UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne Stredoslovenská energetika, a.s, so sídlom v Žiline, Pri Rajčianke 8591/4B, zastúpenej advokátskou kanceláriou Tomáš Kušnír, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, proti žalovanému Ing. W., bývajúcemu v I., o zaplatenie 112,38 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 17 C 151/2015, o návrhu žalovaného na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti Okresnému súdu Liptovský Mikuláš, takto
rozhodol:
Návrhu na prikázanie veci Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 17 C 151/2015 Okresnému súdu Liptovský Mikuláš sa nevyhovuje.
Odôvodnenie
Okresný súd Banská Bystrica predložil podľa § 12 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky návrh žalovaného na prikázanie veci inému súdu a to Okresnému súdu Liptovský Mikuláš z dôvodu vhodnosti. Okresný súd Banská Bystrica uviedol, že žalovaný v podaní z 11. septembra 2015 označenom ako „Žiadosť o presunutie pojednávania na Okresný súd v Liptovskom Mikuláši, návrh na prikázanie veci vzhľadom na môj zdravotný stav“ uviedol, že je dlhodobo práceneschopný a vzhľadom na zdravotné problémy si netrúfa cestovať autobusom sám bez doprovodu do Banskej Bystrice na súdne pojednávanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) prejednal vec v súlade s § 12 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) a rozhodol, že návrhu odporcu na prikázanie veci Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 17 C 151/2015 Okresnému súdu Liptovský Mikuláš nevyhovuje, lebo neboli zistené zákonné predpoklady pre prijatie navrhovaného opatrenia podľa § 12 ods. 2 O. s. p.
Podľa § 12 ods. 2 O. s. p. vec možno prikázať inému súdu toho istého stupňa aj z dôvodu vhodnosti.
O prikázaní veci rozhoduje súd, ktorý je najbližšie spoločne nadriadený príslušnému súdu a súdu, ktorému sa má vec prikázať (§ 12 ods. 3 O. s. p. ).
Týmto rozhodujúcim súdom ako najbližšie spoločne nadriadený súd Okresnému súdu Banská Bystrica a Okresnému súdu Liptovský Mikuláš je Najvyšší súd Slovenskej republiky.
Prikázanie (delegácia) veci z dôvodu vhodnosti predstavuje výnimku z práva účastníka občianskeho súdneho konania na zákonného sudcu (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), ako aj výnimku zo zákonom definovaných kritérií miestnej príslušnosti súdu. Účelom inštitútu delegácie z dôvodu vhodnosti je predovšetkým zabezpečenie hospodárnosti občianskeho súdneho konania alebo jeho zrýchlenie. Dôvody delegácie môžu mať v praxi rozmanitú povahu, najmä však osobnú, zdravotnú, sociálnu či finančnú. Vzhľadom k charakteru delegácie ako výnimky zo zásady (pravidla), že vec prejednáva a rozhoduje súd, ktorého príslušnosť vyplýva zo zákonom stanovených kritérií, musí mať však aj dôvod delegácie vždy výnimočný charakter.
S poukazom na uvedené prichádza aplikácia ustanovenia § 12 ods. 2 O.s. p. do úvahy len vtedy, ak sú pre to dané dôležité dôvody. Úvaha súdu o vhodnosti delegácie preto zahŕňa posúdenie predmetu konania i pomerov účastníkov na oboch procesných stranách, pričom na pomery účastníka, ktorý delegáciu navrhuje, možno prihliadnuť len ak ich zohľadnenie nebude mať negatívny dopad na ostatných účastníkov konania, druhej procesnej strany.
Žalovaný odôvodňuje vhodnosť ním navrhovanej delegácie veci tým, že jeho zdravotný stav neumožňuje bez rizika a zdravotnej ujmy cestovať mimo Liptovský Mikuláš.
Uvedené dôvody je však treba posudzovať s prihliadnutím aj na ďalšie zo spisu vyplývajúce skutočnosti a po takomto posúdení Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru nevyhovieť podanému návrhu na prikázanie veci inému súdu toho istého stupňa z dôvodu vhodnosti.
Zo spisu vyplynulo, že žalovaný sa na vytýčený termín pojednávania Okresným súdom Banská Bystrica (na 1. októbra 2015) nedostavil. Ako dôvod uviedol svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý sa môže, avšak nemusí zlepšiť. Navrhol presunúť súdne pojednávanie alebo uskutočniť jeho vypočutie na Okresnom súde v Liptovskom Mikuláši. Žalovaný následne 4. decembra 2015 doručil do spisu procesný návrh na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti.
V terajšom štádiu konania, keď konanie na Okresnom súde Banská Bystrica prebieha už od 3. októbra 2014, sa javí byť navrhovaná delegácia už aj so zreteľom na tento stav veci zjavne nehospodárnou. Pre uvedené skutočnosti, t. j., že Okresný súd Banská Bystrica je s predmetnou právnou vecou už oboznámený, čo vytvára stav takej pripravenosti veci na tomto okresnom súde, aby sa mohlo o veci bezprostrednejšie (skôr) rozhodnúť než na inom okresnom súde, nepovažuje najvyšší súd za vhodné vyhovieť návrhu na prikázanie veci Okresnému súdu Liptovský Mikuláš a to i pri zvážení argumentácie žalovaného o jeho zlom zdravotnom stave a s tým spojeným obmedzením možnosti cestovania mimo jeho bydliska. V spojitosti s touto vecou nemožno napokon opomenúť, že dôkaz výsluchom účastníkov konania zdržujúcich sa v obvode iného súdu, t. j. v danom prípade žalovaného, do času než sa upraví jeho zdravotný stav natoľko, aby mohol cestovať, môže miestne príslušný súd zabezpečiť prostredníctvom dožiadania (§ 39 O. s. p.). Je potrebné zdôrazniť, že samotný žalovaný vo svojej žiadosti z 11. septembra 2015 požiadal o presunutie súdneho pojednávania, resp. uskutočniť jeho vypočutie na Okresnom súde v Liptovskom Mikuláši a nežiadal o prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti.
Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky návrhu žalovaného na prikázanie veci v zmysle § 12 ods. 2 O. s. p. nevyhovel.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.