UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci navrhovateľa - manžela R.. T. X., bývajúceho v Q., T. J. XX/X, zastúpeného JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou v Košiciach, Štúrova 20, proti manželke R.. Ľ. X., bývajúcej v Q.S., B. X, zastúpenej JUDr. Evou Hencovskou, advokátkou v Košiciach, Bajzova 2, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému dieťaťu F. X., narodenej XX. T. XXXX, bývajúcej u otca, zastúpenej Úradom práce, sociálnych veci a rodiny Košice, za účasti Okresnej prokuratúry Košice II, so sídlom v Košiciach, Mojmírova 5, vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 19 P 212/2017, o návrhu manžela na prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti, takto
rozhodol:
Návrhu na prikázanie veci vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 19 P 212/2017 inému okresnému súdu mimo obvodu Krajského súdu v Košiciach n e v y h o v u j e.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Košice II predložil na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) návrh na prikázanie sporu inému súdu podľa § 39 ods. 2 a 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) z dôvodu vhodnosti, ktorý podal manžel. Svoj návrh odôvodnil pochybnosťou v zákonné, spravodlivé a objektívne konanie a rozhodnutie vo veci. Spor žiadal preto prikázať inému okresnému súdu mimo obvodu Krajského súdu v Košiciach.
2. Okresná prokuratúra Košice II vo svojom vyjadrení považovala návrh otca na prikázanie sporu inému súdu z dôvodu vhodnosti za neefektívny a nehospodárny.
3. Kolízny opatrovník maloletej vo svojom vyjadrení uviedol, že návrh otca nezohľadňuje najlepší záujem maloletého dieťaťa a predstavuje iba ďalšie odlúčenie dieťaťa od matky (manželky) a neprimerané dlhé trvanie konania.
4. Manželka sa k návrhu manžela písomne nevyjadrila.
5. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „C.m.p.“) nakonanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
6. Podľa § 39 ods. 2 a 3 C.s.p., na návrh ktorejkoľvek zo strán možno spor prikázať inému súdu tej istej inštancie aj z dôvodu vhodnosti. O prikázaní sporu rozhoduje súd, ktorý je najbližšie spoločne nadriadený príslušnému súdu (Okresnému súdu Košice II) a súdu, ktorému sa má vec prikázať (iný okresný súd mimo obvodu Krajského súdu v Košiciach). V tomto prípade je najbližšie spoločne nadriadeným súdom Najvyšší súd Slovenskej republiky.
7. Prikázanie (delegácia) veci z dôvodu vhodnosti predstavuje výnimku ústavne zaručenej zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), ktorý je daný na podklade vopred stanovených zákonných pravidiel vecnej a miestnej príslušnosti súdov. Účelom inštitútu delegácie z dôvodu vhodnosti je predovšetkým zabezpečiť hospodárnejšie, rýchlejšie alebo po skutkovej stránke spoľahlivejšie a dôkladnejšie prejednanie veci, ak tak môže urobiť iný ako príslušný súd.
8. Najvyšší súd po preskúmaní veci predloženej mu na rozhodnutie dospel k záveru, že v tomto konaní nie je daná žiadna taká okolnosť, ktorá by odôvodňovala prikázanie (delegáciu) veci z dôvodu vhodnosti inému okresnému súdu mimo obvodu Krajského súdu v Košiciach a v tejto súvislosti zdôrazňuje, že takouto okolnosťou bez ďalšieho nie je (nemôže byť) pochybnosť strany v zákonné, spravodlivé a objektívne konanie a rozhodnutie vec prejednávajúcim súdom. Objektívnosť, resp. zaujatosť sudcov vec prejednávajúceho súdu nie je dôvodom na prikázanie sporu z dôvodu vhodnosti, nakoľko by mohla byť dôvodom na prikázanie sporu podľa ustanovenia § 39 ods. 1 C.s.p., to však len vtedy, ak by účastník úspešne namietal zaujatosť všetkých sudcov súdu majúceho inak vec prejednať a rozhodnúť. Zákonnosť a spravodlivosť postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie pre zmenu podliehajú preskúmaniu v rámci riadnych resp. mimoriadnych opravných prostriedkov.
9. Vzhľadom k uvedenému dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre prikázanie sporu inému súdu z dôvodu vhodnosti v zmysle § 39 ods. 2 C.s.p. a preto návrhu nevyhovel.
10. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.