UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne H. Z., bývajúcej v K., I. X, Č. V., zastúpenej JUDr. Jiřím Machalom, advokátom vo Zvolene, Tulská 35, proti žalovanej S. T., bývajúcej v G., N. XX, o zaplatenie 3 060,32 eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. 20 C 37/2017, o návrhu žalovanej na prikázanie sporu Okresnému súdu Bratislava II, takto
rozhodol:
Návrhu na prikázanie sporu vedenom na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. 20 C 37/2017, Okresnému súdu Bratislava II n e v y h o v u j e.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Žiar nad Hronom predložil na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky návrh na prikázanie sporu inému súdu podľa § 39 ods. 2 a 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) z dôvodu vhodnosti, ktorý podala žalovaná. Svoj návrh odôvodnila dlhodobým nepriaznivým zdravotným stavom, v dôsledku ktorého je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodom, pričom v súčasnosti má trvalý pobyt v Bratislave. Žalovaná zdôraznila, že jej účasť na pojednávaní na príslušnom súde bez sprievodu nie je možná a jej najbližší príbuzní bývajú taktiež v Bratislave a môžu ju sprevádzať len v rámci Bratislavy. Spor preto žiadala prikázať Okresnému súdu Bratislava II.
2. Žalobkyňa s návrhom žalovanej na prikázanie sporu inému súdu z dôvodu vhodnosti nesúhlasila.
3. Podľa § 39 ods. 2 a 3 C.s.p., na návrh ktorejkoľvek zo strán možno spor prikázať inému súdu tej istej inštancie aj z dôvodu vhodnosti. O prikázaní sporu rozhoduje súd, ktorý je najbližšie spoločne nadriadený príslušnému súdu (Okresnému súdu Žiar nad Hronom) a súdu, ktorému sa má vec prikázať (Okresnému súdu Bratislava II). V tomto prípade je najbližšie spoločne nadriadeným súdom Najvyšší súd Slovenskej republiky.
4. Prikázanie (delegácia) sporu z dôvodu vhodnosti predstavuje výnimku z práva účastníka občianskeho súdneho konania na zákonného sudcu (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), ako aj výnimku zo zákonom definovaných kritérií miestnej príslušnosti súdu. Účelom inštitútu delegácie z dôvodu vhodnostije predovšetkým zabezpečenie hospodárnosti občianskeho súdneho konania alebo jeho zrýchlenie. Dôvody delegácie môžu mať v praxi rozmanitú povahu, najmä však osobnú, zdravotnú, sociálnu či finančnú. Vzhľadom k charakteru delegácie ako výnimky zo zásady, že vec prejednáva a rozhoduje súd, ktorého príslušnosť vyplýva zo zákonom stanovených kritérií, musí mať však aj dôvod delegácie vždy výnimočný charakter.
5. S poukazom na uvedené prichádza aplikácia ustanovenia § 39 ods. 2 C.s.p. do úvahy len vtedy, ak sú pre to dané dôležité dôvody. Úvaha súdu o vhodnosti delegácie preto zahŕňa posúdenie pomerov účastníkov konania na oboch procesných stranách, pričom na pomery účastníka konania, ktorý delegáciu navrhuje, možno prihliadnuť len ak ich zohľadnenie nebude mať negatívny dopad na ostatných účastníkov konania.
6. Skutočnosť, ktorou žalovaná odôvodnila vhodnosť ňou navrhovanej delegácie sporu, nevykazuje charakter takej výnimočnosti, aby bolo možné jej návrhu vyhovieť. V danom prípade je dôvodom na prikázanie sporu z dôvodu vhodnosti dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav žalovanej, zmena jej pobytu, ako aj to, že sprievod, na ktorý je v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia odkázaná, môžu jej rodinný príslušníci vykonávať iba v rámci Bratislavy. Miesto pobytu niektorej zo strán sporu, ani jej schopnosť (spôsobilosť) zúčastniť sa osobne súdneho procesu nie sú výnimočným dôvodom, ktorý by opodstatňoval zmenu zákonom stanovenej príslušnosti súdu. Strana sporu má právo zvoliť si v konaní zástupcu oprávneného na všetky úkony, ktoré môže v konaní urobiť strana sporu (§ 89 ods. 1 v spojení s § 92 ods. 1 a 2 C.s.p.). Treba mať na zreteli tiež ustanovenie § 104 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého procesný úkon, ktorý by súd mohol vykonať len s ťažkosťami alebo so zvýšenými, neúčelnými trovami alebo ktorý v jeho obvode nemožno vykonať, vykoná na dožiadanie iný súd. Rovnako treba zohľadniť, že súd môže výnimočne z dôvodov hospodárnosti sporu uložiť strane, aby na otázky o tvrdených skutočnostiach odpovedala písomne, ak možno predpokladať, že tento postup bude dostatočný (§ 195 ods. 3 C.s.p.). Okolnosti, ktoré žalovaná uviedla vo svojom návrhu na delegáciou sporu z dôvodu vhodnosti, sú v civilnom sporovom konaní skôr bežné, nezriedka sa vyskytujúce. Okolnosti takej povahy bez ďalšieho nemôžu opodstatňovať prijatie ňou navrhovaného rozhodnutia, dokonca z jej návrhu vyplýva, že zároveň požiadala aj o ustanovenie procesného opatrovníka, ktorý za ňu môže v spore konať (§ 68 ods. 1 C.s.p.). Akceptáciou návrhu žalovanej by - bez danosti okolností výnimočnej povahy - došlo k negovaniu procesných ustanovení zákona upravujúcich príslušnosť súdov. Najvyšší súd Slovenskej republiky bol povinný brať na zreteľ aj skutočnosť, že žalobkyňa s delegovaním sporu inému súdu nesúhlasila (§ 157 ods. 2 C.s.p.).
7. Vzhľadom k uvedenému dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre prikázanie sporu inému súdu z dôvodu vhodnosti v zmysle § 39 ods. 2 C.s.p. a preto návrhu nevyhovel.
8. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.