UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu J. T., bývajúceho vo T. J., Y.. J.. O. XXXX/XX, zastúpeného Mgr. Gabrielou Hlavinkovou, advokátkou v Trenčíne, 1. mája 174/13, proti žalovanej U. T., bývajúcej v U., Y. XXXX/XX, o zaplatenie 1 068,98 eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 21 C 81/2009, o návrhu žalovanej na prikázanie sporu Okresnému súdu Bratislava IV, takto
rozhodol:
Návrhu na prikázanie sporu vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 21 C 81/2009, Okresnému súdu Bratislava IV n e v y h o v u j e.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Trenčín predložil na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky návrh na prikázanie sporu inému súdu podľa § 39 ods. 2 a 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) z dôvodu vhodnosti, ktorý podala žalovaná. Svoj návrh odôvodnila svojím vyšším vekom a dlhodobým nepriaznivým zdravotným stavom, v dôsledku ktorého má pohybové problémy a nie je spôsobilá zvládnuť záťaž spojenú s cestovaním do Trenčína a naspäť. Žalovaná zdôraznila, že má trvalý pobyt v Bratislave a taktiež žalobca zmenil miesto trvalého pobytu do Veľkého Medera. Spor preto žiadala prikázať Okresnému súdu Bratislava IV.
2. Žalobca s návrhom žalovanej na prikázanie sporu inému súdu z dôvodu vhodnosti nesúhlasil.
3. Podľa § 39 ods. 2 a 3 C.s.p., na návrh ktorejkoľvek zo strán možno spor prikázať inému súdu tej istej inštancie aj z dôvodu vhodnosti. O prikázaní sporu rozhoduje súd, ktorý je najbližšie spoločne nadriadený príslušnému súdu (Okresnému súdu Trenčín) a súdu, ktorému sa má vec prikázať (Okresnému súdu Bratislava IV). V tomto prípade je najbližšie spoločne nadriadeným súdom Najvyšší súd Slovenskej republiky.
4. Prikázanie (delegácia) sporu z dôvodu vhodnosti predstavuje výnimku z práva účastníka občianskeho súdneho konania na zákonného sudcu (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), ako aj výnimku zo zákonom definovaných kritérií miestnej príslušnosti súdu. Účelom inštitútu delegácie z dôvodu vhodnostije predovšetkým zabezpečenie hospodárnosti občianskeho súdneho konania alebo jeho zrýchlenie. Dôvody delegácie môžu mať v praxi rozmanitú povahu, najmä však osobnú, zdravotnú, sociálnu či finančnú. Vzhľadom k charakteru delegácie ako výnimky zo zásady, že vec prejednáva a rozhoduje súd, ktorého príslušnosť vyplýva zo zákonom stanovených kritérií, musí mať však aj dôvod delegácie vždy výnimočný charakter.
5. S poukazom na uvedené prichádza aplikácia ustanovenia § 39 ods. 2 C.s.p. do úvahy len vtedy, ak sú pre to dané dôležité dôvody. Úvaha súdu o vhodnosti delegácie preto zahŕňa posúdenie pomerov sporových strán (účastníkov konania) na oboch procesných stranách, pričom na pomery strany sporu (účastníka konania), ktorá delegáciu navrhuje, možno prihliadnuť len ak ich zohľadnenie nebude mať negatívny dopad na ostatné strany sporu (účastníkov konania).
6. Skutočnosť, ktorou žalovaná odôvodnila vhodnosť ňou navrhovanej delegácie sporu, nevykazuje charakter takej výnimočnosti, aby bolo možné jej návrhu vyhovieť. V danom prípade je dôvodom na prikázanie sporu z dôvodu vhodnosti vyšší vek a dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav žalovanej, miesto jej pobytu, ako aj zmena pobytu žalobcu. Miesto pobytu niektorej zo strán sporu, ani jej schopnosť (spôsobilosť) zúčastniť sa osobne súdneho procesu nie sú výnimočným dôvodom, ktorý by opodstatňoval zmenu zákonom stanovenej príslušnosti súdu. Strana sporu má právo zvoliť si v konaní zástupcu oprávneného na všetky úkony, ktoré môže v konaní urobiť strana sporu (§ 89 ods. 1 v spojení s § 92 ods. 1 a 2 C.s.p.). Treba mať na zreteli tiež ustanovenie § 104 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého procesný úkon, ktorý by súd mohol vykonať len s ťažkosťami alebo so zvýšenými, neúčelnými trovami alebo ktorý v jeho obvode nemožno vykonať, vykoná na dožiadanie iný súd. Rovnako treba zohľadniť, že súd môže výnimočne z dôvodov hospodárnosti sporu uložiť strane, aby na otázky o tvrdených skutočnostiach odpovedala písomne, ak možno predpokladať, že tento postup bude dostatočný (§ 195 ods. 3 C.s.p.). Okolnosti, ktoré žalovaná uviedla vo svojom návrhu na delegáciou sporu z dôvodu vhodnosti, sú v civilnom sporovom konaní skôr bežné, nezriedka sa vyskytujúce. Okolnosti takej povahy bez ďalšieho nemôžu opodstatňovať prijatie ňou navrhovaného rozhodnutia. Akceptáciou návrhu žalovanej by - bez danosti okolností výnimočnej povahy - došlo k negovaniu procesných ustanovení zákona upravujúcich príslušnosť súdov. Najvyšší súd Slovenskej republiky bol povinný brať na zreteľ aj skutočnosť, že žalobca s delegovaním sporu inému súdu nesúhlasil (§ 157 ods. 2 C.s.p.).
7. Vzhľadom k uvedenému dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre prikázanie sporu inému súdu z dôvodu vhodnosti v zmysle § 39 ods. 2 C.s.p. a preto návrhu nevyhovel.
8. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.