4Ndc/36/2023

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: K. B. K., narodeného XX. T. XXXX a G. M. K., narodeného XX. F. XXXX, obaja štátni občania M. L., R. a M.G. F., Z., I., zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, deti rodičov: matky - O. K., narodenej XX. W. XXXX, Š. T. M. L. F. R., Z., I.W. W. Z. XX, zastúpenej advokátskou kanceláriou NIKU & partners, s. r. o., Bratislava, Prokopa Veľkého 51, IČO:36 866 008 a otca V. Z. K., narodeného XX. I. XXXX, Š. T. M. Š. F.H. F. R., G. Z. X. XX, F. XXXX, G. F., R. Š., bývajúci na adrese XXXX I.. M. M., F.. XXE, XXXXX, H., Š.G. R., M. Š. F., zastúpeného advokátkou JUDr. Ivanou Zmekovou, PhD., Bratislava, Zámocká 18, v konaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, vedenej na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 14CoP/51/2023, o nesúhlase Krajského súdu v Trnave s postúpením veci Krajským súdom v Bratislave, takto

rozhodol:

Na prejednanie a rozhodnutie veci vedenej na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 14CoP/51/2023 je príslušný Krajský súd v Trnave.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Trnave predložil vec Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) z dôvodu nesúhlasu s postúpením veci Krajským súdom v Bratislave podľa § 6 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“) majúc za to, že vecne a miestne príslušným na prejednanie odvolania je v danom prípade Krajský súd v Bratislave; ustanovenie § 396b CMP vykladal v tom zmysle, že konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vydanému okresným súdom v obvode Krajského súdu v Bratislave, ktoré sa začalo a právoplatne neskončilo do 31. mája 2023, dokončí Krajský súd v Bratislave. Uviedol, že z obsahu jazykového vyjadrenia, systematického zaradenia ustanovenia § 396b CMP a jeho dosahu je zrejmá vecná pôsobnosť tejto normy, t. j. čo je jej predmetom a akých vzťahov sa týka (konaní začatých a právoplatne neskončených do 31. mája 2023 bez rozdielu vo fáze v akej sa dané konanie nachádza, okrem ak podľa osobitného predpisu výkon súdnictva prechádza z vecne a miestne príslušného súdu na iný súd). Argumentoval tým, že rovnakú odpoveď poskytuje aj dôvodová správa k zákonu č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov, v zneníneskorších predpisov, podľa ktorej ak dochádza k presunu kauzálnej príslušnosti medzi súdmi, ktoré nezanikajú, bude sa uplatňovať pravidlo, podľa ktorého staré veci dokončí doterajší súd, pričom nový nápad sa už smeruje na nový súd (§ 471c CSP), ktorú je možné s poukazom na účel, obsah zákona a jeho jazykové vyjadrenie použiť aj pri prechodnom ustanovení § 396b CMP. Rovnaký výklad poskytuje aj Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (gestor súdnej reformy), keď súdy usmerňuje s odôvodnením, že „zavedením kauzálnej príslušnosti nedochádza k prechodu výkonu súdnictva medzi krajskými súdmi v odvolacích konaniach, pretože niet zákonného ustanovenia, ktoré by prechod výkonu súdnictva zakladalo. Preto konania o odvolaní, ktoré boli podané do 31.05.2023, vybavujú doterajšie krajské súdy“. Považoval za nesporné, že zavedením kauzálnej príslušnosti Krajského súdu v Trnave na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vo veciach podľa prvej hlavy a tretej hlavy druhej časti, tretej časti a štvrtej časti CMP, vydanému okresným súdom so sídlom v obvode Krajského súdu v Bratislave a Krajského súdu v Nitre (§ 3 ods.5 písm. b) CMP), nedošlo k prechodu výkonu súdnictva medzi krajskými súdmi v prebiehajúcich odvolacích konaniach (veta za bodkočiarkou § 396b CMP), keďže žiadne ustanovenie zákona č. 150/2022 Z. z. takýto prechod výkonu súdnictva nezakladá. V tejto súvislosti pripomenul, že čiastkové opatrenia pre realizáciu reformy súdnej mapy boli prijaté jednak zákonom č. 150/2022 Z. z. a zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zriadenie správnych súdov). Prechod výkonu súdnictva je v nich upravený výlučne vo vzťahu k zriadeniu mestských súdov v Bratislave, Mestského súdu Košice a k novému usporiadaniu sídiel a obvodov okresných súdov k 01. júnu 2023 (čl. VIII zákona č. 150/2022 Z. z.) a k zriadeniu novovznikajúcich správnych súdov (§ 3 ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z.). Bol názoru, že ustanovenie prvej vety § 396b CMP je nutné z jazykového a aj systematického hľadiska vnímať ako ustanovenie vzťahujúce sa na konanie na súde prvej inštancie, ako aj na konanie o odvolaní, tvoriace v zmysle konštantnej judikatúry súdov jeden celok (ustanovenie nespresňuje, že ide o konanie v prvej inštancii alebo konanie o odvolaní, časť procesným predpisom predpísaných úkonov v odvolacom konaní vykonáva aj súd prvej inštancie ), riešiace spolupôsobenie skoršej a neskoršej úpravy, podľa ktorej je od 01. júna 2023 Krajský súd v Trnave kauzálne príslušný na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vo veciach podľa prvej hlavy a tretej hlavy druhej časti, tretej časti a štvrtej časti vydanému okresným súdom so sídlom v obvode Krajského súdu v Bratislave a Krajského súdu v Nitre (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP). V predloženom nesúhlase s postúpením veci ďalej zdôraznil, že podľa ustanovenia prvej vety § 396b CMP sa odvolacie konania vo veciach podľa prvej hlavy a tretej hlavy druhej časti, tretej časti a štvrtej časti CMP, začaté a právoplatne neskončené do 31. mája 2023, dokončia na doterajších krajských súdoch, t. j. súdoch vecne a miestne príslušných podľa predpisov účinných do 31. mája 2023 (funkčná príslušnosť súdov všeobecného súdnictva nebola zákonom č. 150/2022 Z. z. dotknutá, na rozhodnutie o odvolaniach proti rozhodnutiam vo veciach prejednávaných v režime Civilného mimosporového poriadku sú aj naďalej funkčne príslušné odvolacie súdy). Mal za to, že dokončenie odvolacieho konania na krajskom súde príslušnom podľa predpisov účinných do 31. mája 2023 zodpovedá aj zásade perpetuatio fori (§ 2 ods.1 CMP a § 36 CSP), spočívajúcej v trvaní určenej súdnej príslušnosti až do skončenia konania bez ohľadu na neskoršie zmeny okolností, ktoré sú inak pre určenie príslušnosti súdu rozhodné a zásade zákonného sudcu, ako ústavnej záruky pre účastníka konania, že v jeho veci bude konať a rozhodovať súd a sudcovia, ktorí sú na to povolaní podľa vopred známych pravidiel, čím sú naplnené podmienky spravodlivého súdneho procesu.

2. Podľa § 5 CMP súd aj bez námietky skúma príslušnosť počas celého konania.

3. Podľa § 6 ods. 1 a 2 CMP ak súd zistí, že nie je príslušný, bezodkladne postúpi vec príslušnému súdu bez rozhodnutia a upovedomí o tom účastníkov. Ak súd, ktorému bola vec postúpená, s postúpením nesúhlasí, bezodkladne predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú súdy viazané.

4. Podľa § 3 ods. 5 písm. b) CMP na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vo veciach podľa prvej hlavy a tretej hlavy druhej časti, tretej časti a štvrtej časti vydanému okresným súdom so sídlom v obvode Krajského súdu v Bratislave a Krajského súdu v Nitre je príslušný Krajský súd v Trnave.

5. Podľa § 396b CMP konania začaté a právoplatne neskončené do 31. mája 2023 sa dokončia na súdoch vecne a miestne príslušných podľa predpisov účinných do 31. mája 2023; to neplatí, ak podľa osobitného predpisu výkon súdnictva prechádza z vecne a miestne príslušného súdu na iný súd.

6. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa § 36 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) príslušnosť sa určuje podľa okolností v čase začatia konania; takto určená príslušnosť trvá až do skončenia konania.

8. Najvyšší súd ako súd funkčne príslušný (súd najbližšie spoločne nadriadený Krajskému súdu v Trnave a Krajskému súdu v Bratislave) podľa § 6 ods. 2 CMP na rozhodnutie o príslušnosti, posúdil dôvodnosť nesúhlasu s postúpením a dospel k záveru, že nesúhlas Krajského súdu v Trnave s postúpením veci je nedôvodný.

9. Z obsahu spisu vyplýva, že Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací do 31. mája 2023 nerozhodol o podanom odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V z 03. apríla 2023 sp. zn. 68P/45/2023 a prípisom z 28. júna 2023 spis postúpil Krajskému súdu v Trnave ako súdu funkčne a kauzálne príslušnému s poukazom na ustanovenie § 5, § 6 ods. 1 a § 3 ods. 5 písm. b) CMP z dôvodu zmeny funkčnej a miestnej príslušnosti; dôvodil tým, že zákonom č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov, v znení neskorších predpisov, bol s účinnosťou od 01. júna 2023 zmenený Civilný mimosporový poriadok tak, že podľa § 3 ods. 5 písm. b) predmetného zákona na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vo veciach podľa prvej hlavy a tretej hlavy druhej časti, tretej časti a štvrtej časti (ďalej len "konanie o odvolaní") vydanému okresným súdom so sídlom v obvode Krajského súdu v Bratislave a Krajského súdu v Nitre je príslušný Krajský súd v Trnave. Vychádzajúc z citovaných ustanovení Civilného mimosporového poriadku nepochybne vyplýva, že na konanie o odvolaní v poručenských veciach je súčinnosťou od 01. júna 2023 funkčne a kauzálne (vo veciach podľa prvej hlavy a tretej hlavy druhej časti, tretej časti a štvrtej časti Civilného mimosporového poriadku) príslušný Krajský súd v Trnave. Z prechodných a záverečných ustanovení Civilného mimosporového poriadku taktiež vyplýva, že konania začaté a právoplatne neskončené do 31. mája 2023 sa dokončia na súdoch vecne a miestne príslušných podľa predpisov účinných do 31. mája 2023; to neplatí, ak podľa osobitného predpisu výkon súdnictva prechádza z vecne a miestne príslušného súdu na iný súd. Ustálil, že v dôsledku zmeny zákona t. j. v dôsledku prijatia súdnej reformy došlo k zmene kauzálnej (a súčasne miestnej) príslušnosti súdu z Krajského súdu v Bratislave na Krajský súd v Trnave s tým, že účelom súdnej reformy bolo vytvoriť špecializované súdy, medzi inými aj rodinné súdy, pričom zákon vytvoril takýto poručenský (rodinný) odvolací súd - Krajský súd v Trnave. V praxi uvedená zákonná zmena Civilného mimosporového poriadku spôsobila, že všetky okresné súdy takpovediac postúpili všetky existujúce poručenské veci na Okresný súd Bratislava II (resp. Mestský súd Bratislava II) s odôvodnením, že došlo k zmene miestnej príslušnosti a k vytvoreniu "nového" (premenovaného) Mestského súdu Bratislava II. Poukázal na skutočnosť, že zákon nikde v prechodnom ani v záverečnom ustanovení § 396b Civilného mimosporového poriadku nehovorí o začatí odvolacieho konania, ale iba o začatí konania ako takého, a konanie podľa ustanovení Civilného mimosporového poriadku sa nepochybne začína buď podaním návrhu na začatie konanie, alebo vydaním uznesenia o začatí konania ex offo. Inými slovami ustanovenie § 396b CMP ako intertemporálne ustanovenie explicitne neupravilo, že konanie o odvolaní začaté a právoplatne neskončené do 31. mája 2023 sa dokončí na súde funkčne (kauzálne) príslušnom podľa predpisov účinných do 31. mája 2023; postúpenie veci uzavrel úvahou, že so zreteľom na princíp okamžitej aplikovateľnosti novej procesnej právnej úpravy je na konanie o odvolaní začatom a právoplatne neskončenom do 31. mája 2023 funkčne, kauzálne (aj miestne) príslušný Krajský súd Trnava.

10. Ustanovenie § 396b CMP predstavuje procesné ustanovenie intertemporálnej povahy, ktorým sa určuje režim dočasného, prechodného (intertemporálneho) spolupôsobenia skoršej a neskoršej právnej úpravy; teda vzájomný vzťah týchto úprav. Základným pojmovým znakom procesnej intertemporality jeprincíp okamžitej aplikovateľnosti novej procesnej úpravy na všetky konania prebiehajúce na súde a začaté podľa doterajších (zrušených) predpisov. Účelom princípu okamžitej aplikovateľnosti nových procesných noriem, teda použiteľnosti nových procesných ustanovení na konania začaté a prebiehajúce podľa doterajšej právnej úpravy, je zabezpečiť taký procesný priebeh jednotlivých konaní, ktorý nepripúšťa alternatívne a v dôsledku toho sporné výklady pre časovú pôsobnosť príslušných predpisov alebo ich jednotlivých ustanovení (m. m. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. októbra 2014 sp. zn. PL. ÚS 107/2011, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 12. apríla 2018 sp. zn. II. ÚS 185/2018, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. septembra 2020 sp. zn. III. ÚS 349/2020, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 08. februára 2023 sp. zn. II. ÚS 451/2022).

11. Princíp okamžitej aplikovateľnosti novej procesnej úpravy je procesnému právu natoľko imanentný, že sa nemusí explicitne vyjadrovať v prechodných ustanoveniach procesnej úpravy - platí aj bez toho, aby bol vyjadrený (porov. Smyčková, R., Števček, M., Tomašovič, M., Kotrecová, A. a kol. Civilný mimosporový poriadok. Komentár. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2017, 1064 - 1072 s.).

12. Príslušnosť súdu na konanie o odvolaní, t. j. na konanie v druhej inštancii, sa označuje ako funkčná príslušnosť; podľa § 2 ods. 1 CMP v znení účinnom do 31. mája 2023, v spojení s § 34 CSP v znení účinnom do 31. mája 2023 o odvolaní rozhoduje krajský súd, ak tento zákon neustanovuje inak.

13. Ustanovenie § 396b CMP je výnimkou z princípu okamžitej aplikovateľnosti novej procesnoprávnej úpravy Civilného mimosporového poriadku v znení účinnom od 01. júna 2023 a vzťahuje sa výlučne na konania začaté a právoplatne neskončené na súdoch vecne a miestne príslušných.

13.1. Je nepochybné, že prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 01. júna 2023 (§ 396b CMP) explicitne neupravuje, že konanie o odvolaní začaté a právoplatne neskončené do 31. mája 2023 sa dokončí na súde funkčne (kauzálne) príslušnom podľa predpisov účinných do 31. mája 2023. Vzhľadom na túto absenciu ustanovení o kauzálnej a funkčnej príslušnosti potom niet zákonnej normy, podľa ktorej by mal Krajský súd v Bratislave konania začaté a právoplatne neskončené do 31. mája 2023 dokončiť. Kauzálnu a funkčnú príslušnosť Krajského súdu v Bratislave nemožno založiť ani výkladom právnej normy za použitia analógie a práve prejednanie veci bez relevantného ustanovenia zákona, by podľa názoru najvyššieho súdu predstavovalo porušenie práva na zákonného sudcu.

13.2. Aj keď v danom prípade nedochádza expressis verbis k prechodu výkonu súdnictva z vecne a miestne príslušného súdu na iný súd (veta za bodkočiarkou § 396b CMP; podľa Krajského súdu v Trnave zavedením kauzálnej príslušnosti na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vydanému okresným súdom so sídlom v obvode Krajského súdu v Bratislave a Krajského súdu v Nitre (§ 3 ods.5 písm. b) CMP), nedošlo k prechodu výkonu súdnictva medzi krajskými súdmi v prebiehajúcich odvolacích konaniach, keďže žiadne ustanovenie zákona č. 150/2022 Z. z. takýto prechod výkonu súdnictva nezakladá), hodno zdôrazniť, že zákon prechod výkonu súdnictva v danom prípade chápe tak, že zákonom č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov, v znení neskorších predpisov, bol s účinnosťou od 01. júna 2023 zmenený CMP tak, že podľa § 3 ods. 5 písm. b) predmetného zákona na konanie o odvolaní vydanému okresným súdom so sídlom v obvode Krajského súdu v Bratislave a Krajského súdu v Nitre je príslušný Krajský súd v Trnave, čím bola nepochybne zavedená zmena ich funkčnej, resp. kauzálnej príslušnosti a na to nadväzujúca zmena miestnej príslušnosti. Pri existencii kauzálnej príslušnosti je miestne príslušným ten súd, ktorý je zároveň kauzálne príslušným v danej veci (sp. zn. 2Ndc/6/2019). Od 01. júna 2023 Krajský súd v Bratislave nie je funkčne, miestne ani kauzálne príslušný rozhodovať o odvolaniach v rodinnoprávnych veciach, ako súd s rodinnoprávnou agendou zanikol a tak aj pri nezmenenom označení týchto krajských súdov možno konštatovať, že došlo k prechodu výkonu súdnictva na Krajský súd v Trnave. Pri inom výklade, resp. pri dodržaní usmernenia Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, by o podaných odvolaniach v rodinnoprávnych veciach (v doteraz začatých a právoplatne neskončených do 31. mája 2023), najbližšie mesiace až roky rozhodovali civilní sudcovia Krajského súdu v Bratislave v rámci svojej občianskoprávnej agendy, čo je z celospoločenského hľadiska, sledujúc účel, ktorému prijatie súdnej reformy ako celok má slúžiť, neprijateľné a nepatričné.

14. Pokiaľ teda na konanie o odvolaní podľa predpisov účinných do 31. mája 2023 bol funkčne príslušný Krajský súd v Bratislave, zatiaľ čo s účinnosťou od 01. júna 2023 je na konanie o odvolaní v zmysle § 3 ods. 5 písm. b) CMP funkčne príslušný Krajský súd v Trnave a súčasne § 396b CMP ako intertemporálne ustanovenie explicitne neupravilo, že konanie o odvolaní začaté a právoplatne neskončené do 31. mája 2023 sa dokončí na súde funkčne príslušnom podľa predpisov účinných do 31. mája 2023, potom so zreteľom na princíp okamžitej aplikovateľnosti novej procesnej právnej úpravy, je na konanie o odvolaní začaté a právoplatne neskončené do 31. mája 2023 funkčne príslušný Krajský súd v Trnave.

15. Najvyšší súd je v tejto otázke názorovo jednotný s názorom vysloveným v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2023 sp. zn. IV. ÚS 257/2023 (ods. 75 až 77): “Počas konania o ústavnej sťažnosti sťažovateľa došlo k zmene § 3 ods. 5 písm. a) CMP, v zmysle ktorého na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vo veciach podľa prvej hlavy (konanie o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní) a tretej hlavy druhej časti, tretej časti a štvrtej časti vydanému okresným súdom so sídlom v obvode Krajského súdu v Banskej Bystrici a Krajského súdu v Trenčíne je príslušný Krajský súd v Žiline. V zmysle § 396b CMP konania začaté a právoplatne neskončené do 31. mája 2023 sa dokončia na súdoch vecne a miestne príslušných podľa predpisov účinných do 31. mája 2023; to neplatí, ak podľa osobitného predpisu výkon súdnictva prechádza z vecne a miestne príslušného súdu na iný súd. Keďže ústavný súd vracia vec na nové rozhodnutie o odvolaní, vychádzajúc z princípu okamžitej aplikability procesných noriem, platí, že na rozhodovanie o odvolaní v návratových konaniach je funkčne príslušný Krajský súd v Žiline, ktorému sa vec vracia na ďalšie konanie. Krajský súd v Žiline je v ďalšom konaní vo veci podľa § 134 ods. 1 zákona o ústavnom súde viazaný právnymi názormi ústavného súdu vyjadrenými v tomto náleze.“

16. Najvyšší súd záverom poukazuje na zachovanie plynulosti a rýchlosti konania a na tomto mieste opätovne upriamuje pozornosť na zachovanie účelu tzv. súdnej reformy. Podľa dôvodovej správy k zákonu č. 150/2002 Z. z. je totiž reforma súdnej mapy jedným z nástrojov na dosiahnutie efektívne fungujúcej justície, pretože vytvára vhodné podmienky pre špecializáciu sudcov, ako na úrovni okresných súdov, tak aj na úrovni krajských súdov. Jedným zo základných cieľov novej súdnej mapy je špecializácia súdov a sudcov. Špecializácia sa predpokladá pre trestnú, civilnú, rodinnú a obchodnú agendu na všeobecných súdoch a pre správnu agendu v samostatnom správnom súdnictve. Pokiaľ je od 01. júna 2023 zmyslom novej právnej úpravy zavedenie špecializácie sudcov na trestnú, civilnú, rodinnú a obchodnú agendu, tak potom by mali v jednotlivých agendách konať tie súdy, ktoré boli dňom 01. júna 2023 špeciálne určené na rozhodovanie veci v konkrétnej agende. Uvedené pre najvyšší súd znamená, že veci rodinnoprávnej (tzv. poručenskej) agendy by mal vybavovať od 01. júna 2023 Krajský súd v Trnave, na ktorom boli zriadené senáty špecializujúce sa na rodinnoprávnu (poručenskú) agendu. Bolo by v rozpore so zmyslom prijatej právnej úpravy, aby rodinnoprávne veci rozhodoval Krajský súd v Bratislave, na ktorom od 01. júna 2023 nie sú žiadne senáty špecializujúce sa na túto agendu.

17. Pre úplnosť najvyšší súd ešte dodáva, že postúpenie veci Krajskému súdu v Trnave v dôsledku nedostatku kauzálnej a funkčnej príslušnosti Krajského súdu v Bratislave, nie je ipso iure spôsobilé na odopretie spravodlivosti, resp. na odopretie prístupu k súdu (denegatio iustitiae); pri rešpektovaní princípu okamžitej aplikability procesných noriem je pojmovo vylúčené, aby tzv. reforma “súdnej mapy” (ktorej primárnym cieľom malo byť dosiahnutie rýchlejšieho a kvalitnejšieho rozhodovania, vytvorenie nových kauzálne príslušných súdov a presun agendy medzi jednotlivými súdmi) znamenala porušenie základného práva na zákonného sudcu (§ 3 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) alebo porušenie procesnoprávnej zásady tzv. perpetuatio fori, spočívajúcej v trvaní príslušnosti.

18. Najvyšší súd vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že nesúhlas Krajského súdu v Trnave s postúpením veci Krajským súdom v Bratislave nie je dôvodný a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku uznesenia.

19. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.