UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého Q. J., narodený XX. K. XXXX bytom u matky, zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, kolíznym opatrovníkom dieťa rodičov Q. V., trvale D. J. XXXX/XX - XX, bývajúcej v DB. R. C., J. XXXX/XX
- XX prechodne bytom R. Q. XXX, Č. W. a A. J., bývajúceho v Ž. - D., N. XXX/XX, o návrhu N. V., bývajúceho v H. I., U. XXX/XX, prechodne R. Q. XXX, Č. W., o osvojenie maloletého, v konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 26 P 281/2018, o určenie miestnej príslušnosti, takto
rozhodol:
U r č u j e, že na konanie vo veci vedenej pod sp. zn. 26P/281/2018 na Okresnom súde Trenčín je miestne príslušný Okresný súd Trenčín.
Odôvodnenie
1. V právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa bolo začaté konanie o osvojenie manželom matky dieťa. Návrh bol podaný na Okresný súd Trenčín. Z obsahu spisu vyplýva, že maloletý Q., nar. XX. K. XXXX má obvyklý pobyt v Českej republike.
2. Okresný súd Trenčín predložil dňa 10.8.2020 Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len,,najvyšší súd“) vec na určenie miestnej príslušnosti z dôvodu, že osvojiteľ je občanom Slovenskej republiky s dlhodobým pobytom na území Českej republiky. Matka spolu s maloletým Q.Š. zmenila v priebehu roka 2018 bydlisko, prechodne sa zdržiavajú v Českej republike. Maloletý navštevuje od roku 2016 základnú školu v Českej republike. V čase začatia konania (18. decembra 2018) maloletý Q. nemal bydlisko v obvode Okresného súdu Trenčín, ani v obvode iného súdu Slovenskej republiky. Osvojiteľ i napriek poučeniu súdu o nedostatku miestnej príslušnosti na konanie vo veci trval na podanom návrhu.
3. Podľa § 136 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“) na konanie vo veciach osvojenia je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má dieťa v čase začatia konania bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom. Ak takého súdu niet, je na konanie príslušný súd, v ktorého obvode sa dieťa zdržuje.
4. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporovéhoporiadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
5. Podľa § 41 ods. 1 veta prvá zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov (ďalej len zákona č. 97/1963 Zb.) rozhodovať vo veciach osvojenia patrí slovenskému súdu, ak je osvojiteľ slovenským občanom.
6. Podľa § 38 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) ak ide o spor, ktorý patrí do právomoci súdov Slovenskej republiky, ale podmienky miestnej príslušnosti chýbajú alebo ich nemožno zistiť, najvyšší súd určí, ktorý súd spor prejedná a rozhodne.
7. V konaniach vo veciach osvojenia platí výlučná miestna príslušnosť, ktorá má prednosť pred všeobecnou miestnou príslušnosťou určenou v ustanovení § 3 ods. 2 CMP. Miestna príslušnosť sa odvodzuje podľa miesta bydliska dieťaťa - budúceho osvojenca pri začatí konania.
8. Z obsahu spisu vyplýva, že osvojiteľ je štátnym občanom Slovenskej republiky, a preto je daná právomoc slovenského súdu vo veci konať. Návrh na osvojenie maloletého Q. bol podaný dňa 18. decembra 2018 na Okresný súd Trenčín. Z predloženého potvrdenia o povolení pobytu nachádzajúceho sa na č. l. 151 vyplýva, že maloletému Q. bolo vydané povolenie k prechodnému pobytu v Českej republike od 15. mája 2019.
9. Je nesporné, že v čase začatia konania sa maloletý Q. zdržiaval na adrese bydliska matky, t. j. v obvode Okresného súdu Trenčín, i napriek tomu, že základnú školu navštevoval v Českej republike, kde denne dochádzal zo Slovenskej republiky. Spolu s matkou a jej manželom - osvojiteľom totiž rekonštruovali nehnuteľnosť, a preto sa tam striedavo zdržiavali.
10. Najvyšší súd Slovenskej republiky po zohľadnení skutočného stavu veci, predmetu konania, ako aj v súlade s princípom hospodárnosti vyplývajúcim z čl. 12 Základných princípov CMP určil, že na konanie je miestne príslušný Okresný súd Trenčín, v obvode ktorého sa budúci osvojenec zdržiaval v čase začatia konania, aj následne pred rozhodnutím o povolení prechodného pobytu na území Českej republiky.
11. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.