4Ndc/4/2019

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu F.. P. S., bývajúceho v H., M. XX, zastúpeného JUDr. Petrom Sklenárom, advokátom v Košiciach, Rázusova 21, proti žalovanému JUDr. Z. N., bývajúcemu v G., V. J. X, o zaplatenie 33 400,- eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 16 C 27/2018, o návrhu žalobcu na prikázanie sporu Okresnému súdu Košice II, takto

rozhodol:

Spor vedený na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 16 C 27/2018 p r i k a z u j e Okresnému súdu Košice II.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Bratislava I predložil na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky návrh na prikázanie sporu inému súdu podľa § 39 ods. 2 a 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „C.s.p.“) z dôvodu vhodnosti, ktorý podal žalobca. Svoj návrh odôvodnil tým, že má trvalý pobyt v H., M. XX, žalovaný je advokát a aj keď má trvalý pobyt na adrese v Bratislave, svoju advokátsku prax vykonáva v Košiciach, kde má podľa zoznamu advokátov vedenom Slovenskou advokátskou komorou uvedené aj sídlo na ulici Idanská 17. Ďalej žalobca poukázal na svoj zlý zdravotný stav a vysoký vek, ktoré skutočnosti by ho obmedzovali z účasti na pojednávaniach. Vzhľadom na zhodnosť jeho bydliska s miestom profesného výkonu povolania žalovaného považoval za významné prihliadať aj na zásahu hospodárnosti civilného súdneho konania. 2. Žalovaný sa k návrhu žalobcu písomne nevyjadril. 3. Podľa § 39 ods. 2 a 3 C.s.p., na návrh ktorejkoľvek zo strán možno spor prikázať inému súdu tej istej inštancie aj z dôvodu vhodnosti. O prikázaní sporu rozhoduje súd, ktorý je najbližšie spoločne nadriadený príslušnému súdu (Okresnému súdu Bratislava I) a súdu, ktorému sa má vec prikázať (Okresnému súdu Košice II). V tomto prípade je najbližšie spoločne nadriadeným súdom Najvyšší súd Slovenskej republiky. 4. Prikázanie (delegácia) sporu z dôvodu vhodnosti predstavuje výnimku z práva účastníka občianskeho súdneho konania na zákonného sudcu (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), ako aj výnimku zo zákonom definovaných kritérií miestnej príslušnosti súdu. Účelom inštitútu delegácie z dôvodu vhodnosti je predovšetkým zabezpečenie hospodárnosti občianskeho súdneho konania alebo jeho zrýchlenie.Dôvody delegácie môžu mať v praxi rozmanitú povahu, najmä však osobnú, zdravotnú, sociálnu či finančnú. Vzhľadom k charakteru delegácie ako výnimky zo zásady, že vec prejednáva a rozhoduje súd, ktorého príslušnosť vyplýva zo zákonom stanovených kritérií, musí mať však aj dôvod delegácie vždy výnimočný charakter. 5. S poukazom na už uvedené prichádza aplikácia ustanovenia § 39 ods. 2 C.s.p. do úvahy len vtedy, ak sú pre to dané dôležité dôvody. Úvaha súdu o vhodnosti delegácie zahŕňa posúdenie predmetu konania i pomerov subjektov na oboch procesných stranách, pričom na pomery subjektu, ktorý delegáciu navrhuje, možno prihliadnuť, len ak ich zohľadnenie nebude mať negatívny dopad na ostatné subjekty konania. Podstatný význam má i stanovisko ostatných subjektov konania. 6. Špecifiká prípadu v prejednávanej veci podľa názoru najvyššieho súdu navrhovanú delegáciu veci odôvodňujú. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca je osobou vyššieho veku, má vážne zdravotné problémy, pre ktoré je v ošetrovaní viacerých odborných lekárov. Žalovaný má ako adresu trvalého pobytu v Registri obyvateľov Slovenskej republiky uvedenú adresu v obvode Okresného súdu Bratislava I „V. J. XXX/X, G.“ (č.l. 81), súdne zásielky sa mu však na túto adresu nepodarilo doručiť. Podľa oznámenia doručujúcej pošty je na adrese svojho trvalého pobytu neznámy (viď. č.l. 90). Zo zoznamu advokátov vedenom Slovenskou advokátskou komorou vyplýva, že žalovaný ako advokát má sídlo v Košiciach, Idanská 17, P.O.BOX 67 (č.l. 109). Na tejto adrese žalovaný aj preberá súdne zásielky a uvádza ich vo svojich podaniach pre súd, ako adresu na doručovanie (č.l. 123). 7. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností za dôvod vhodnosti je možné podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky považovať v predmetnej veci okolnosť hospodárnosti konania s prihliadnutím na osobné pomery žalobcu a skutočnosť, že žalovaný sa zdržuje na adrese v obvode Okresného súdu Košice. Okrem toho žalobca na preukázanie dôvodnosti svojho nároku okrem listín, ako dôkazy označil aj výsluch strán sporu. Rovnako žalovaný, ktorý dôvodnosť žalovaného nároku rozporuje, navrhol vo veci vykonať dokazovanie výsluchom strán sporu. Vyhovenie návrhu na prikázanie sporu Okresnému súdu Košice II je tak v záujme zabezpečenia hospodárnosti konania a aj jeho zrýchlenia, ktoré nebude mať negatívny dopad na ostatné subjekty konania. 8. Najvyšší súd Slovenskej republiky považoval návrh žalobcu na prikázanie veci a v ňom uvádzané dôvody za akceptovateľné a v súlade s podmienkami na prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti a preto jeho návrhu zmysle § 39 ods. 2 C.s.p. vyhovel. 9. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.