4Ndc/3/2021

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci výkonu rozhodnutia vo veci maloletého D. Y., narodeného XX. J. XXXX, bývajúceho u matky, dieťa rodičov - povinnej (matky) Z.. J. Y., bývajúcej v W., G. X. XXXX/XX a oprávneného (otca) R. Y., bývajúceho v Y. Q. T., S. XX, o návrhu oprávneného (otca) na výkon rozhodnutia, vedenom na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn. 8 Em 1/2021, o návrhu povinnej (matky) na prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti, takto

rozhodol:

Prejednanie veci vedenej na Okresnom súde Stará Ľubovňa sp. zn. 8 Em 1/2021 p r i k a z u j e Okresnému súdu Trnava.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len,,súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) predložil na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky návrh na prikázanie sporu inému súdu podľa § 39 ods. 2 a 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) z dôvodu vhodnosti, ktorý podala povinná (matka). Svoj návrh odôvodnila tým, že spolu s maloletým sa presťahovala do obvodu Okresného súdu Trnava, kde maloletý aj navštevuje školu od septembra 2020.

2. Oprávnený (otec) vo vyjadrení k podanému návrhu uviedol, že súhlasí s „prenesením miestnej príslušnosti“ na Okresný súd Trnava.

3. Konanie v rámci výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých je upravené Civilným mimosporovým poriadkom (ďalej len „C.m.p.“). Podľa § 2 ods. 1 C.m.p. platí, že na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Keďže C.m.p. vo vzťahu k možnosti prikázania veci z dôvodu vhodnosti, okrem práva vyjadriť sa k návrhu na prikázania veci tých účastníkov, ktorých účasť v konaní vyšla najavo v čase podania návrhu (§ 4 C.m.p.), neustanovuje inak, treba na danú vec aplikovať ustanovenie C.s.p. o prikázaní veci inému súdu.

4. Podľa § 39 ods. 2 a 3 C.s.p., na návrh ktorejkoľvek zo strán možno spor prikázať inému súdu tej istej inštancie aj z dôvodu vhodnosti. O prikázaní sporu rozhoduje súd, ktorý je najbližšie spoločne nadriadený príslušnému súdu (Okresnému súdu Stará Ľubovňa) a súdu, ktorému sa má vec prikázať(Okresnému súdu Trnava). V tomto prípade je najbližšie spoločne nadriadeným súdom Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“).

5. Prikázanie (delegácia) veci z dôvodu vhodnosti predstavuje výnimku z práva strany civilného sporového konania (účastníka civilného mimosporového konania) na zákonného sudcu (Čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), ako aj výnimku zo zákonom definovaných kritérií miestnej príslušnosti súdu. Účelom inštitútu delegácie z dôvodu vhodnosti je predovšetkým zabezpečenie hospodárnosti civilného sporového (mimosporového) konania alebo jeho zrýchlenie. Dôvody delegácie môžu mať v praxi rozmanitú povahu, najmä však osobnú, zdravotnú, sociálnu či finančnú. Vzhľadom na charakter delegácie ako výnimky zo zásady, že vec prejednáva a rozhoduje súd, ktorého príslušnosť vyplýva zo zákonom stanovených kritérií, musí mať však aj dôvod delegácie vždy výnimočný charakter.

6. S poukazom na uvedené prichádza aplikácia ustanovenia § 39 ods. 2 C.s.p. do úvahy len vtedy, ak sú pre to dané dôležité dôvody. Úvaha súdu o vhodnosti delegácie preto zahŕňa posúdenie predmetu konania i pomerov subjektov na oboch procesných stranách, pričom na pomery subjektu, ktorý delegáciu navrhuje, možno prihliadnuť len ak ich zohľadnenie nebude mať negatívny dopad na ostatné subjekty konania. Podstatný význam má i stanovisko ostatných subjektov konania.

7. Špecifiká daného prípadu delegáciu veci odôvodňujú. Povinná (matka) sa osobne stará o maloletého syna a po ich presťahovaní do nového bydliska, kde maloletý začal navštevovať školu, by jej účasť v konaní pred Okresným súdom Stará Ľubovňa (značne vzdialeným od ich nového bydliska) mohla byť pre ňu neistá. Zároveň zohľadnenie okolností svedčiacich v prospech návrhu povinnej (matky) nebude mať väčší negatívny dopad na ostatné subjekty konania, pričom je potrebné poukázať na skutočnosť, že oprávnený (otec) s navrhovaným prikázaním sporu Okresnému súdu Trnava vyjadril súhlas. Najvyšší súd je súčasne toho názoru, že tu nie je dôvod objektívne predpokladať, že by delegácia spôsobila menej hospodárne konanie, prípadne pomalšie alebo po skutkovej stránke menej spoľahlivé posúdenie opodstatnenosti návrhu otca na výkon rozhodnutia.

8. Najvyšší súd preto dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené podmienky pre prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti v zmysle § 39 ods. 2 C.s.p. a návrhu vyhovel.

9. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.