského súdu v Bratislave (§ 22 písm. a) CSP).
3. V danom prípade z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa návrhom na vydanie platobného rozkazu na Okresnom súde Banská Bystrica proti žalovanej domáhala zaplatenia 4.994,67 eura s príslušenstvom. Svoj nárok odvodzovala od skutočnosti, že na základe kontrol vykonaných v mieste odberu elektriny bol zistený neoprávnený odber elektriny, čím vznikla žalobkyni škoda, ktorej náhradu si voči žalovanej ako odoberateľovi uplatnila cestou upomínacieho konania. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 28. augusta 2023 vo veci platobný rozkaz sp. zn. 8Up/1286/2023, proti ktorému podala žalovaná odpor, na základe čoho Okresný súd Banská Bystrica z dôvodu návrhu žalobkyne na pokračovanie v konaní vec na prejednanie postúpil Mestskému súdu Bratislava IV v zmysle § 10 ods. 3 a § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov. Mestský súd Bratislava IV vyjadril nesúhlas s postúpením veci.
4. Súdom príslušným na prejednanie veci podľa CSP sa rozumie ten súd, u ktorého je daná nielen miestna príslušnosť, ale aj príslušnosť vecná, kauzálna a funkčná.
5. Podľa § 40 CSP súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú príslušnosť počas celého konania; kauzálnu príslušnosť v obchodnoprávnych sporoch súd skúma iba do otvorenia pojednávania alebo predbežného prejednania sporu.
6. Podľa § 43 ods. 1 a 2 CSP ak súd postupom podľa § 40 a § 41 CSP zistí, že nie je príslušný, bezodkladne postúpi spor príslušnému súdu bez rozhodnutia a upovedomí o tom žalobcu. Žalovaného upovedomí len vtedy, ak mu už bola žaloba doručená. Ak súd, ktorému bol spor postúpený, s postúpením nesúhlasí, bezodkladne predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú súdy viazané.
7. Podľa § 22 písm. a) CSP na konanie v obchodnoprávnych sporoch je príslušný Mestský súd Bratislava III pre obvod Krajského súdu v Bratislave.
8. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
9. Podľa § 261 ods. 8 Obchodného zákonníka, pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.
10. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý je ako súd spoločne nadriadený Okresnému súdu Banská Bystrica a Mestskému súdu Bratislava IV podľa § 43 ods. 2 CSP príslušný na rozhodnutie o príslušnosti, prejednal vec a dospel k záveru, že nesúhlas Mestského súdu Bratislava IV s postúpením veci je dôvodný. Civilný sporový poriadok v § 12 ods. 2 ustanovuje, že na konanie v prvej inštancii je pre obvod Mestského súdu Bratislava IV miestne príslušný Mestský súd Bratislava IV, pokiaľ CSP neurčuje inak. Nakoľko avšak v danej veci ide o spor obchodnoprávnej povahy je nevyhnutné aplikovať § 22 písm. a) CSP, v zmysle ktorého je v obchodnoprávnych sporoch príslušný Mestský súd Bratislava III pre obvod Krajského súdu v Bratislave. Obchodnoprávny charakter sporu najvyšší súd vyvodil zo skutočnosti, že ide o spor medzi dvoma podnikateľmi - obchodnými spoločnosťami zapísanými v obchodnom registri (§ 2 písm. a) Obchodného zákonníka) a zároveň je predmetom sporu náhrada škody vzniknutej žalobkyni pri neoprávnenom odbere elektrickej energie žalovanou, pričom žalobkyňa jepodnikateľom v oblasti distribúcie elektriny a súčasne žalovaná je taktiež podnikateľom, preto je nepochybné, že záväzkový vzťah, ktorý je predmetom tohto sporu, je naviazaný na podnikateľskú činnosť, na základe čoho sa na záväzkový vzťah medzi takto definovanými stranami sporu aplikujú ustanovenia Obchodného zákonníka (§ 261 ods. 1 Obchodného zákonníka).
11. Vzhľadom na uvedené je nutné konštatovať, že na konanie v predmetnom spore týkajúcom sa neoprávneného odberu elektriny obchodnou spoločnosťou od distribútora elektrickej energie, ktorý je taktiež obchodnou spoločnosťou, t. j. v obchodnoprávnom spore, je príslušný Mestský súd Bratislava III pre obvod Krajského súdu v Bratislave (§ 22 písm. a) CSP).
12. Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci, vzhľadom na vyššie uvedené, dospel k záveru, že nesúhlas Mestského súdu Bratislava IV s postúpením mu veci z Okresného súdu Banská Bystrica je dôvodný, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.
13. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.