4Ndc/4/2023

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu Kuvajtského štátu, za ktorého koná Veľvyslanectvo Kuvajtského štátu v Slovenskej republike, so sídlom v Bratislave, Lodná 2, IČO: 42 181 895, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Šuriak s.r.o., so sídlom v Bratislave, Miletičova 571/38, IČO: 51 019 957, proti žalovanej BA Immo Property, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Žellova 6, IČO: 50 517 201, o zaplatenie 8.000,- eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 7C/89/2021, o nesúhlase Okresného súdu Bratislava II s postúpením sporu, takto

rozhodol:

Nesúhlas Okresného súdu Bratislava II s postúpením sporu Okresným súdom Banská Bystrica nie je d ô v o d n ý.

Na prejednanie sporu je kauzálne príslušný Okresný súd Bratislava II.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Bratislava II predložil spor Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) na rozhodnutie o kauzálnej príslušnosti (§ 43 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) dôvodiac tým, že spor mu bol postúpený Okresným súdom Banská Bystrica ako súdu príslušnému (§ 10 ods. 3 v spojení s § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní) nesprávne. Uviedol, že v danom prípade podal návrh na pokračovanie v konaní podľa § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní iný subjekt ako žalobca, a preto mal Okresný súd Banská Bystrica postupovať podľa § 14 ods. 2 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní.

2. Najvyšší súd, ako súd funkčne príslušný (ako súd najbližšie spoločne nadriadený Okresnému súdu Bratislava II a Okresnému súdu Banská Bystrica) podľa § 43 ods. 2 CSP na rozhodnutie o príslušnosti preskúmal spor a dospel k záveru, že nesúhlas Okresného súdu Bratislava II s postúpením sporu nie je dôvodný.

3. Podľa § 13 CSP na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak.

4. Podľa § 15 ods. 1 CSP všeobecným súdom právnickej osoby je súd, v ktorého obvode má právnická osoba adresu sídla.

5. Podľa § 40 CSP súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú príslušnosť počas celého konania.

6. Podľa § 2 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní na konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica.

7. Podľa § 14 ods. 1, ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní odpor, ktorý súd neodmietol, odošle žalobcovi bez zbytočného odkladu spolu s výzvou, aby sa k nemu v lehote 15 dní vyjadril a aby v tej istej lehote navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku. Ak žalobca v lehote podľa odseku 1 podá návrh na pokračovanie v konaní, súd postúpi vec do piatich pracovných dní súdu príslušnému na jej prejednanie podľa Civilného sporového poriadku a strany o tom upovedomí. Ak príslušným na jej prejednanie je súd podľa § 2, súd strany upovedomí o pokračovaní v konaní.

8. Podľa § 43 ods. 2 CSP ak súd, ktorému bol spor postúpený, s postúpením nesúhlasí, bezodkladne predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú súdy viazané.

9. Pokiaľ v danom prípade Okresný súd Banská Bystrica priznal právne účinky návrhu na pokračovanie v konaní v zmysle § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní podanému subjektom - Kuvajtský štát, zastúpeným Veľvyslanectvom Kuvajtského štátu v Slovenskej republike, a následne postúpil vec Okresnému súdu Bratislava II ako súdu kauzálne a miestne príslušnému, postupoval správne.

10. Je pravdou, že v predmetnej veci bola v návrhu na vydanie platobného rozkazu za žalobcu označená (iba) diplomatická misia cudzieho štátu plniaca podľa čl. 3 ods. 1 písm. a/ Viedenského dohovoru o diplomatických stykoch funkciu zástupcu vysielajúceho štátu v štáte prijímajúcom, z ktorých skutočností mal Okresný súd Banská Bystrica v zmysle zásady iura novit curia (súd pozná právo) vyvodiť záver, že pokiaľ za žalobcu bol označený len zástupca cudzieho štátu a nie aj samotný štát, je takéto označenie žalobcu neúplné; následne mal postupom podľa § 129 ods. 1 CSP, resp. § 5 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní vyzvať žalobcu na doplnenie neúplného návrhu riadnym označením cudzieho štátu, ktorý zastupuje v žalobe uvedené veľvyslanectvo. V danom prípade totiž nešlo o označenie iného odlišného subjektu, ako to má na mysli Okresný súd Bratislava II, ale o nesprávnu špecifikáciu žalobcu vymedzeného len prostredníctvom jeho zastupujúceho orgánu (m. m. uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 6Co/3/2011 z 27. septembra 2011).

11. Preto pokiaľ Okresný súd Banská Bystrica v ďalšom konaní vydal platobný rozkaz, v ktorom za žalobcu označil Kuvajtský štát, na ktorého návrh na pokračovanie v konaní po podaní odporu následne prihliadol, svojim spôsobom tak „konvalidoval“ naznačený nedôsledný procesný postup vo vzťahu k nedostatku návrhu na vydanie platobného rozkazu. Vzhľadom na uvedené možno zároveň konštatovať, že jeho pochybenie nedosiahlo takej intenzity, aby došlo k zmareniu a nepriznaniu účinkov postúpenia sporu podľa § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní ako zákonného následku podania návrhu na pokračovanie v konaní (správnym) oprávneným subjektom; v tomto prípade Kuvajtským štátom.

12. Z týchto dôvodov najvyšší súd dospel k záveru, že nesúhlas Okresného súdu Bratislava II s postúpením sporu Okresným súdom Banská Bystrica nie je dôvodný a na prejednanie sporu je kauzálne a miestne príslušný Okresný súd Bratislava II.

13. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.